Psychické problémy sú strašná vec. Ľudia, u ktorých sa enormne neprejavujú, málokedy pochopia tých utrápených. A tí, ktorí trpia, zasa majú pocit, že trpia viac ako tí iní, čo trpia, takže sa od nich porozumenia tiež nedočkáte. V konečnom dôsledku sa teda môže stať, že nikto nikomu neverí, že skutočne trpí. Trpké.
Zatiaľ som rozoznala dva typy trpiacich. Tí, čo sa sťažujú, a tí čo sa nesťažujú. Z pochopiteľých dôvodov vieme väčšinou len o tých, čo sa sťažujú, pričom sympatickejší sú nám tí druhí. Ja ako populárna narušená osobnosť dostávam mnohé maily od trpiacich ľudí. Vačšinou tí ľudia majú pocit, že im rozumiem – a žiadajú ma o radu. Alebo sa ma pýtajú, kam chodím k psychiatrovi.
Nuž v poslednom čase do hôr, ale to im nemôžem napísať, lebo oni mi odpíšu, že na to nemajú čas. Niekedy má človek pocit, že svoje úzkosti a utrpenia dostal pod kontrolu... keď sa bude vyhýbať tomu a tomu, všetko bude ok. A hovno. A potom sa to spustí a už sa skáče z mostov a režú sa ruky... z čoho sa stala taká coolová vec, že dnes si to lajzne každý teenager ktorý chce byť emo, lebo bez jaziev do partie ani nelez, šťastlivče. To je asi najzvláštnejšia štylizovaná skupina ľudí. Keď ste emo, mali by ste trpieť, byť smutní, tichý, niekedy až zakríknutí a čím viac jaziev, tým lepšie. Zaujíma ma, ako taký emo človiečik vznikne. To sa akože ráno zobudí, načeše si ofinu do ksichtu a povie si „Á šak, budem ja emo odteraz,“ nahodí si do googla slovo emo na čo mu vybehnú stovky stránok, kde je presný návod, ako sa stať a ako vyzerať ako emo. Dať sa do čierneho, nechať si takú predĺženú hitlerovskú ofinu cez oko, začať písať smutné básničky, ale hlavne, treba mať nejaký problém. Na jednej z týchto stránok píšu, že ak nemáte problém, treba si ho vymyslieť, inak budete za pózera. Slovo pózer je v emo komunite dosť urážkou. Moja segra začula úryvok konverzácie dvoch emákov „...prosím ťa, to je pozér, šak on si ani raz žily nepodrezal.“ Zdá sa, že emáci zatiaľ netušia, že vzbudzujú viac úsmevov ako sĺz, ale tak to má asi byť. Ľudia, ktorí trpia, serú na ofinu. Inak, práve som sa dočítala na nete, že v Tijuane došlo zo strany antiemo skupiny k útoku na emo skupinu. To už je aké peklo.
Zatiaľ som rozoznala dva typy trpiacich. Tí, čo sa sťažujú, a tí čo sa nesťažujú. Z pochopiteľých dôvodov vieme väčšinou len o tých, čo sa sťažujú, pričom sympatickejší sú nám tí druhí. Ja ako populárna narušená osobnosť dostávam mnohé maily od trpiacich ľudí. Vačšinou tí ľudia majú pocit, že im rozumiem – a žiadajú ma o radu. Alebo sa ma pýtajú, kam chodím k psychiatrovi.
Nuž v poslednom čase do hôr, ale to im nemôžem napísať, lebo oni mi odpíšu, že na to nemajú čas. Niekedy má človek pocit, že svoje úzkosti a utrpenia dostal pod kontrolu... keď sa bude vyhýbať tomu a tomu, všetko bude ok. A hovno. A potom sa to spustí a už sa skáče z mostov a režú sa ruky... z čoho sa stala taká coolová vec, že dnes si to lajzne každý teenager ktorý chce byť emo, lebo bez jaziev do partie ani nelez, šťastlivče. To je asi najzvláštnejšia štylizovaná skupina ľudí. Keď ste emo, mali by ste trpieť, byť smutní, tichý, niekedy až zakríknutí a čím viac jaziev, tým lepšie. Zaujíma ma, ako taký emo človiečik vznikne. To sa akože ráno zobudí, načeše si ofinu do ksichtu a povie si „Á šak, budem ja emo odteraz,“ nahodí si do googla slovo emo na čo mu vybehnú stovky stránok, kde je presný návod, ako sa stať a ako vyzerať ako emo. Dať sa do čierneho, nechať si takú predĺženú hitlerovskú ofinu cez oko, začať písať smutné básničky, ale hlavne, treba mať nejaký problém. Na jednej z týchto stránok píšu, že ak nemáte problém, treba si ho vymyslieť, inak budete za pózera. Slovo pózer je v emo komunite dosť urážkou. Moja segra začula úryvok konverzácie dvoch emákov „...prosím ťa, to je pozér, šak on si ani raz žily nepodrezal.“ Zdá sa, že emáci zatiaľ netušia, že vzbudzujú viac úsmevov ako sĺz, ale tak to má asi byť. Ľudia, ktorí trpia, serú na ofinu. Inak, práve som sa dočítala na nete, že v Tijuane došlo zo strany antiemo skupiny k útoku na emo skupinu. To už je aké peklo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.