Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kultúra podnikania

.peter Zajac .časopis .kritická príloha

Stará matka nám ako malým deťom rozprávala príbeh o svákovi Fábrym, ktorému sa v Ríme zacnelo po bryndzových haluškách, a tak si ich dal doviezť lietadlom.

Stará matka nám ako malým deťom rozprávala príbeh o svákovi Fábrym, ktorému sa v Ríme zacnelo po bryndzových haluškách, a tak si ich dal doviezť lietadlom.


Bolo to pred prvou svetovou vojnou, v dobe belle epoque. Starej matke, vtedy ešte mladej Ľudmile, vraveli Lula a až oveľa neskôr som si uvedomil, že v tom bol aj názvuk mena Lola, ktoré stelesňovalo dobovú la femme fragile. Lolity prišli až neskôr.
Lula sa premávala po Harmónii s tenisovou raketou pod pazuchou, v odvážnej sukienke po kolená, s jemne zvlnenými vlasmi, na ktorých zapracovala kulma. Nepochádzala zo zámožnej rodiny, ale jej budúca svokra Boženka Kutlíková mala u seba doma, v Prešporku, na váre všetkých dvanásť študentov zo slovenských rodín.
Sváko Fábry pochádzal, podobne ako sváko Dulla, z gründerskej rodiny slovenských garbiarov a bryndziarov. Ich mená neostali. Slávnejšími sa stali mená ako Pallener a Stein a odev vzorný šil Rolný. Ale zato ostali mená ako Jurkovič a v Harmónii názvy víl Vilma a Ružena. A po svákoch legendický príbeh o haluškách, dovezených do Ríma lietadlom. To bol vrchol slovenského raného kapitalizmu.
Spomenul som si na nich, keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov vyrojili prví podnikatelia v sakách pastelovej farby. S nimi k nám vtrhli do miest ťažké terénne vozidlá, vily v pseudobarokovom štýle, bodygardi, výpalníci, jachty, smotánky a celebrity, oslavy štyridsiatin v pseudočínskom štýle na Červenom Kameni a po modernizačnom úspechu Báthoryčky k nim možno pribudnú aj oslavy v štýle Ficka s mladými pannami v kadi.

Zámožní podnikatelia splynuli s moderátorkami, športovcami, tanečníkmi a herečkami a vplynuli do obdobia rozvinutého sociálneho štátu. Začali myslieť národne. Tatranský národný park si želajú mať obsypaný nielen svojimi hotelmi, ale aj  menami. Dúfajú, že druhá, tretia a štvrtá generácia ich detí bude o nich pyšne čítať v školských učebniciach.
Tejto túžbe rozumiem. Je pochopiteľná. Ich majetok pochádza z doby, keď sa ešte poriadne nerozlišovalo, čo je moje a čo tvoje a niektorí z toho, čo bolo za ich otcov tvoje, čiže štátne, spravili svoje, čiže súkromné.
Pochádza z čias, keď sa nezadefinovala zákonnosť, cez hraničnú čiaru morálneho a nemorálneho prechádzalo množstvo pašerákov a čističi sa nepremávali len v amerických trileroch, ale aj na našich kažodenných uliciach a spravodajských obrazovkách. Ich povesť sa nespája s tým, ako si dali doviezť lietadlom do Ríma bryndzové halušky, ale s tým, kde, kedy a ako porušovali pravidlá, mravy a stavebné povolenia. 
Rozumiem aj ich pohŕdavému vzťahu k politikom. Zažili ich, ako sa striedajú každé štyri roky, mrvia a odchádzajú do zabudnutia. Len oni vedia, kto mal akú cenu. 
Tomu všetkému rozumiem. Nie sú prví ani poslední. Trvalo dlho, kým sa z Divokého západu stalo kultivované západné pobrežie, Silicon Valley, Seattle, z Rockefellera, Forda, Guggenheima a Gatesa nadácie, múzeá, galérie, elitné univerzity a z Kruppovho či Flickovho majetku, páchnuceho totalitnou krvou, budovy internátov a galérie.
Všade na svete existuje kultúra, ktorá vzniká z práce a podnikavosti. Nebýva vystavovaná na obdiv. Na rozdiel od kultúry relaxu, v ktorej nás známe tváre moderátoriek, herečiek a úspešní športovci zásobujú každodennými senzáciami, podenkovými vzťahmi a strážou pred prezidentskými palácmi, je kultúra podnikania založená na tom, že podnikateľ zaplatí za bryndzu. Na dodržiavaní pravidiel a trvácnosti práce. Na dedení majetku, aj na majetku odkázanom verejnosti. To je totiž majetok, na ktorý budú môcť byť hrdé nielen vlastné deti, ale aj deti tých, čo s ním budú mať spoločný názov školy. Ja som napríklad chodil na Čapkovu školu. To bol český spisovateľ.   
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite