.ten pochudnutý muž s bielymi fúzmi, bradou a vlasmi nevyzeral ako hľadaný balkánsky zločinec číslo jeden. Oproti Saddámovi doviedol tragédiu do absurdných rozmerov. Karadžič, lekár, básnik a prezident Republiky srbskej v Bosne, žil dlhé roky čulým verejným životom a pod menom Dragan Dabič liečil pacientov.
Taký milý deduško - hippie. Medzičasom sa už ozval skutočný Dragan Dabič zo západosrbského mesta Ruma. Pohoršene tvrdí, že jeho a Radovanov občiansky preukaz sa líšia iba fotografiou.
Z hry s falošnou identitou sa však stáva fraška, čo si tento hrozný príbeh nezaslúži. Nezaslúžia si to obete etnických čistiek na Balkáne, ktorý sa v 90. rokoch premenil podľa britského novinára Eda Vulliamyho na vojny máp. Z komunistických kreatúr sa z večera na ráno stali nacionalistickí lídri, ktorí popíjali koňak, vyťahovali nové mapy a dávali masakrovať „prebytočných“. Správali sa tak všetci. Najmä Srbi, no aj Chorváti, bosnianski Moslimovia a kosovskí Albánci.
Zatknutie Karadžiča, ktorý žil zrejme pod ochranou bývalej Koštunicovej vlády, je výbornou správou pre Srbsko, Balkán aj celý svet. Na každého príde, skôr či neskôr, znie hlavný odkaz. Mnohí budú zrejme dlho vášnivo diskutovať, prečo z Haagu nedávno prepustili Albánca Ramuša Haradinaja či veliteľa bosnianskych Moslimov Nasera Oriča. Svet však nie je protisrbské sprisahanie, ako to mnohí aj u nás tvrdia. Spravodlivosť je nakoniec slepá a každému padne to, čo má. Skôr či neskôr. Na slobode ostáva ešte srbský generál Ratko Mladič, veliteľ tých, čo v Srebrenici masakrovali bosnianskych mužov. V skvelom britskom filme Plač z hrobu je aj scéna, ako si generál pripíja pálenku s holandským veliteľom síl OSN, ktoré nemali mandát zabrániť vraždeniu. Nebojte sa, nebude to vaša posledná, povzbudzuje Mladič Karremansa. Tomu sa od strachu trasú ruky.
Zatknutie Karadžiča privítal celý demokratický svet. Srbsko si zaslúži zmyť biľag kolektívnej viny, hovorí uznávaný medzinárodný správca Bosny Miroslav Lajčák. Jeho pozíciu však podkopal premiér krajiny, z ktorej pochádza. Robert Fico uznal, že vojnoví zločinci majú čeliť spravodlivosti, no jedným dychom dodal, že súdený by mal byť aj Západ za to, že počas náletov NATO na Juhosláviu spôsobil obrovské množstvo civilných obetí.
Povedzme si teda fakty a súvislosti. Nálety NATO na jar 1999 prišli štyri roky po zlyhaní impotentnej OSN v Bosne, ktorá nedokázala zabrániť etnickým čistkám. V Kosove, kde albánski teroristi napádali srbské policajné stanice, hrozila repríza Bosny. Miloševičovi ozbrojenci neadekvátne odpovedali násilím proti civilistom a už rok pred náletmi vyhnali z domovov štvrť milióna kosovských Albáncov. Akokoľvek bol zásah NATO problematický, v žiadnom prípade nemieril voči civilistom, ale voči strategickým, vojenským cieľom. Podľa dodnes nepresných srbských zdrojov pri ňom zahynulo 1 200 až 2 500 ľudí. Čo je asi 45-krát menej ako v Bosne.
Fico však v reakcii na zatknutie Karadžiča spojil ohavné etnické čistky, chladnokrvné vraždenie ľudí inej národnosti či viery s pokusom Západu vojenskou silou vraždeniu predísť. Ak je 2 500 obetí obrovské množstvo, akým prívlastkom by označil 100-tisíc obetí?
