Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba recenzie

.časopis .hudba

BORN RUFFIANS
RED, YELLOW & BLUE
WARP RECORDS
Torontské trio Born Ruffians vydalo pred dvoma rokmi iba 16-minútové épečko a stačilo to na spoločné koncerty s takými zvučnými menami, ako Caribou, Hot Chip, Hidden Cameras či Peter, Björn And John. Debutové CD je nabité jedenástimi chytľavými songami postavenými na jednoduchosti čarovnej trojkombinácie gitara/vokál, basa, bicie. Born Ruffians sa neberú vážne, pripomenú Vampire Weekend, ale aj vynikajúcu kapelu The Rapture. Foxes Made For Life sa rozbieha v čisto inštrumentálnej podobe, potom sa pridá vokál evokujúci speváka amerických Clap Your Hands Say Yeah. Viacerým rýchlym veciam (Barnacle Goose, Hummingbird) stačia ľahké popevky „hey hey“ či „o o ó“ a obľúbite si ich. Little Garcon má zasa songwriterské kvality s peknou harmonikou a pokojným tempom. Album produkoval Rusty Santos, ktorý spolupracoval napríklad s Animal Collective.
.matej Lauko

PASBORG’S ODESSA 5
PASBORG’S ODESSA 5
STUNT RECORDS/HEVHETIA
„Počul si jednu, akoby si počul všetky,“ tvrdia o čoraz populárnejších balkánskych dychovkách zlé jazyky. Často však nebudú ďaleko od pravdy, napriek tomu, že autenticky pôsobiace projekty, napríklad Boban i Marko Marković Orkestar vykazujú čoraz viac globálnejších (rozumej komerčne stráviteľnejších) znakov. Excentrický zámer, s akým založil vlastnú dychovku dánsky bubeník Stefan Pasborg, naznačuje jej bizarné pomenovanie Odessa 5. Čiernomorské prístavné mesto ho podobne ako New York fascinuje multikultúrnou diverzitou, ktorú sa snaží vystihnúť na ploche päťčlenného ansámblu. Kým úvodná Bastardens Fanfare nepoprie predsa len výraznú spojitosť s Balkánom, nasledujúca Free ohlasuje avantgardnú bezprostrednosť, ale predovšetkým spontánnosť súborov pochodujúcich neworleanskou vykričanou štvrťou Storyville. Vivat Dánska dychovka!
.peter Motyčka

BUDOÁR STARÉ DÁMY
DOBROU NOC, SVĚTLO
INDIES SCOPE
Tretí album tejto prevažne dámskej skupiny vonia atmosférou brnianskej alternatívy. Hoci základy hudby Budoáru stoja na podnetoch, s ktorými prišli v 80. rokoch kapely ako Dunaj, Bittová/Fajt, Z kopce, o brnianskej scéne a jej alternatívnom pohľade na bigbít sa vedelo už od konca 60. rokov. Budoár postupne ukladá ďalšiu sedimentárnu vrstvu na kvalitné, i keď značne zvrásnené podložie. Žiadne optimistické disko. Omotanie sa okolo tradície však pomohlo Budoáru k ujasnenému názoru a neochvejnému rastu za svetlom. Charakteristická pre ich zvuk je členitá, niekedy až skackavá rytmika, expresívny, trocha štylizovaný ženský spev, vyhrávky huslí, hlas a zvukovo prostá gitara Marty Svobodovej evokujúca Freda Fritha. Budár sa vyjadruje v slede krkolomných hudobných viet, ktoré však stmeľuje spoločné cítenie, dobrá dynamika a zohratosť kapely.
.martin Chrobák

BULLET FOR MY VALENTINE
SCREAM AIM FIRE
SONY BMG
Bullet For My Valentine z Walesu patria k najúspešnejším predstaviteľom žánru metalcore, ktorý vznikol spojením metalu a hardcore punku a v posledných rokoch zažíva komerčný vrchol. Spájanie metalu a punku má pritom dlhú históriu. Napríklad kapely ako Metallica alebo Slayer začiatkom 80. rokov vytvorili žáner thrash metal, keď skombinovali metalovú technickosť a kompozíciu s punkovou agresivitou a sociálnymi textami. Ak by sme chceli ísť ešte ďalej, stačí si pripomenúť Motorhead a slová frontmana Lemmyho: „Ľudia hovoria, že sme heavy metal, lebo máme dlhé vlasy. Keby sme mali krátke vlasy, hovorili by, že sme punk.“ Na Bullet For My Valentine však vidieť nielen lesk, ale aj biedu metalcoru – gitarovým rífom chýba originálnosť a srditosť trebárs ranej Metallicy, hoci by sa na ne chceli podobať, a melodické linky zabrúsia až do neškodného pop-punku.
.vladislav Gális

CARTONNAGE
CURIOUSLY CONNECTED
EMI
Cartonnage patria do rovnakej kategórie ako Sunshine alebo NiceLand. Nie sú síce indie rockeri ani moderní pesničkári, ale keby človek nevedel, že ide o českú skupinu, tiež by to len uchom nezistil. Cartonnage hrajú do detailov zvládnutý elektronický pop v duchu Goldfrapp, Roisin Murphy, prípadne Air. Texty sú, samozrejme, v angličtine a francúzštine a členovia kapely používajú štýlové pseudonymy: hlavný mozog kapely vystupuje pod menom Armin Effenberger, speváčka (v civile herečka) počúva na meno Vanda Choco, zostavu dopĺňajú basgitarista Al-Esh (inak člen skupiny Al-Yaman) a klávesistka/huslistka Bethany Lacktorin. Keby sme Cartonnage posudzovali z hľadiska originality, mohlo by to pôsobiť ako odvodenina. Keď ich však vnímame ako hru (a to pri takejto kabaretnej a zámerne banálnej hudbe nie je problém), pôsobí to... no, jednoducho ako dobrá hra.
.vladislav Gális

WHITESNAKE
GOOD TO BE BAD
SPV
Posledný štúdiový album skupiny Whitesnake vyšiel pred jedenástimi rokmi. Navyše Restless Heart (1997) bol pôvodne zamýšľaný ako sólový album speváka Davida Coverdala a niesol sa v komornejšom a bluesovejšom duchu, v ktorom pokračoval aj ďalší, tentoraz už oficiálne sólový Coverdalov album Into The Light (2000). Teoreticky by to malo byť jedno, veď dávno platí, že David Coverdale rovná sa Whitesnake, a hudobníci sa v tejto kapele striedali ako na bežiacom páse. Rovnako však platí, že Coverdale potrebuje šikovného spolupracovníka, a teraz ho našiel v o dekádu mladšom gitaristovi Dougovi Aldrichovi. Nahrávka Good To Be Bad poteší tým, že nenapodobňuje súčasné trendy ani sa nepokúša zopakovať vzorec fenomenálne úspešného albumu 1987. Je to klasický, nečakane nadupaný hardrock, ktorý nezabúda na svoje bluesové korene. Dnes už pomaly zabudnuté umenie.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite