To, čo sa momentálne deje v Microsofte, je koniec jednej éry. Iste, znie to ako klišé. Ale odchod Billa Gatesa si takéto označenie nepochybne zasluhuje.
Bill Gates pred dvoma rokmi oznámil, že sa už bude menej angažovať v Microsofte, aby získal viac času a energie, ktoré by mohol venovať práci pre charitatívne projekty v nadácii Bill and Melinda Gates Foundation. Na konci júna tohto roku opustil Microsoft úplne a, ako hovorí, nadobro.
Bez ohľadu na to, aký má kto názor na Microsoft, jeho produkty a na samotného Billa Gatesa, je jasné, že vplyv firmy a jej otca-zakladateľa na svet a špeciálne svet počítačov bol a stále je obrovský. Bill Gates a Paul Allen založili Microsoft v roku 1975. Ich prvým produktom bol interpretačný program pre BASIC určený pre počítač Altair 8800. Gates mal už vtedy veľkú víziu: že jeho firma umiestni počítač na každý stôl. Bolo mu jasné, že počítače by nemali byť určené len pre vedcov, technikov a kockáčov, ktorí si tie jeho „altairy“ kupovali, ale pre všetkých, bez ohľadu na profesiu a záujmy. Vízia sa naplnila už v osemdesiatych rokoch – s pécečkami IBM
.úsvit lacných počítačov
Hoci Microsoft licencoval DOS pre IBM ako určený pre pécečka IBM, zároveň ho dôrazne propagoval aj pred ostatnými výrobcami pécečiek. Výsledkom bolo, že hardvér PC sa stal tovarom, komoditou. Napokon bolo celkom jedno, či bolo vaše pécečko vyrobené v IBM alebo v Columbia Data Products či v Compaq. Všetky fungovali s DOS-om, na všetkých bežali DOS-ové programy a všetky boli tým pádom prakticky zameniteľné. Práve to poslúžilo ako nástroj, vďaka ktorému sa pécečko stalo celkom iným produktom ako jeho súčasníci aj predchodcovia. Kým firmy ako Apple, Amiga a Atari predávali balíčky hardvéru a softvéru s vysokým ziskom, obchodníci s pécečkami museli odrazu súťažiť na nesmierne drsnom trhu, kde boli ziskové marže naozaj miniatúrne.
Nebyť tohto, sotva by sme boli svedkami záľahy úžasne lacnej a všade dostupnej výpočtovej techniky, aká sa na nás dnes zovšadiaľ valí. Lacný hardvér bol, pravdaže, mimoriadne užitočný najmä pre samotný Microsoft – platformou pre počítačový biznis sa stal softvér, a nie hardvér. Preto sa Microsoft mohol stať extrémne ziskovou spoločnosťou a preto ňou napriek všetkému stále zostáva. Ale nejde len o to. Bez bežne dostupných počítačov, z ktorých sa stal spotrebný tovar, by sa nezrodili ani také rôznorodé projekty, ako je Linux či OLPC. Takže ešte aj tí fanúšikovia nezávislých riešení, ktorí sa stavajú proti všetkému, čo podľa nich Microsoft predstavuje, môžu za produkty, ktoré uznávajú, ďakovať práve vplyvu, akému sa Microsoft tešil v osemdesiatych rokoch.
Veľký sen Billa Gatesa sa tak stal skutočnosťou, keď pécečka (a ich rôznorodé klony) fungovali s DOS-om a potom s Windowsom. Prinajmenšom na Západe je pravda, že počítač je na každom stole (aj prakticky v každej domácnosti a mám podozrenie, že čoskoro bude aj v každej spálni). Bez Billa Gatesa a Microsoftu by sa to pravdepodobne nebolo stalo.
.prázdne miesto po Gatesovi
Gatesova nedávna „rezignácia“ zanecháva v štruktúre Microsoftu citeľne prázdne miesto. V roku 2000 sa Gates vzdal postu generálneho riaditeľa a na jeho miesto nastúpil Steve Ballmer, jeho kamarát, spolupracovník, ale aj rival. A hoci Gates ďalej fungoval ako poradca s dôležitým hlasom, postupne sa mu podarilo obmedziť svoje každodenné angažovanie sa vo firme. Namiesto toho sa venoval dobročinnosti.
Bill Gates bol muž, ktorý Microsoft založil, dodal mu víziu, ale zároveň to bol a stále je muž, ktorý rozumie softvéru (napísal časti pôvodného interpretačného programu pre BASIC a hovorí sa, že písal ešte kód, ktorý sa do praxe dostal v roku 1989). To o ňom dosvedčujú aj bývalí zamestnanci Microsoftu. A keď pochopil nesmierny význam internetu, neváhal a s obrovskou rýchlosťou zmenil smerovanie svojej spoločnosti. To znamená, že v Microsofte stále hral veľmi dôležitú úlohu. Je pravda, že v Microsofte zostávajú na kľúčových pozíciách aj ľudia, ktorí sú prakticky softvéroví vývojári (tu treba spomenúť najmä Raya Ozzieho, ktorý sa v roku 2006 stal po Billovi Gatesovi hlavným architektom softvéru), momentálne tu však nie je nikto, kto by bol schopný viesť Microsoft tak, ako to počas svojho pôsobenia robil Bill Gates.
.v čom sa Gates mýlil
Nečudo, že sa mnohí pýtajú, aká je vlastne budúcnosť Microsoftu po Gatesovi. Je pravda, že hoci bol Gates dôležitý, nevymyslel riešenia všetkých problémov a nezriedka sa aj mýlil. Problém s Googlom zostáva otvorený a Microsoft naň zatiaľ nedal nijakú odpoveď. A pokiaľ ide o pokus o odkúpenie Yahoo, nešlo zrejme o žiadnu koherentnú stratégiu, ale o zúfalý ťah. Výsledkom bolo, že Yahoo sa chtiac-nechtiac musel vrhnúť do náručia Google – najväčšieho konkurenta Microsoftu. Okrem toho sa zdá, že firma stráca jasné sústredenie a ciele: Windows Vista trh nijako nenadchol, keďže neposkytol všetko, čo sľuboval, a v mnohých oblastiach prejavil pozoruhodnú nedbanlivosť v detailoch. A rovnaký nedostatok sústredenia, cieľov a stratégie nákazlivo postihol aj značku Windows Live, ktorej očividne úplne chýba vízia.
Niektorí optimisti dnes tvrdia, že práve odchod Billa Gatesa umožní Microsoftu vykročiť novým smerom. Vzhľadom na to, čo sme práve uviedli, je dosť nepravdepodobné, že by firmu niekedy viedol jeden človek, ktorý by v sebe združoval toľko vplyvu s toľkou energiou a odhodlaním, ako má Bill Gates. Ale inak je to skutočne výborná príležitosť pre Microsoft pozrieť aj ďalej ako na stolové počítače a – možno – raz poraziť Google na jeho vlastnom ihrisku.
.bude Ballmer niekedy iný?
Ale možno sa tá príležitosť napokon nerealizuje. To ak sa naplní čierny scenár: že Microsoft sa bude márne a nekonečne usilovať vyplniť prázdne miesto po svojom zakladateľovi, že sa mu nikdy nepodarí nájsť takého lídra, akého by potreboval. Minulý rok sa Steva Ballmera pýtali, aké technológie sú podľa Microsoftu otázkou blízkej budúcnosti. Ballmer v odpovedi uviedol rovnaké príklady, aké spomína Bill Gates už celé roky: identifikácia reči a rukopisu, tablety a podobne. Ak je budúcnosťou Microsoftu Steve Ballmer, ktorý bude ako papagáj opakovať obľúbené projekty Billa Gatesa a naveky zostane v Gatesovom tieni, tak potom je budúcnosť Microsoftu neveselá
www.arstechnica.com
Bill Gates pred dvoma rokmi oznámil, že sa už bude menej angažovať v Microsofte, aby získal viac času a energie, ktoré by mohol venovať práci pre charitatívne projekty v nadácii Bill and Melinda Gates Foundation. Na konci júna tohto roku opustil Microsoft úplne a, ako hovorí, nadobro.
Bez ohľadu na to, aký má kto názor na Microsoft, jeho produkty a na samotného Billa Gatesa, je jasné, že vplyv firmy a jej otca-zakladateľa na svet a špeciálne svet počítačov bol a stále je obrovský. Bill Gates a Paul Allen založili Microsoft v roku 1975. Ich prvým produktom bol interpretačný program pre BASIC určený pre počítač Altair 8800. Gates mal už vtedy veľkú víziu: že jeho firma umiestni počítač na každý stôl. Bolo mu jasné, že počítače by nemali byť určené len pre vedcov, technikov a kockáčov, ktorí si tie jeho „altairy“ kupovali, ale pre všetkých, bez ohľadu na profesiu a záujmy. Vízia sa naplnila už v osemdesiatych rokoch – s pécečkami IBM
.úsvit lacných počítačov
Hoci Microsoft licencoval DOS pre IBM ako určený pre pécečka IBM, zároveň ho dôrazne propagoval aj pred ostatnými výrobcami pécečiek. Výsledkom bolo, že hardvér PC sa stal tovarom, komoditou. Napokon bolo celkom jedno, či bolo vaše pécečko vyrobené v IBM alebo v Columbia Data Products či v Compaq. Všetky fungovali s DOS-om, na všetkých bežali DOS-ové programy a všetky boli tým pádom prakticky zameniteľné. Práve to poslúžilo ako nástroj, vďaka ktorému sa pécečko stalo celkom iným produktom ako jeho súčasníci aj predchodcovia. Kým firmy ako Apple, Amiga a Atari predávali balíčky hardvéru a softvéru s vysokým ziskom, obchodníci s pécečkami museli odrazu súťažiť na nesmierne drsnom trhu, kde boli ziskové marže naozaj miniatúrne.
Nebyť tohto, sotva by sme boli svedkami záľahy úžasne lacnej a všade dostupnej výpočtovej techniky, aká sa na nás dnes zovšadiaľ valí. Lacný hardvér bol, pravdaže, mimoriadne užitočný najmä pre samotný Microsoft – platformou pre počítačový biznis sa stal softvér, a nie hardvér. Preto sa Microsoft mohol stať extrémne ziskovou spoločnosťou a preto ňou napriek všetkému stále zostáva. Ale nejde len o to. Bez bežne dostupných počítačov, z ktorých sa stal spotrebný tovar, by sa nezrodili ani také rôznorodé projekty, ako je Linux či OLPC. Takže ešte aj tí fanúšikovia nezávislých riešení, ktorí sa stavajú proti všetkému, čo podľa nich Microsoft predstavuje, môžu za produkty, ktoré uznávajú, ďakovať práve vplyvu, akému sa Microsoft tešil v osemdesiatych rokoch.
Veľký sen Billa Gatesa sa tak stal skutočnosťou, keď pécečka (a ich rôznorodé klony) fungovali s DOS-om a potom s Windowsom. Prinajmenšom na Západe je pravda, že počítač je na každom stole (aj prakticky v každej domácnosti a mám podozrenie, že čoskoro bude aj v každej spálni). Bez Billa Gatesa a Microsoftu by sa to pravdepodobne nebolo stalo.
.prázdne miesto po Gatesovi
Gatesova nedávna „rezignácia“ zanecháva v štruktúre Microsoftu citeľne prázdne miesto. V roku 2000 sa Gates vzdal postu generálneho riaditeľa a na jeho miesto nastúpil Steve Ballmer, jeho kamarát, spolupracovník, ale aj rival. A hoci Gates ďalej fungoval ako poradca s dôležitým hlasom, postupne sa mu podarilo obmedziť svoje každodenné angažovanie sa vo firme. Namiesto toho sa venoval dobročinnosti.
