Amerika je pár mesiacov pred prezidentskými voľbami tak trochu v očakávaní, ako to dopadne. Pár mesiacov po prepuknutí hypotekárnej krízy je trochu v obavách z budúcnosti. Ale v Amerike sa dnes deje ešte čosi dôležitejšie, čo ju môže nadlho zmeniť.
Drahá ropa z a nej plynúci drahý benzín je dnes v Amerike téma číslo jeden – v skutočnosti o tom, a nie o Iraku alebo o prezidentských voľbách sa medzi sebou rozprávajú bežní Američania pri jedle, čakajúc na metro alebo keď vám chcú vysvetliť, čo sa v ich krajine mení a prečo sa to deje. „Cena benzínu nie je otravná. Je to kalamita,“ písali napríklad v USA Today pred pár dňami a v rozsiahlom texte na príklade problémov niektorých vidieckych mestečiek opisovali hrozbu ich konca práve vinou vysokých cien pohonných látok. Drahý benzín v americkom chápaní znamená, že galón (približne 4 litre) stojí okolo štyroch dolárov (zhruba 80 korún). Cena sa v jednotlivých štátoch líši podľa výšky miestnej spotrebnej dane, ale zhruba sa dá povedať, že liter benzínu dnes v USA stojí priemerne približne 20 a najviac asi 25 korún v najdrahšej Kalifornii. Hoci cestovateľovi z Európy, zvyknutému na dvojnásobné ceny, to znie čudne, v Amerike prudký nárast ceny benzínu dal do pohybu oveľa viac vecí, než by sa na prvý pohľad zdalo.
.predmestia v problémoch
„Je vlastne čudné, že tu nemáme žiadne pouličné nepokojne,“ zamyslel sa právnik Bill, virginský prokurátor, šoférujúc svoj Jeep Cherokee so štvorlitrovým motorom krásnou krajinou jedného z typických „suburbs“, teda predmestí s rodinnými domami, starými stromami a širokými cestami.
Američania sú totiž z vysokých cien benzínu naozaj nervózni, a to aj preto, že nárast prišiel pomerne prudko (ceny sa v priebehu posledných rokov prakticky zdvojnásobili). A tieto ceny sa okrem nákladov na cestovanie premietajú do všetkého: práve na najviac postihnutých odľahlejších miestach bez verejnej dopravy drahá ropa predražuje aj všetky ostatné aspekty života tým, že zvyšuje prevádzkové náklady na chod generátorov na výrobu elektriny pre všadeprítomné a neustále naplno chladiace klimatizácie, množstvo nie vždy najefektívnejších spotrebičov (veď kto doteraz riešil ceny energií?) či svetlo. Navyše, práve v týchto odľahlejších malých mestečkách ľudia spravidla zarábajú menej než ľudia vo veľkých mestách, a sú tak skúšaní osudom z viacerých strán naraz.
Kto trochu dôvernejšie spozná americký štýl života, ktorý urobil Ameriku takou, aká je, pochopí tie obavy z rastúcej ceny ropy presne. Všetky nádherné predmestia, plné krásnych domov s trávnikmi, so širokými ulicami a veľkorysým priestorom naokolo, to všetko vzniklo aj preto, že Američania považujú za normálne cestovať do centra mesta či do shopping mallu pokojne aj hodinu či viac. Aj na Slovensku sú ľudia, ktorí cestujú za prácou či zábavou každodenne, povedzme, z Trnavy či Piešťan do Bratislavy, ale ide skôr o výnimku, kým v USA skôr o pravidlo.
Dnes však Američania začínajú premýšľať, či sa oplatí zaplatiť menej za veľký dom s veľkým pozemkom na vzdialenejšom predmestí, a potom minúť to, čo ušetrili na dome, v priebehu pár rokov na ustavičné a pomerne dlhé presuny za prácou, do obchodu, kamkoľvek. Nanešťastie však tento problém sprevádza aj problém číslo dva: na mnohých predmestiach ľudia pociťujú dôsledky prasknutia realitnej bubliny a cena ich nehnuteľností je dnes veľmi nízka. Nemôžu si teda pomôcť tým, že by predali veľký odľahlý dom (hoci aj len za cenu, za akú ho kúpili) a presunuli sa niekam, kde by nemuseli platiť tak veľa za hypotéku a dopravu. Musia zostať tam, kde sú a trápiť sa s vysokou hypotékou, drahým benzínom a obavami z recesie, ktorú mnohí ekonómovia ešte stále predpovedajú a ktorá môže priniesť v lepšom prípade pokles reálnych príjmov a v horšom stratu práce.
.koniec lacných čias
„Táto krajina funguje na lacných energiách. Lepšie povedané, fungovala. A keďže všetko vychádzalo z predpokladu, že energie zostanú lacné a ony lacné nezostali, krajina sa citeľne začína meniť,“ povedal nám medzi rečou človek, zodpovedný za rozvoj mesta Charlotte v Severnej Karolíne, druhého najväčšieho bankového centra Ameriky. Mesto, ktoré sa môže popýšiť hlavným sídlom Bank of America v impozantnom mrakodrape, zažíva v posledných rokoch naozaj dramatický rozvoj, porovnateľný napríklad s dianím na bratislavskom nábreží Dunaja. Každý rok sa mení na nepoznanie, pribúdajú nové kancelárske aj obytné budovy (spravidla veľmi vysoké), reštaurácie (spravidla veľmi dobré) a veľa rôznych atrakcií všetkého druhu. To, čo sa deje v Charlotte tak viditeľne, sa však v o čosi menšej miere deje aj v mnohých iných mestách Spojených štátov: ľudia sa po desaťročiach predmestského životného štýlu začínajú sťahovať do mesta alebo čo najbližšie k nemu, aby nemuseli každý deň stráviť niekoľko hodín cestujúc za prácou a čakajúc v kolónach. „Každý chce byť čo najbližšie, ale veci trochu komplikuje, že doteraz to tak nebolo a mesto so svojou infraštruktúrou na to nie je pripravené,“ vysvetľoval podnikateľ Dylan jeden z problémov, ktoré premenu Charlotte sprevádzajú. A tento problém je v pohybe, ktorý sa dnes v Amerike potichu odohráva, ešte z tých miernejších.
.víťazi v Seattle
Tým, že po bývaní v mestských oblastiach je zrazu taký veľký dopyt, jeho cena prudko rastie. „Kúpiť si dom alebo byt v meste je dnes dosť ťažké, pretože ceny sú tu naozaj bláznivé,“ vysvetľuje James z úradu starostu mesta Seattle na západnom pobreží USA. „Bývať v meste je dnes pre priemerných ľudí vinou vysokých cien takmer nemožné,“ hovorí zasa Jim, editor názorovej strany The Seattle Times.
Seattle je tiež jedno z miest, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach veľmi zmenilo – hlavným dôvodom však bol rozvoj miestneho Microsoftu (a Amazonu, Starbucksu či filmového biznisu), ktorý podľa miestnych najviac prispel k premene mesta „modrých golierov“ (prístavní robotníci, rybolov, montovanie lietadiel Boeing) na relatívne bohaté „hi-tech“ mesto. Premena sa podarila – Seattle je jedným z najkrajších miest Ameriky, hovoria takmer rovnakými slovami zástupy Američanov z najrôznejších kútov tejto veľkej krajiny. „Google pred pár rokmi otvoril v meste kanceláriu. A teraz počúvajte pravdivý príbeh,“ ohlásil James s hrdosťou v hlase v jednom zo známych seattleských klubov, a pokračoval: „Najprv chceli nejakých ľudí odtiaľto zobrať k sebe, do Kalifornie. Ale nikto nechcel odísť. Prečo? Pretože sa tu tak dobre žije. A tak ak chcel Google tých ľudí, nakoniec musel otvoriť kanceláriu tu, v tomto meste!“
Čím to je? Okrem iného asi aj tým, že Seattle je veľmi zelené, pomerne pokojné, pomerne bohaté a veľmi ekologicky mysliace mesto, kde sa veľmi dobre žije. Asi nikde inde neuvidíte na uliciach toľko áut s hybridným pohonom, trolejbusy, autobusy v centre zadarmo a iné veci, ktoré skvalitňujú život. „Presviedčame starostu, aby po meste vybudoval miesta na parkovanie bicyklov a mopedov,“ hovorí James a dodáva, že asi budú úspešní. „Ľudia to milujú, pomôže to doprave, je to ekologické. Všetci budú víťazi.“
To všetko sa v tomto meste dialo dlho predtým, než sa ceny benzínu stali hlavným spoločenským a ekonomickým problémom krajiny. „Ale vysoké ceny sú tak trochu aj pozitívna vec. V tom, že prinútia ľudí premýšľať a zmeniť správanie,“ komentovala situáciu podnikateľka Tina a asi mala pravdu. Ľudia sa pomaly zmierujú s tým, že ropa v dohľadnom čase nezlacnie a začínajú meniť svoje rozhodnutia. Majú na to dobré dôvody. Dnešné ceny nie sú jednorazovým výkyvom. A kým ostatný svet je proti cenovému šoku chránený slabnúcim dolárom (ktorý má na cene ropy na svetových trhoch veľký podiel), samotní Američania znášajú nárast ceny naplno. Ak sa naplnia prognózy o bareli ropy za 200 dolárov, znamenalo by to podľa niektorých odhadov ďalšie veľké obrovské zvýšenie ceny benzínu z dnešných približne 4 dolárov za barel na sedem.
.čo ľudí zmení
Mnohí sa sťahujú čo najbližšie k svojej práci. Mnohí kupujú oveľa úspornejšie autá (výrobcovia tých veľkých z GM či Fordu by vedeli rozprávať...). Mnohí začínajú premýšľať o lepšej izolácii svojich domov. V ekonomike s veľkosťou a spotrebou tej americkej sú to ohromné veci.
Ale z toho, čo sa dnes deje v Amerike, sa môže poučiť aj Európa – pri budovaní infraštruktúry, pri plánovaní miest a ich vybavenia (je dnes napríklad v centre Bratislavy kde zaparkovať bicykel či moped?), ale aj pri pochopení faktu, že sú to oveľa viac vysoké ceny než akékoľvek globálne ekologické snahy, čo naozaj dokáže zmeniť správanie ľudí.
Máme odlišné problémy a žijeme v odlišnej realite – aj pre obrovský a pre Európu ešte stále výrazne nepriaznivý pomer cien benzínu (alebo nafty). Amerika sa dnes mení, pretože sa mení jeden z kľúčových faktorov, ktoré ju utvárali: lacný benzín. Aká bude, nikto nevie. Niektorí predpovedajú oživenie železnice, iní príchod nových technológií a alternatívneho pohonu. Isté je, že keď sa spoločnosť s vitalitou tej americkej dá do pohybu, má sa na čo tešiť aj zvyšný svet.
Autor cestoval po USA v rámci študijného programu Marshall Memorial Fellowship.
Drahá ropa z a nej plynúci drahý benzín je dnes v Amerike téma číslo jeden – v skutočnosti o tom, a nie o Iraku alebo o prezidentských voľbách sa medzi sebou rozprávajú bežní Američania pri jedle, čakajúc na metro alebo keď vám chcú vysvetliť, čo sa v ich krajine mení a prečo sa to deje. „Cena benzínu nie je otravná. Je to kalamita,“ písali napríklad v USA Today pred pár dňami a v rozsiahlom texte na príklade problémov niektorých vidieckych mestečiek opisovali hrozbu ich konca práve vinou vysokých cien pohonných látok. Drahý benzín v americkom chápaní znamená, že galón (približne 4 litre) stojí okolo štyroch dolárov (zhruba 80 korún). Cena sa v jednotlivých štátoch líši podľa výšky miestnej spotrebnej dane, ale zhruba sa dá povedať, že liter benzínu dnes v USA stojí priemerne približne 20 a najviac asi 25 korún v najdrahšej Kalifornii. Hoci cestovateľovi z Európy, zvyknutému na dvojnásobné ceny, to znie čudne, v Amerike prudký nárast ceny benzínu dal do pohybu oveľa viac vecí, než by sa na prvý pohľad zdalo.
.predmestia v problémoch
„Je vlastne čudné, že tu nemáme žiadne pouličné nepokojne,“ zamyslel sa právnik Bill, virginský prokurátor, šoférujúc svoj Jeep Cherokee so štvorlitrovým motorom krásnou krajinou jedného z typických „suburbs“, teda predmestí s rodinnými domami, starými stromami a širokými cestami.
Američania sú totiž z vysokých cien benzínu naozaj nervózni, a to aj preto, že nárast prišiel pomerne prudko (ceny sa v priebehu posledných rokov prakticky zdvojnásobili). A tieto ceny sa okrem nákladov na cestovanie premietajú do všetkého: práve na najviac postihnutých odľahlejších miestach bez verejnej dopravy drahá ropa predražuje aj všetky ostatné aspekty života tým, že zvyšuje prevádzkové náklady na chod generátorov na výrobu elektriny pre všadeprítomné a neustále naplno chladiace klimatizácie, množstvo nie vždy najefektívnejších spotrebičov (veď kto doteraz riešil ceny energií?) či svetlo. Navyše, práve v týchto odľahlejších malých mestečkách ľudia spravidla zarábajú menej než ľudia vo veľkých mestách, a sú tak skúšaní osudom z viacerých strán naraz.
Kto trochu dôvernejšie spozná americký štýl života, ktorý urobil Ameriku takou, aká je, pochopí tie obavy z rastúcej ceny ropy presne. Všetky nádherné predmestia, plné krásnych domov s trávnikmi, so širokými ulicami a veľkorysým priestorom naokolo, to všetko vzniklo aj preto, že Američania považujú za normálne cestovať do centra mesta či do shopping mallu pokojne aj hodinu či viac. Aj na Slovensku sú ľudia, ktorí cestujú za prácou či zábavou každodenne, povedzme, z Trnavy či Piešťan do Bratislavy, ale ide skôr o výnimku, kým v USA skôr o pravidlo.
Dnes však Američania začínajú premýšľať, či sa oplatí zaplatiť menej za veľký dom s veľkým pozemkom na vzdialenejšom predmestí, a potom minúť to, čo ušetrili na dome, v priebehu pár rokov na ustavičné a pomerne dlhé presuny za prácou, do obchodu, kamkoľvek. Nanešťastie však tento problém sprevádza aj problém číslo dva: na mnohých predmestiach ľudia pociťujú dôsledky prasknutia realitnej bubliny a cena ich nehnuteľností je dnes veľmi nízka. Nemôžu si teda pomôcť tým, že by predali veľký odľahlý dom (hoci aj len za cenu, za akú ho kúpili) a presunuli sa niekam, kde by nemuseli platiť tak veľa za hypotéku a dopravu. Musia zostať tam, kde sú a trápiť sa s vysokou hypotékou, drahým benzínom a obavami z recesie, ktorú mnohí ekonómovia ešte stále predpovedajú a ktorá môže priniesť v lepšom prípade pokles reálnych príjmov a v horšom stratu práce.
.koniec lacných čias
„Táto krajina funguje na lacných energiách. Lepšie povedané, fungovala. A keďže všetko vychádzalo z predpokladu, že energie zostanú lacné a ony lacné nezostali, krajina sa citeľne začína meniť,“ povedal nám medzi rečou človek, zodpovedný za rozvoj mesta Charlotte v Severnej Karolíne, druhého najväčšieho bankového centra Ameriky. Mesto, ktoré sa môže popýšiť hlavným sídlom Bank of America v impozantnom mrakodrape, zažíva v posledných rokoch naozaj dramatický rozvoj, porovnateľný napríklad s dianím na bratislavskom nábreží Dunaja. Každý rok sa mení na nepoznanie, pribúdajú nové kancelárske aj obytné budovy (spravidla veľmi vysoké), reštaurácie (spravidla veľmi dobré) a veľa rôznych atrakcií všetkého druhu. To, čo sa deje v Charlotte tak viditeľne, sa však v o čosi menšej miere deje aj v mnohých iných mestách Spojených štátov: ľudia sa po desaťročiach predmestského životného štýlu začínajú sťahovať do mesta alebo čo najbližšie k nemu, aby nemuseli každý deň stráviť niekoľko hodín cestujúc za prácou a čakajúc v kolónach. „Každý chce byť čo najbližšie, ale veci trochu komplikuje, že doteraz to tak nebolo a mesto so svojou infraštruktúrou na to nie je pripravené,“ vysvetľoval podnikateľ Dylan jeden z problémov, ktoré premenu Charlotte sprevádzajú. A tento problém je v pohybe, ktorý sa dnes v Amerike potichu odohráva, ešte z tých miernejších.
.víťazi v Seattle
Tým, že po bývaní v mestských oblastiach je zrazu taký veľký dopyt, jeho cena prudko rastie. „Kúpiť si dom alebo byt v meste je dnes dosť ťažké, pretože ceny sú tu naozaj bláznivé,“ vysvetľuje James z úradu starostu mesta Seattle na západnom pobreží USA. „Bývať v meste je dnes pre priemerných ľudí vinou vysokých cien takmer nemožné,“ hovorí zasa Jim, editor názorovej strany The Seattle Times.
Seattle je tiež jedno z miest, ktoré sa v posledných dvoch desaťročiach veľmi zmenilo – hlavným dôvodom však bol rozvoj miestneho Microsoftu (a Amazonu, Starbucksu či filmového biznisu), ktorý podľa miestnych najviac prispel k premene mesta „modrých golierov“ (prístavní robotníci, rybolov, montovanie lietadiel Boeing) na relatívne bohaté „hi-tech“ mesto. Premena sa podarila – Seattle je jedným z najkrajších miest Ameriky, hovoria takmer rovnakými slovami zástupy Američanov z najrôznejších kútov tejto veľkej krajiny. „Google pred pár rokmi otvoril v meste kanceláriu. A teraz počúvajte pravdivý príbeh,“ ohlásil James s hrdosťou v hlase v jednom zo známych seattleských klubov, a pokračoval: „Najprv chceli nejakých ľudí odtiaľto zobrať k sebe, do Kalifornie. Ale nikto nechcel odísť. Prečo? Pretože sa tu tak dobre žije. A tak ak chcel Google tých ľudí, nakoniec musel otvoriť kanceláriu tu, v tomto meste!“
Čím to je? Okrem iného asi aj tým, že Seattle je veľmi zelené, pomerne pokojné, pomerne bohaté a veľmi ekologicky mysliace mesto, kde sa veľmi dobre žije. Asi nikde inde neuvidíte na uliciach toľko áut s hybridným pohonom, trolejbusy, autobusy v centre zadarmo a iné veci, ktoré skvalitňujú život. „Presviedčame starostu, aby po meste vybudoval miesta na parkovanie bicyklov a mopedov,“ hovorí James a dodáva, že asi budú úspešní. „Ľudia to milujú, pomôže to doprave, je to ekologické. Všetci budú víťazi.“
To všetko sa v tomto meste dialo dlho predtým, než sa ceny benzínu stali hlavným spoločenským a ekonomickým problémom krajiny. „Ale vysoké ceny sú tak trochu aj pozitívna vec. V tom, že prinútia ľudí premýšľať a zmeniť správanie,“ komentovala situáciu podnikateľka Tina a asi mala pravdu. Ľudia sa pomaly zmierujú s tým, že ropa v dohľadnom čase nezlacnie a začínajú meniť svoje rozhodnutia. Majú na to dobré dôvody. Dnešné ceny nie sú jednorazovým výkyvom. A kým ostatný svet je proti cenovému šoku chránený slabnúcim dolárom (ktorý má na cene ropy na svetových trhoch veľký podiel), samotní Američania znášajú nárast ceny naplno. Ak sa naplnia prognózy o bareli ropy za 200 dolárov, znamenalo by to podľa niektorých odhadov ďalšie veľké obrovské zvýšenie ceny benzínu z dnešných približne 4 dolárov za barel na sedem.
.čo ľudí zmení
Mnohí sa sťahujú čo najbližšie k svojej práci. Mnohí kupujú oveľa úspornejšie autá (výrobcovia tých veľkých z GM či Fordu by vedeli rozprávať...). Mnohí začínajú premýšľať o lepšej izolácii svojich domov. V ekonomike s veľkosťou a spotrebou tej americkej sú to ohromné veci.
Ale z toho, čo sa dnes deje v Amerike, sa môže poučiť aj Európa – pri budovaní infraštruktúry, pri plánovaní miest a ich vybavenia (je dnes napríklad v centre Bratislavy kde zaparkovať bicykel či moped?), ale aj pri pochopení faktu, že sú to oveľa viac vysoké ceny než akékoľvek globálne ekologické snahy, čo naozaj dokáže zmeniť správanie ľudí.
Máme odlišné problémy a žijeme v odlišnej realite – aj pre obrovský a pre Európu ešte stále výrazne nepriaznivý pomer cien benzínu (alebo nafty). Amerika sa dnes mení, pretože sa mení jeden z kľúčových faktorov, ktoré ju utvárali: lacný benzín. Aká bude, nikto nevie. Niektorí predpovedajú oživenie železnice, iní príchod nových technológií a alternatívneho pohonu. Isté je, že keď sa spoločnosť s vitalitou tej americkej dá do pohybu, má sa na čo tešiť aj zvyšný svet.
Autor cestoval po USA v rámci študijného programu Marshall Memorial Fellowship.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.