Je terorista naozaj niekým, kto zbožňuje násilie? Je sadistom, ktorého fascinuje ľudské utrpenie? Nie nutne a vonkoncom nie vždy. V každom prípade, na začiatku svojej dráhy je niekým úplne iným.
Možno sa cíti osamotený a odcudzený od toho, čo mu bolo kedysi blízke. Príliš sa identifikuje so súžením či utlačovaním skupiny obyvateľstva, ku ktorej aj on sám patrí, či ku ktorej sa odrazu začína hlásiť. Niekedy postoje spoločnosti k svojim ľuďom vníma len subjektívne ako útlak, vôbec nemusí ísť o verný odraz prostredia, v ktorom žije. Možno je pritom zvýšene senzitívny na nespravodlivosť a jej zárodky. Skôr je však podozrievavý a i neutrálne prejavy voči svojej skupine vyhodnocuje negatívne.
Svojráznou optikou začína vidieť celý svet v tristnom stave a odmieta ostať v predpísanej sociálnej klietke. Chce z nej vyjsť von, chce proti bezútešnému spoločenskému usporiadaniu aj niečo urobiť. O zmene pritom prestáva len hovoriť. Sám od seba očakáva činy a napokon sa k nim aj pohne. Problémy sa totiž nevyriešia tým, že sa o nich zhovára s pár spriaznenými dušami, ani tým, že by sa angažoval v politike alebo verejnom priestore. Takto sa radikálne zmeny nerodia. Tie si vyžadujú nielen nekompromisné postoje, ale aj rozhodné skutky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.