Ak je Západ spoločenstvo zločincov, treba nám vystúpiť z NATO. Bratia Rusi, ktorí v Čečensku spôsobili obrovské množstvo civilných obetí, sa už určite tešia.
Taký milý deduško - hippie. Medzičasom sa už ozval skutočný Dragan Dabič zo západosrbského mesta Ruma. Pohoršene tvrdí, že jeho a Radovanov občiansky preukaz sa líšia iba fotografiou.
Z hry s falošnou identitou sa však stáva fraška, čo si tento hrozný príbeh nezaslúži. Nezaslúžia si to obete etnických čistiek na Balkáne, ktorý sa v 90. rokoch premenil podľa britského novinára Eda Vulliamyho na vojny máp. Z komunistických kreatúr sa z večera na ráno stali nacionalistickí lídri, ktorí popíjali koňak, vyťahovali nové mapy a dávali masakrovať „prebytočných“. Správali sa tak všetci. Najmä Srbi, no aj Chorváti, bosnianski Moslimovia a kosovskí Albánci.
Zatknutie Karadžiča, ktorý žil zrejme pod ochranou bývalej Koštunicovej vlády, je výbornou správou pre Srbsko, Balkán aj celý svet. Na každého príde, skôr či neskôr, znie hlavný odkaz. Mnohí budú zrejme dlho vášnivo diskutovať, prečo z Haagu nedávno prepustili Albánca Ramuša Haradinaja či veliteľa bosnianskych Moslimov Nasera Oriča. Svet však nie je protisrbské sprisahanie, ako to mnohí aj u nás tvrdia. Spravodlivosť je nakoniec slepá a každému padne to, čo má. Skôr či neskôr. Na slobode ostáva ešte srbský generál Ratko Mladič, veliteľ tých, čo v Srebrenici masakrovali bosnianskych mužov. V skvelom britskom filme Plač z hrobu je aj scéna, ako si generál pripíja pálenku s holandským veliteľom síl OSN, ktoré nemali mandát zabrániť vraždeniu. Nebojte sa, nebude to vaša posledná, povzbudzuje Mladič Karremansa. Tomu sa od strachu trasú ruky.
Zatknutie Karadžiča privítal celý demokratický svet. Srbsko si zaslúži zmyť biľag kolektívnej viny, hovorí uznávaný medzinárodný správca Bosny Miroslav Lajčák. Jeho pozíciu však podkopal premiér krajiny, z ktorej pochádza. Robert Fico uznal, že vojnoví zločinci majú čeliť spravodlivosti, no jedným dychom dodal, že súdený by mal byť aj Západ za to, že počas náletov NATO na Juhosláviu spôsobil obrovské množstvo civilných obetí.
Povedzme si teda fakty a súvislosti. Nálety NATO na jar 1999 prišli štyri roky po zlyhaní impotentnej OSN v Bosne, ktorá nedokázala zabrániť etnickým čistkám. V Kosove, kde albánski teroristi napádali srbské policajné stanice, hrozila repríza Bosny. Miloševičovi ozbrojenci neadekvátne odpovedali násilím proti civilistom a už rok pred náletmi vyhnali z domovov štvrť milióna kosovských Albáncov. Akokoľvek bol zásah NATO problematický, v žiadnom prípade nemieril voči civilistom, ale voči strategickým, vojenským cieľom. Podľa dodnes nepresných srbských zdrojov pri ňom zahynulo 1 200 až 2 500 ľudí. Čo je asi 45-krát menej ako v Bosne.
Fico však v reakcii na zatknutie Karadžiča spojil ohavné etnické čistky, chladnokrvné vraždenie ľudí inej národnosti či viery s pokusom Západu vojenskou silou vraždeniu predísť. Ak je 2 500 obetí obrovské množstvo, akým prívlastkom by označil 100-tisíc obetí?
Ak je Západ spoločenstvo zločincov, treba nám vystúpiť z NATO. Bratia Rusi, ktorí v Čečensku spôsobili obrovské množstvo civilných obetí, sa už určite tešia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.