Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na ihlách

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Je na nezaplatenie. Keď človek nemá čas na to, aby si sadol a seriózne stoloval, je tu – naprúdzi – ako skvelý kamarát.

Šťavnato ugrilované teľacie mäso, k tomu množstvo zeleniny zabalenej v žemli či v pite – jednoducho kebab.

O tom, ako toto skvelé arabské jedlo vzniklo, existujú dve verzie. Musíme však najprv opustiť našu ustálenú stredoeurópsku predstavu, ako taký kebab vyzerá. Zabudnime na pomaly sa otáčajúci obrovitánsky valec mäsa na impozantnej ihle, ktorý zo všetkých strán opeká gril, rovnako ako na žemle, pity a nakrájaný ľadový šalát s paradajkou. Pôvodný kebab sa totiž omnoho viac podobal na niečo, čo v Turecku volajú šiškebab a u nás ražniči – čiže na ostré malé ihlice ponapichované marinované mäso a opražené na otvorenom ohni.

V arabskom svete koluje legenda, že prvý kebab si na poliach starovekej Anatólie urobili bojom vyčerpaní vojaci, keď si mäso zo zabitých oviec ponapichovali na svoje šable, a tak ich opekali nad ohňom. Táto metóda sa im mimoriadne zapáčila, pretože bola nezvyčajne praktická. Človek k tomu nepotreboval nič iné, len to, čo mal pri sebe – svoju výzbroj. Mäso šabľou naporcioval, na šabľu naporciované ponapichoval, položil na kamene rozhorúčené od ohňa alebo zavesil nad oheň s pomocou vetiev zapichnutých do zeme, počkal, a potom už len rovno zo šable konzumoval. Ani riad nebolo treba umývať, stačilo šabľu na druhý deň zručne utrieť do nepriateľa.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite