Tri nové znalecké posudky, ktoré si vyžiadala Generálna prokuratúra, majú sčasti spochybniť dôveryhodnosť Hedvigy Malinovej. Tento bláznivý príbeh sa asi tak skoro neskončí...
Náš časopis má k dispozícii tri nové znalecké posudky, ktoré nedávno doručil Trnkovej prokuratúre Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru SR. Jeden posudok skúmal písmo Hedvigy, ako aj písmo vyholených mladíkov podobných na tých z identikitu, Róberta B. a Marcela G. V ďalšom posudku preverovali znalci stav blúzky, ktorú mala Hedviga v deň útoku na sebe a tretí posudok sa týkal identifikácie DNA a biologického materiálu na známke a poštovej obálke, v ktorej boli niekoľko dní po napadnutí doručené Hedvige jej doklady.
Najskôr dve veci na pripomenutie: Aj na základe pôvodných posudkov tohto ústavu obvinila polícia v septembri 2006 H. Malinovú z toho, že neopísala útok na jej osobu pravdivo – a minister vnútra Kaliňák priamo vyhlásil, že si ho vymyslela. A po druhé, napríklad aj na základe prvého písmoznaleckého posudku, ktorý znalci vyhotovili pozoruhodne rýchlo (za jeden deň) a pozoruhodne alibisticky (chýbalo určenie miery pravdepodobnosti pisateľa), sme dospeli k podozreniu, že znalci písali posudky s cieľom podporiť už stanovenú vyšetrovaciu verziu. Po dvoch rokoch vydal ten istý ústav na vyžiadanie Generálnej prokuratúry opätovné posudky k Hedviginmu prípadu.
.písmo: smer Hedviga
Písmoznalci si tentoraz dali navonok záležať. Namiesto jedného dňa pracovali na tomto posudku dva a pol mesiaca. Zozbierali množstvo materiálu, aby mohli porovnať písmo Hedvigy s nápisom na blúzke (MAĎARI ZA DUNAJ! SK BEZ PARAZITOV!) a s písmom na poštovej obálke. To isté urobili aj v prípade Róberta B. a Marcela G. Výsledok? Písmoznalci opäť potvrdili, že paličkové písmo, ktoré je „charakteristické nízkou vnútornou variabilitou“, je ťažko spracovateľným materiálom a nedá sa preto jednoznačne určiť záver skúmania. Opäť však potvrdili, že „Hedviga Malinová je pravdepodobne pisateľkou zápisov“ na oboch materiáloch. Povedané inak: Hedviga podľa znalcov „pravdepodobne“ sama popísala blúzku (a teda nafingovala útok). A sama si poslala doklady (a teda nafingovala krádež).
Najzaujímavejší je opätovný nedostatok, na ktorý nás už v prvom prípade upozornil nezávislý grafológ (.týždeň 24/2007), ktorý si želal ostať v anonymite: v posudku ani tentoraz nie je určená miera pravdepodobnosti totožnosti pisateľa. Tá môže byť totiž nižšia aj vyššia. Napokon, písmoznalci nepriamo priznávajú, že v istej miere pravdepodobnými pisateľmi môžu byť aj Marcel G. a Róbert B. O jednom aj o druhom totiž napísali, že ich nie je možné „určiť, ale ani vylúčiť ako možného pisateľa zápisov“ na oboch materiáloch. A to vraj vzhľadom na charakter predložených materiálov. Je zvláštne, že u Hedvigy bolo možné isté určenie aj napriek charakteru predložených materiálov. Róberta Kaliňáka asi najviac poteší nové zistenie policajných písmoznalcov: vraj Malinovej zápisy, ktoré boli vyhotovené paličkovým písmom na písomnostiach pred augustom 2006, teda pred útokom, a po auguste 2006, teda po útoku, obsahujú rozdielne znaky, ktoré „sú skôr vysvetliteľné úmyselným pozmenením rukopisu“.
.blúzka: manikúrové nožničky
V druhom posudku sa policajný expertízny ústav vyjadril k spôsobu poškodenia blúzky, ktorú mala Hedviga počas útoku. Podľa znalcov bola predná časť Hedviginej blúzky poškodená kombinovaným spôsobom: strihaním nožnicami a trhaním látky. Strihové poškodenia blúzky mali byť pritom „spôsobené nožničkami s krátkymi čepeľami a ostrými hrotmi, pravdepodobne tzv. manikúrovými nožničkami“.
Znalci následne spochybnili, že k nápisu na blúzke malo dôjsť „pri lúpežnom prepadnutí osoby a násilnom písaní textu na jej chrbát“, pretože nedošlo k poškodeniu tkaniny hrotom pera. Podľa znalcov „na chrbte blúzky v oblasti znakov nápisu sa nenachádza ani jeden náhodný mechanický kontakt hrotu pera s tkaninou, ktorý by pravdepodobne vznikol pohybom napadnutej osoby proti hrotu pera“. Preto je vraj pravdepodobnejšie, že „nápis na blúzke nebol vytvorený na mäkkom živom podklade (telo a koža osoby), ale na tvrdom nepohyblivom podklade (stôl, pracovná doska a pod.)“. Ďalší pokus (ktorý si však Generálna prokurátora nevyžiadala) robili znalci na chrbtoch dvoch figurantov, muža a ženy, ktorí mali byť približne rovnakého veku a postavy ako Hedviga. Na košeliach zhotovených z podobnej tkaniny, z akej bola ušitá Hedvigina blúzka, napísali rovnaký text, aký bol na Hedviginej blúzke. Na koži chrbtov vraj zostalo mechanické poškodenie kože, ktoré sa prejavilo začervenaním. Znalci uzavreli, „že intenzita zafarbenia (začervenania) poškodenej kože sa časom postupne znižuje, avšak línie niektorých zrakov boli zjavné aj po 6 hodinách po vykonaní pokusov“. Čo tento druhý posudok naznačuje? Že si Hedviga mohla rozstrihnúť blúzku (pravdepodobne) manikúrovými nožničkami, sama si v pokoji na tvrdom podklade vytvorila protimaďarský nápis na blúzke, a preto lekári neskôr nenašli poškodenú kožu na chrbte. Ako vypovedala pred políciou Hedviga? Že po tom, čo padla na zem po údere otvorenou dlaňou na ľavé líce a ucítila ešte nejaké kopnutie do brucha, si na nič viac nepamätá. Spomína si až na to, ako dobehla na fakultu, kde ju uvideli profesori a študenti v natrhnutej blúzke a s nápisom na chrbte. Mimochodom, títo prví svedkovia hovorili okrem iného aj to, že si všimli jej zašpinenú sukňu – sukňu, ktorú polícia ani znalci na rozdiel od „podozrivo“ čistej blúzky neskúmali.
.dNA: nenašla sa
Znalci potvrdili, že DNA profil biologického materiálu, ktorý bol zaistený na lepiacej časti známky, je zhodný s DNA profilom Hedvigy Malinovej. Na tom nie je nič prekvapujúce – keď sa policajti ešte počas prvého vyšetrovania Hedvigy pýtali, ako sa dostala jej DNA na známku, tak podľa záznamu výsluchu bez váhania odpovedala, že známku, ktorá sa v smetnom koši oddelila od obálky, opätovne prilepila – urobila tak preto, že vyšetrovateľ ju požiadal, aby mu vydala obálku, v ktorej jej boli doručené ukradnuté doklady. Podľa prvého posudku zo septembra 2006 sa mala nájsť Hedvigina DNA aj na zadnej lepiacej časti obálky, čo malo dokazovať, že celú krádež dokladov nafingovala. Minister Kaliňák to vtedy ešte okorenil tvrdením, že na lepiacej časti obálky sa našli Hedvigine sliny. Podľa nového posudku, ktorý tentoraz vykonali znalci ústavu v Slovenskej Ľupči, „na predloženej časti obálky nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp“ ani „prítomnosť slín“...
Kľúčové otázky teda znejú: trúfne si Generálna prokuratúra v blízkom čase obžalovať Hedvigu Malinovú z krivej výpovede a krivej prísahy? Trúfne si to na základe pochybného písmoznaleckého posudku a posudku stavu blúzky, kde Hedviga predtým nevypovedala nič, čo by bolo v rozpore so zisteniami znalcov (keďže si Hedviga inkriminovanú časť útoku nepamätala)? Trúfne si to prokuratúra napriek svedectvám ľudí v prospech Hedvigy, ktorí ju videli krátko pred útokom (profesor v autobuse) a po útoku (profesori, študenti a lekári). Trúfne si to napriek lekárskym správam, ktoré sa pokúsil poprieť posudok nitrianskeho lekára Šimona Kónyu objednaný políciou? A napriek svedectvu psychiatra Jozefa Hašta, ktorý Hedvigu mesiace liečil z posttraumatickej stresovej poruchy?
Náš časopis má k dispozícii tri nové znalecké posudky, ktoré nedávno doručil Trnkovej prokuratúre Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru SR. Jeden posudok skúmal písmo Hedvigy, ako aj písmo vyholených mladíkov podobných na tých z identikitu, Róberta B. a Marcela G. V ďalšom posudku preverovali znalci stav blúzky, ktorú mala Hedviga v deň útoku na sebe a tretí posudok sa týkal identifikácie DNA a biologického materiálu na známke a poštovej obálke, v ktorej boli niekoľko dní po napadnutí doručené Hedvige jej doklady.
Najskôr dve veci na pripomenutie: Aj na základe pôvodných posudkov tohto ústavu obvinila polícia v septembri 2006 H. Malinovú z toho, že neopísala útok na jej osobu pravdivo – a minister vnútra Kaliňák priamo vyhlásil, že si ho vymyslela. A po druhé, napríklad aj na základe prvého písmoznaleckého posudku, ktorý znalci vyhotovili pozoruhodne rýchlo (za jeden deň) a pozoruhodne alibisticky (chýbalo určenie miery pravdepodobnosti pisateľa), sme dospeli k podozreniu, že znalci písali posudky s cieľom podporiť už stanovenú vyšetrovaciu verziu. Po dvoch rokoch vydal ten istý ústav na vyžiadanie Generálnej prokuratúry opätovné posudky k Hedviginmu prípadu.
.písmo: smer Hedviga
Písmoznalci si tentoraz dali navonok záležať. Namiesto jedného dňa pracovali na tomto posudku dva a pol mesiaca. Zozbierali množstvo materiálu, aby mohli porovnať písmo Hedvigy s nápisom na blúzke (MAĎARI ZA DUNAJ! SK BEZ PARAZITOV!) a s písmom na poštovej obálke. To isté urobili aj v prípade Róberta B. a Marcela G. Výsledok? Písmoznalci opäť potvrdili, že paličkové písmo, ktoré je „charakteristické nízkou vnútornou variabilitou“, je ťažko spracovateľným materiálom a nedá sa preto jednoznačne určiť záver skúmania. Opäť však potvrdili, že „Hedviga Malinová je pravdepodobne pisateľkou zápisov“ na oboch materiáloch. Povedané inak: Hedviga podľa znalcov „pravdepodobne“ sama popísala blúzku (a teda nafingovala útok). A sama si poslala doklady (a teda nafingovala krádež).
Najzaujímavejší je opätovný nedostatok, na ktorý nás už v prvom prípade upozornil nezávislý grafológ (.týždeň 24/2007), ktorý si želal ostať v anonymite: v posudku ani tentoraz nie je určená miera pravdepodobnosti totožnosti pisateľa. Tá môže byť totiž nižšia aj vyššia. Napokon, písmoznalci nepriamo priznávajú, že v istej miere pravdepodobnými pisateľmi môžu byť aj Marcel G. a Róbert B. O jednom aj o druhom totiž napísali, že ich nie je možné „určiť, ale ani vylúčiť ako možného pisateľa zápisov“ na oboch materiáloch. A to vraj vzhľadom na charakter predložených materiálov. Je zvláštne, že u Hedvigy bolo možné isté určenie aj napriek charakteru predložených materiálov. Róberta Kaliňáka asi najviac poteší nové zistenie policajných písmoznalcov: vraj Malinovej zápisy, ktoré boli vyhotovené paličkovým písmom na písomnostiach pred augustom 2006, teda pred útokom, a po auguste 2006, teda po útoku, obsahujú rozdielne znaky, ktoré „sú skôr vysvetliteľné úmyselným pozmenením rukopisu“.
.blúzka: manikúrové nožničky
V druhom posudku sa policajný expertízny ústav vyjadril k spôsobu poškodenia blúzky, ktorú mala Hedviga počas útoku. Podľa znalcov bola predná časť Hedviginej blúzky poškodená kombinovaným spôsobom: strihaním nožnicami a trhaním látky. Strihové poškodenia blúzky mali byť pritom „spôsobené nožničkami s krátkymi čepeľami a ostrými hrotmi, pravdepodobne tzv. manikúrovými nožničkami“.
