Po dohode s nadáciou prinášame kauzu Devín banky – aj z toho dôvodu, že sa blíži pätnáste výročie jej krachu.
Keďže od krachu veľkej slovenskej banky uplynulo už takmer pätnásť rokov, len málokto si pamätá, prečo k nemu došlo a koľko sme zaň zaplatili. Devín banka sa od svojho vzniku až do úplného konca vyznačovala podivnou kuriozitou: mala z bankovej činnosti iba straty. Keďže to trvalo takmer desaťročie, konečný účet za jej krach predstavoval sumu 11 miliárd 263 miliónov slovenských korún. Napriek skutočnosti, že Devín banka mala podporu vplyvných činiteľov dvoch vládnych garnitúr, nestala sa profitujúcou finančnou inštitúciou. Protekcia politikov stačila „iba“ na to, aby napáchala škodu, na akú by sa bez ich ochrany sama nezmohla.
mečiar pomáhal Martinkovi
Devín banku založili v roku 1992 a ako malá banka so základným imaním 444 miliónov korún rozdala také úvery, ktoré ju veľmi rýchlo dostali do ťažkostí. Akcionári preto hľadali záchranu v zahraničnom investorovi a našli ho v Rusku. Keď sa problémy banky s nedobytnými úvermi zhoršili, prišli ďalší ruskí investori.
Od roku 1994 boli najväčšími akcionármi Devín banky dve spoločnosti – ruská VTF Energia a slovenský Apis. Prvú zastupoval Sergej Gorodkov, ktorý sa stal predsedom predstavenstva banky a bol ním až do februára 2001. Druhú reprezentovala v Devín banke celá skupina. Patril do nej Ľubomír Kanis, dlhoročný generálny riaditeľ banky, jeho zástupca Pavol Rusnák, ktorý ho na poste vystriedal, Štefan Košovan, Vladimír Jančí, Vladimír Šavol a Dáša Lisá. Po príchode ruských akcionárov prišiel do banky aj nový generálny riaditeľ.
V polovici augusta 1995 sa ním stal Karol Martinka, manžel Blaženy Martinkovej, blízkej spolupracovníčky premiéra Mečiara. Rádio Twist ešte pred voľbami v roku 1998 zverejnilo nahrávku telefonického rozhovoru z augusta 1995 – muž s hlasom pána Martinku oznámil šéfovi SIS Ivanovi Lexovi, že auto značky Mercedes sa nachádza v Hainburgu pred policajnou stanicou. Išlo o dôkaz, že Karol Martinka spolupracoval s riaditeľom SIS v známom prípade zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska. Nasledujúce dva roky sa Devín banka tešila výdatnej vládnej priazni a podpore.
Bez akejkoľvek súťaže dostala mandát na to, aby deblokovala ruský dlh. Vláda bola voči nej taká štedrá, že jej vyplatila odmenu za sprostredkovanie dokonca aj v obchodoch, ktoré sama dohodla na vládnej úrovni. Idylické časy, keď ruský dlh úspešne deblokovala slovenská banka s väčšinovým ruským kapitálom, však netrvali dlho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
prihlásiť
predplatiť
Ak ste našli chybu, napíšte na
web@tyzden.sk.
