Sú pochované ako pórovité kapsuly hlboko v prvotných oblastiach, pod vedomím a mimo akéhokoľvek dosahu vedomého myslenia a rozprávania. Sú pochované tak hlboko, že sa oddelili od normálneho toku života, a preto na ne ani čas nemôže uplatniť svoje prirodzené liečivé sily.
Existuje množstvo psychologickej literatúry o rôznych spôsoboch, akými tieto skryté kapsuly brzdia ľudí. To pre ne sa ľudia často necítia úplne istí a silní. Niektorí zažívajú dlhodobý, no hmlistý pocit nepokoja pri kľúčových životných problémoch. Vzniká u nich mätúca nerozvinutá depresia kdesi pri srdci, pocit, ktorý je ťažké presnejšie určiť a vyjadriť.
Symptómy sa rôznia podľa povahy skrytých spomienok. Niektorí ľudia sa dištancujú od svojich skúseností tým, že sa emocionálne odpútajú od svojho okolia. Iní sa cítia rozdelení, akoby boli hercami uväznenými vo viacerých rolách naraz. Ďalší sa boja záväzkov, pretože spôsoby, ktorými ich minulé záväzky pútali, boli nielen plné lásky, ale aj strachu. Sú aj takí, ktorí trpia nočnými morami, druhí sa otupujú závislosťou na liekoch, iní majú vďaka určitým spúšťačom zničený emocionálny svet.
Existujú stovky psychologických metód, ktoré sa pokúšajú vydolovať pamäťové kapsuly a obnoviť tak pocit sily. Je to ťažký proces. Ako píše Judith Herman v knihe Trauma a obnovenie, „konflikt medzi túžbou poprieť hrozivé udalosti a túžbou nahlas ich vysloviť tvorí základnú dialektiku psychologickej traumy“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.