Tak som sa tam dostal.
Horúčka Nežnej revolúcie stúpala, no študenti ju nemienili zrážať práškami. Zrážať ju prišli vtedajší papaláši – do auly sa dostavil námestník ministra školstva (meno som zabudol) a prehovoril asi takto: „Milí študenti, milí zväzáci, počúvame, že ste nespokojní so situáciou vo svojich internátoch, sťažujete sa na stravu a nedostatok teplej vody. Ale pre také maličkosti sa predsa netreba búriť, štrajkovať. Sme tu preto, aby sme vyriešili vaše problémy.“
Odpoveďou mu bol ostrý nesúhlasný piskot, dupot a skandovanie: „Odstúpiť!“ A súdruh námestník zaraz pochopil, že problém nie je v strave a teplej vode, ale v ňom, keďže tu reprezentuje totalitný režim, ktorému už aj – a predovšetkým – vďaka odvážnym študentom zvonil umieračik.
Spomenul som si na ten príbeh, keď som nedávno registroval prítomnosť premiéra Fica medzi študentmi práva na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Fico im v rámci predvolebnej kampane na akademickej pôde (sic! – čo iné to tak asi mohlo byť, pán dekan?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.