Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Udalosti svet

.časopis .udalosti

Aplauz a ticho BerlínaHlavným mestom medzinárodnej politiky minulého týždňa nebol Washington ani Belehrad, ale Berlín. A to hneď pre tri veci: návštevu irackého premiéra Nurí al-Malíkího,

Aplauz a ticho Berlína
Hlavným mestom medzinárodnej politiky minulého týždňa nebol Washington ani Belehrad, ale Berlín. A to hneď pre tri veci: návštevu irackého premiéra Nurí al-Malíkího, návštevu demokratického kandidáta na úrad prezidenta Baracka Obamu a otázku riešenia najväčšej humanitárnej krízy od roku 1948 na Blízkom východe. Na Obamu sa prišlo pozrieť 200-tisíc ľudí a zažil úspech; o návšteve al-Malíkího noviny písali menej; a o prenasledovaných kresťanoch, lebo tých sa humanitárna kríza týka, vôbec. 
Obama je mužom veľkých prejavov, hoci ešte nie je prezidentom. Po ceste do Afganistanu, Iraku, Jordánska, Kuvajtu, Izraela a na palestínske územia sa presunul do Európy a pred Parížom a Londýnom si za miesto na hlavný prejav zvolil Berlín. Pri Stĺpe víťazstva, neďaleko od Brandenburskej brány, hovoril o transatlantickom priateľstve, búraní múrov a spoločnom postupe v boji proti terorizmu, najmä v Afganistane. Prítomný dav využil každé rečníkovo nadýchnutie na potlesk, či už sa Obama ospravedlňoval za „Bushove hriechy“, alebo sľuboval boj proti globálnemu otepľovaniu. New York Times sa nadchli: „Dokáže si niekto spomenúť na iného Američana, ktorý nebol prezidentom a odišiel za more žiadať inú krajinu o pomoc jej vojenských jednotiek?“ Akurát, že keď Obama hovoril, ako „afganský ľud potrebuje naše jednotky a vaše jednotky, našu pomoc a vašu pomoc,“ dav mu už neaplaudoval.
Potichu však nebol počas návštevy Berlína deň predtým iracký premiér al-Malíkí: žiadal o pomoc a najmä o zrušenie nemeckej iniciatívy udeľovať irackým kresťanom azyl. Nemecko totiž začiatkom roka v reakcii na humanitárnu krízu irackých kresťanov začalo hovoriť o pomoci a prípadne azyle. Z 1,4 milióna kresťanov, ktorí žili v Iraku pred 10 rokmi, ich vo vlastných domovoch prežíva asi 200-tisíc, zvyšok postupne, a najmä od vojenskej intervencie vedenej USA, ušiel do Sýrie, Libanonu a na sever Iraku. Malíkí tvrdí, že Irak kresťanov potrebuje. Oni však v strachu o život volia útek. Výsledkom je najhoršia humanitárna kríza od roku 1948. O tejto kríze však mlčia médiá aj politici. Keď Nemecko otvorilo problém na pôde EÚ, zožalo kritiku. Napriek tomu sa témy držalo. Najnovšie, po návšteve al-Malíkího, sa však kancelárka Merkelová rozhodla zaradiť spiatočku a návrh odložiť. Kresťania trpia ďalej, Berlín a s ním aj ostatná Európa, radšej zostane potichu.
.jd

Na slobodu
Kolumbijskí ľavicoví povstalci v stredu prepustili osem rukojemníkov, ktorých zajali predminulý týždeň, a odovzdali ich Červenému krížu. „Operácia bola výsledkom prísne tajných rokovaní medzi zainteresovanými stranami,“ uvádza sa vo vyhlásení Medzinárodného výboru Červeného kríža.  Odhaduje sa, že revolucionári z FARC celkovo zadržiavajú asi 700 rukojemníkov.
.tg .sita

Je tu kríza
Ekonomické vyhliadky Európy sa zhoršujú. Rastúcimi cenami potravín a ropy strašia aj štatistiky. V Nemecku či Francúzsku sa prepadol index podnikateľskej nálady najviac od septembra 2001. V Dánsku klesla spotrebiteľská dôvera v ekonomiku na 16-ročné minimum. Podľa expertov sa zdá, že kríza nezostane len za oceánom, ale razantne vstúpi aj na starý kontinent.
.tg

Prosbička
Česká vláda prosí ústavný súd, aby nebol prísny k Lisabonskej zmluve. Súd posudzuje súlad zmluvy s českou ústavou a Topolánkov kabinet sa bojí, že skúmanie nedopadne pre zmluvu dobre. Preto upozorňuje sudcov, že hoci v „nepodstatných bodoch“ je azda „formálny nesúlad“, treba nad ním privrieť oči. Pritom o skúmanie požiadali súd práve senátori z vládnej ODS.
.mg

Klonované menu?
Vedecká správa EÚ tvrdí, že klonovanie poškodzuje zdravie zvierat. Na ňu reagovali európski ochranári návrhom, aby Únia klonovanie zakázala. Zatiaľ sa neuvádza, či by so zdravím hazardovali ľudia, ktorí by produkty z klonovaných zvierat jedli. Nedá sa to vraj dokázať. Dá sa však odhadnúť, že európskym spotrebiteľom sa predstava klonovaných steakov nepozdáva.
.mg

Emo net!
Ruskí zákonodarcovia vraj plánujú zakázať štýl emo. Podľa pripravovanej legislatívy budú zakázané stránky propagujúce túto životnú filozofiu a v školách a administratívnych budovách nebude povolené obliekať sa podľa tohto štýlu. V Dume už definovali „emo deti“ ako jedincov, ktorí nosia čierny piercing a čierne vlasy zahaľujúce polovicu tváre. Emo vraj vyvoláva depresie a sebazničujúce nálady – bez neho bude v Rusku zrejme hneď dobre.
.tg



Fidel Castro/
Bývalý vodca Kuby vyhlásil, že ak by Rusi chceli umiestniť na ostrove strategické bombardéry, je to ich vec. Ruský denník Izvestija informoval, že Rusko chce na Kube umiestniť lietadlá Tu-160 a Tu-95. Moskva to oficiálne popiera.

Hugo Chávez/
Ruské základne si môžu vyberať – okrem Kuby ich ochotne prijme Venezuela. Alebo nie? Chávez na návšteve Moskvy vyhlásil, že Rusku priestor na základne poskytne. Ale už o chvíľu v Lisabone tvrdil, že nič neponúkal. Ktovie, čím ho v Rusku ponúkli...

Mehmet Ali Talat/
Líder cyperských Turkov vyhlásil, že cieľom nových mierových rozhovorov, ktoré chce podnietiť, je zjednotenie Cypru do konca tohto roka. Povedal to krátko pred stretnutím s cyperským prezidentom Demetrisom Christofiasom, ktoré sa konalo pod záštitou OSN.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite