Už to zadanie navádza človeka, aby bol schematický. Aby tu vylial všetky tie dávno zľudovené frázy o tom, že darčeky nie sú všetko a predvianočný zhon je na figu, že reklamy a hypermarkety – tie novodobé chrámy smrti – nám ukradli Vianoce.
Práve tomu sa chcem vyhnúť.
Rád by som teraz z ticha svojej klauzúry napísal niečo pre všetkých ľudí dobrej vôle, osobitne pre tých, ktorí ústami vyhlasujú, že veria na Ježiška, teda na toho historického Ježiša Krista, Bohočloveka, ktorý sa približne pred dvetisíc rokmi narodil v Betleheme.
Píšem a myslím na všetkých, ktorí to budú čítať, na biskupov, kňazov, rehoľníkov, manželov, deti aj slobodných, starých, mladých. Na všetkých, ktorí zlyhávajú vo svojom poslaní, na všetkých, čo sú nešťastne zaľúbení alebo sa trápia rozpadom vzťahu, na všetkých, čo trpia nejakou závislosťou alebo im diagnostikovali smrteľnú chorobu. Alebo tento rok náhle prišli o niekoho milovaného.
Áno, chcem teraz pamätať práve na tých, pre ktorých tieto Vianoce rozhodne nebudú ani šťastné, ani veselé a boja sa ľudí, ktorí ich takto prezentujú.
Samozvane teda píšem tým, čo majú odvahu vyznať, že strácajú vieru, lebo hĺbka života ich znenazdajky kmáše, pretože všetko v ich živote sa ukazuje ináč, ako v modlitbe prosili. Tým, čo sa cítia prázdni, nepotrební, nemilovaní.
Čo dnes napísať o človeku milión okrem poznania, že je strašne unavený zo všetkých slabostí aj zo všetkých síl?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.