Bill Gates bol muž, ktorý Microsoft založil, dodal mu víziu, ale zároveň to bol a stále je muž, ktorý rozumie softvéru (napísal časti pôvodného interpretačného programu pre BASIC a hovorí sa, že písal ešte kód, ktorý sa do praxe dostal v roku 1989). To o ňom dosvedčujú aj bývalí zamestnanci Microsoftu. A keď pochopil nesmierny význam internetu, neváhal a s obrovskou rýchlosťou zmenil smerovanie svojej spoločnosti. To znamená, že v Microsofte stále hral veľmi dôležitú úlohu. Je pravda, že v Microsofte zostávajú na kľúčových pozíciách aj ľudia, ktorí sú prakticky softvéroví vývojári (tu treba spomenúť najmä Raya Ozzieho, ktorý sa v roku 2006 stal po Billovi Gatesovi hlavným architektom softvéru), momentálne tu však nie je nikto, kto by bol schopný viesť Microsoft tak, ako to počas svojho pôsobenia robil Bill Gates.
.v čom sa Gates mýlil
Nečudo, že sa mnohí pýtajú, aká je vlastne budúcnosť Microsoftu po Gatesovi. Je pravda, že hoci bol Gates dôležitý, nevymyslel riešenia všetkých problémov a nezriedka sa aj mýlil. Problém s Googlom zostáva otvorený a Microsoft naň zatiaľ nedal nijakú odpoveď. A pokiaľ ide o pokus o odkúpenie Yahoo, nešlo zrejme o žiadnu koherentnú stratégiu, ale o zúfalý ťah. Výsledkom bolo, že Yahoo sa chtiac-nechtiac musel vrhnúť do náručia Google – najväčšieho konkurenta Microsoftu. Okrem toho sa zdá, že firma stráca jasné sústredenie a ciele: Windows Vista trh nijako nenadchol, keďže neposkytol všetko, čo sľuboval, a v mnohých oblastiach prejavil pozoruhodnú nedbanlivosť v detailoch. A rovnaký nedostatok sústredenia, cieľov a stratégie nákazlivo postihol aj značku Windows Live, ktorej očividne úplne chýba vízia.
Niektorí optimisti dnes tvrdia, že práve odchod Billa Gatesa umožní Microsoftu vykročiť novým smerom. Vzhľadom na to, čo sme práve uviedli, je dosť nepravdepodobné, že by firmu niekedy viedol jeden človek, ktorý by v sebe združoval toľko vplyvu s toľkou energiou a odhodlaním, ako má Bill Gates. Ale inak je to skutočne výborná príležitosť pre Microsoft pozrieť aj ďalej ako na stolové počítače a – možno – raz poraziť Google na jeho vlastnom ihrisku.
.bude Ballmer niekedy iný?
Ale možno sa tá príležitosť napokon nerealizuje. To ak sa naplní čierny scenár: že Microsoft sa bude márne a nekonečne usilovať vyplniť prázdne miesto po svojom zakladateľovi, že sa mu nikdy nepodarí nájsť takého lídra, akého by potreboval. Minulý rok sa Steva Ballmera pýtali, aké technológie sú podľa Microsoftu otázkou blízkej budúcnosti. Ballmer v odpovedi uviedol rovnaké príklady, aké spomína Bill Gates už celé roky: identifikácia reči a rukopisu, tablety a podobne. Ak je budúcnosťou Microsoftu Steve Ballmer, ktorý bude ako papagáj opakovať obľúbené projekty Billa Gatesa a naveky zostane v Gatesovom tieni, tak potom je budúcnosť Microsoftu neveselá
www.arstechnica.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.