Film belgického režiséra Manuela Poutteho zobrazuje konflikt troch postáv, ktoré reprezentujú protiklad dvoch kultúr – modernej, sekulárnej Európy a tradícií afrických domorodých kmeňov.
Mladý Senegalec Bandiougou sa cíti uväznený tradičným pohľadom na svet, túži opustiť rodnú krajinu a odísť do Francúzska. Francúzka Marie, ktorá vyrástla v Senegale, sa pokúša spriateliť s Bandiougouom, aby sa vymanila z vplyvu dominantného otca. Jej otec, miestny lekár Jean, však zbližovanie Marie a Bandiougoua sleduje s nevôľou. Svojho miesta v dcérinom živote sa totiž nemieni len tak ľahko vzdať. Ciele a motivácie postáv sú veľmi jemne naznačené, zostávajú skôr tušené ako celkom priamo vyslovené. Postavy si preto zachovávajú určitú mieru záhadnosti, tajomnosti, ku ktorej prispievajú aj presvedčiví predstavitelia ústrednej trojice.
Tri hlavné postavy sa vydávajú na cestu (v doslovnom i prenesenom zmysle), aby naplnili svoje sny, v jej priebehu zrádzajú vlastné presvedčenia i hodnoty svojej kultúry.
Na konci cesty postavy nečaká naplnenie ich ambícií, ale konfrontácia s vlastnými zlyhaniami. Hoci ide o klasický príbeh o nesprávnych rozhodnutiach a ich dôsledkoch, má v sebe dostatok sily a novosti, aby nepredstavoval len ďalšiu variáciu triviálneho klišé. Je spracovaný realisticky, uveriteľne. Režisér sa sústreďuje na hlavnú dejovú líniu a nestráca sa v labyrinte vedľajších motívov. Niektoré kľúčové motívy sú však príliš rýchlo ukončené, filmu by pomohlo, keby im Poutte v závere venoval viac priestoru.
Filmové putovanie postáv k poznaniu vlastnej tienistej stránky sprevádza dômyselná práca s farbami a svetlom. Na začiatku prevládajú teplé, svetlé farby, krajina je zaliata jasným slnečným svetlom. S postupujúcim časom však svetla ubúda, tlmené farby spočiatku strieda temná zeleň hustého pralesa a kalné vody rieky, po ktorej postavy putujú. Otvorené priestranstvá drobnej dediny nahrádza bárka ústrednej trojice, plaviaca sa po tmavej rieke. Stiesnený priestor malého plavidla pomáha vyvolávať zdanie izolovanosti a umocňuje narastajúcu intenzitu konfliktu medzi hlavnými postavami.
Snímka rozpráva univerzálny, intímny príbeh o zrádzaní vlastných hodnôt, s ktorým sa možno veľmi ľahko stotožniť. Konfrontácia dvoch protichodných pohľadov na svet je spracovaná bez moralizovania či poúčania diváka, kladie viac otázok ako odpovedí. Silnú výpoveď filmu umocňuje pútavé výtvarné spracovanie.
Mladý Senegalec Bandiougou sa cíti uväznený tradičným pohľadom na svet, túži opustiť rodnú krajinu a odísť do Francúzska. Francúzka Marie, ktorá vyrástla v Senegale, sa pokúša spriateliť s Bandiougouom, aby sa vymanila z vplyvu dominantného otca. Jej otec, miestny lekár Jean, však zbližovanie Marie a Bandiougoua sleduje s nevôľou. Svojho miesta v dcérinom živote sa totiž nemieni len tak ľahko vzdať. Ciele a motivácie postáv sú veľmi jemne naznačené, zostávajú skôr tušené ako celkom priamo vyslovené. Postavy si preto zachovávajú určitú mieru záhadnosti, tajomnosti, ku ktorej prispievajú aj presvedčiví predstavitelia ústrednej trojice.
Tri hlavné postavy sa vydávajú na cestu (v doslovnom i prenesenom zmysle), aby naplnili svoje sny, v jej priebehu zrádzajú vlastné presvedčenia i hodnoty svojej kultúry.
Na konci cesty postavy nečaká naplnenie ich ambícií, ale konfrontácia s vlastnými zlyhaniami. Hoci ide o klasický príbeh o nesprávnych rozhodnutiach a ich dôsledkoch, má v sebe dostatok sily a novosti, aby nepredstavoval len ďalšiu variáciu triviálneho klišé. Je spracovaný realisticky, uveriteľne. Režisér sa sústreďuje na hlavnú dejovú líniu a nestráca sa v labyrinte vedľajších motívov. Niektoré kľúčové motívy sú však príliš rýchlo ukončené, filmu by pomohlo, keby im Poutte v závere venoval viac priestoru.
Filmové putovanie postáv k poznaniu vlastnej tienistej stránky sprevádza dômyselná práca s farbami a svetlom. Na začiatku prevládajú teplé, svetlé farby, krajina je zaliata jasným slnečným svetlom. S postupujúcim časom však svetla ubúda, tlmené farby spočiatku strieda temná zeleň hustého pralesa a kalné vody rieky, po ktorej postavy putujú. Otvorené priestranstvá drobnej dediny nahrádza bárka ústrednej trojice, plaviaca sa po tmavej rieke. Stiesnený priestor malého plavidla pomáha vyvolávať zdanie izolovanosti a umocňuje narastajúcu intenzitu konfliktu medzi hlavnými postavami.
Snímka rozpráva univerzálny, intímny príbeh o zrádzaní vlastných hodnôt, s ktorým sa možno veľmi ľahko stotožniť. Konfrontácia dvoch protichodných pohľadov na svet je spracovaná bez moralizovania či poúčania diváka, kladie viac otázok ako odpovedí. Silnú výpoveď filmu umocňuje pútavé výtvarné spracovanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.