Znalci následne spochybnili, že k nápisu na blúzke malo dôjsť „pri lúpežnom prepadnutí osoby a násilnom písaní textu na jej chrbát“, pretože nedošlo k poškodeniu tkaniny hrotom pera. Podľa znalcov „na chrbte blúzky v oblasti znakov nápisu sa nenachádza ani jeden náhodný mechanický kontakt hrotu pera s tkaninou, ktorý by pravdepodobne vznikol pohybom napadnutej osoby proti hrotu pera“. Preto je vraj pravdepodobnejšie, že „nápis na blúzke nebol vytvorený na mäkkom živom podklade (telo a koža osoby), ale na tvrdom nepohyblivom podklade (stôl, pracovná doska a pod.)“. Ďalší pokus (ktorý si však Generálna prokurátora nevyžiadala) robili znalci na chrbtoch dvoch figurantov, muža a ženy, ktorí mali byť približne rovnakého veku a postavy ako Hedviga. Na košeliach zhotovených z podobnej tkaniny, z akej bola ušitá Hedvigina blúzka, napísali rovnaký text, aký bol na Hedviginej blúzke. Na koži chrbtov vraj zostalo mechanické poškodenie kože, ktoré sa prejavilo začervenaním. Znalci uzavreli, „že intenzita zafarbenia (začervenania) poškodenej kože sa časom postupne znižuje, avšak línie niektorých zrakov boli zjavné aj po 6 hodinách po vykonaní pokusov“. Čo tento druhý posudok naznačuje? Že si Hedviga mohla rozstrihnúť blúzku (pravdepodobne) manikúrovými nožničkami, sama si v pokoji na tvrdom podklade vytvorila protimaďarský nápis na blúzke, a preto lekári neskôr nenašli poškodenú kožu na chrbte. Ako vypovedala pred políciou Hedviga? Že po tom, čo padla na zem po údere otvorenou dlaňou na ľavé líce a ucítila ešte nejaké kopnutie do brucha, si na nič viac nepamätá. Spomína si až na to, ako dobehla na fakultu, kde ju uvideli profesori a študenti v natrhnutej blúzke a s nápisom na chrbte. Mimochodom, títo prví svedkovia hovorili okrem iného aj to, že si všimli jej zašpinenú sukňu – sukňu, ktorú polícia ani znalci na rozdiel od „podozrivo“ čistej blúzky neskúmali.
.dNA: nenašla sa
Znalci potvrdili, že DNA profil biologického materiálu, ktorý bol zaistený na lepiacej časti známky, je zhodný s DNA profilom Hedvigy Malinovej. Na tom nie je nič prekvapujúce – keď sa policajti ešte počas prvého vyšetrovania Hedvigy pýtali, ako sa dostala jej DNA na známku, tak podľa záznamu výsluchu bez váhania odpovedala, že známku, ktorá sa v smetnom koši oddelila od obálky, opätovne prilepila – urobila tak preto, že vyšetrovateľ ju požiadal, aby mu vydala obálku, v ktorej jej boli doručené ukradnuté doklady. Podľa prvého posudku zo septembra 2006 sa mala nájsť Hedvigina DNA aj na zadnej lepiacej časti obálky, čo malo dokazovať, že celú krádež dokladov nafingovala. Minister Kaliňák to vtedy ešte okorenil tvrdením, že na lepiacej časti obálky sa našli Hedvigine sliny. Podľa nového posudku, ktorý tentoraz vykonali znalci ústavu v Slovenskej Ľupči, „na predloženej časti obálky nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp“ ani „prítomnosť slín“...
Kľúčové otázky teda znejú: trúfne si Generálna prokuratúra v blízkom čase obžalovať Hedvigu Malinovú z krivej výpovede a krivej prísahy? Trúfne si to na základe pochybného písmoznaleckého posudku a posudku stavu blúzky, kde Hedviga predtým nevypovedala nič, čo by bolo v rozpore so zisteniami znalcov (keďže si Hedviga inkriminovanú časť útoku nepamätala)? Trúfne si to prokuratúra napriek svedectvám ľudí v prospech Hedvigy, ktorí ju videli krátko pred útokom (profesor v autobuse) a po útoku (profesori, študenti a lekári). Trúfne si to napriek lekárskym správam, ktoré sa pokúsil poprieť posudok nitrianskeho lekára Šimona Kónyu objednaný políciou? A napriek svedectvu psychiatra Jozefa Hašta, ktorý Hedvigu mesiace liečil z posttraumatickej stresovej poruchy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.