Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dobré správy?

.tomáš Gális .časopis .týždeň v ekonomike

Prvého apríla začal platiť zákon, ktorý upevnil postavenie Slovenskej pošty na poštovom trhu. Štátna akciovka sa teší, súkromní konkurenti možno zavrú krám.

Prvého apríla začal platiť zákon, ktorý upevnil postavenie Slovenskej pošty na poštovom trhu. Štátna akciovka sa teší, súkromní konkurenti možno zavrú krám.


Za novelou zákona o poštových službách stoja traja poslanci Slovenskej národnej strany Ján Slota, Rafael Rafaj a Ján Chrbet. Nacionalisti dali najavo, že osud slovenského národa im skutočne leží na srdci. Aby sa aj do najzapadnutejšej osady dostali všetky zásielky za primeranú cenu, a aby vo všetkých vieskach fungovala budova, do ktorej stále viac ľudí zavíta už len na konci marca, aby odoslala daňové priznanie, presadili, aby alternatívni poštoví operátori nemohli doručovať listy ľahšie ako 50 gramov.

.poštová výhrada
Súkromné doručovateľské firmy totiž podľa názoru esenesákov niekoľko rokov porušovali tzv. poštovú výhradu – obmedzenie, že zásielky do 50 gramov nemôže doručovať nikto iný ako Slovenská pošta. Tým, že alternatívni operátori „zneužívali dieru v zákone“, údajne porušovali výhradu a postupne preberali štátom vlastnenej akciovke najbonitnejších klientov, ktorí rozposielajú napríklad výpisy z účtov či faktúry za telefóny, vodu či energie.
Slovenskej pošte však výhrada, aspoň podľa argumentácie predkladateľov zákona, nemala byť zachovaná kvôli niečomu tak nízkemu ako zisk, ale z ušľachtilejších dôvodov: Slovenská pošta potrebuje tento monopol z dôvodu, že je poskytovateľom tzv. univerzálnej služby, čo v preklade do bežnej reči znamená, že ako jediná prevádzkuje ony potrebné budovy a rozposiela listy v prijateľnej cene od Záhorskej Bystrice až po Novú Sedlicu.

.zmätok
O akej diere predkladatelia hovorili? Súkromné firmy síce ani do 1. apríla nesmeli podnikať s poštovými službami, ktorých súčasťou je fyzické prevzatie aj odovzdanie obálok, ale zákon im umožňoval poskytovanie tzv. hybridnej pošty, teda prijatie elektronickej verzie textu zásielky a jej následné odoslanie v papierovej forme na adresu prijímateľa.
Teda umožňoval ako umožňoval: pojem hybridná pošta totiž vôbec nebol definovaný.  Ako však v máji pre agentúru TASR povedala riaditeľka Prvej Doručovacej Jana Bagiová, ešte v roku 2005 požiadali alternatívni operátori Poštový regulačný úrad o výklad zákona. Úrad potvrdil, že na  hybridnú poštu sa poštová výhrada nevzťahuje.

Zaujímavosťou je, že vtedajší predseda úradu Karol Achimský medzičasom prešiel do Slovenskej pošty a poštovú výhradu definuje trochu inak. Ako po schválení zákona povedal Hospodárskym novinám: „v podstate sa zamedzilo flagrantnému obchádzaniu zákona.“ 

.blízky koniec?
Čo novela zákona znamená pre súkromných doručovateľov? Ján Faltys zo spoločnosti Direct marketing, ktorá je akcionárom Prvej Doručovacej hovorí, že zákon pre tieto firmy znamená vážne problémy: „bez toho, aby ich akcionári dotovali, tie siete krachnú tento rok. Či ich budú dotovať aj v budúcnosti, záleží od toho, či je nejaká šanca, že budú pokračovať v režime hybridnej pošty, alebo takáto šanca neexistuje.“
Jedným z riešení, ktoré však nie je pre súkromné firmy dlhodobo udržateľné, je premiestniť časť činnosti za hranice, napríklad do Břeclavi. To znamená, že zásielka príde v elektronickej podobe do zahraničia, kde sa vytlačí a odkiaľ sa distribuuje do slovenských domácností. Podľa firiem stojí tento postup nemalé peniaze, ale súkromné pošty to robiť musia, aby nestratili zákazky. „Keď náš  doručovateľ nemá čo roznášať, tak ho stratíme,“ hovorí Maroš Hornáček zo Slovak Mail Services.

.komisia ako šanca
Znie to síce trochu paradoxne, ale zdá sa, že jedinou šancou pre súkromných operátorov je Európska komisia. Prvá Doručovacia a Slovak Mail Services sa ešte začiatkom roka obrátili na direktoriáty EK pre hospodársku súťaž a vnútorný trh s požiadavkou, aby zabránila remonopolizácii trhu poštových služieb na Slovensku, kde tri roky fungovala voľnejšia súťaž.
Pri svojej návšteva Slovenska v polovici minulého mesiaca eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová povedala, že konečné rozhodnutie ohľadne Slovenska zatiaľ nepadlo. Podľa Slovenského rozhlasu ale komisárka poslala premiérovi Ficovi list s výhradami, ktorý má byť považovaný za štart disciplinárneho konania za zmenu pravidiel počas hry.
Celý prípad čaká rozuzlenie v najbližších týždňoch. Súkromných doručovateľov by pred zánikom uchránilo opatrenie, ktoré by od štátu vyžadovalo, aby monopol Slovenskej pošty na hybridnú poštu zastavil a nebránil tak hospodárskej súťaži.
Slovenskej pošte by, samozrejme, vyhovoval opak. Spomínaná novela poistila jej monopol až do roku 2013, teda do posledného možného termínu na liberalizáciu trhu, ktorý EÚ pripúšťa. Podnik ale tvrdí, že sa trhu nebráni. Hovorca pošty Juraj Danielis napríklad hovorí: „V neregulovaných segmentoch už liberalizácii podliehame. Nikto nespochybňuje voľný trh, my len musíme hľadať iné kanály, aby sme, keď už nebudeme mať výhradu, pokryli náklady na univerzálnu službu.“ Pošte podľa hovorcu však záleží na tom, aby sa dodržiaval zákon.

.čo ďalej?
Je to zvláštny prípad. Ak Komisia rozhodne v prospech malých operátorov, budú môcť opäť legálne  podnikať v lukratívnej oblasti (a ako tvrdia ich oponenti, „vyberať hrozienka“), nebudú musieť prepúšťať svojich pracovníkov a budú mať istotu, že zariadenie, ktoré si nakúpili s vedomím, že podnikajú na základe zákona, nebude pre nich zbytočnou investíciou. Liberalizácia by bola určite plusom aj pre banky, energetické firmy či  telefónnych operátorov, ktorí by si mohli vybrať lacnejšiu firmu. Slovenská pošta, známy to „posol dobrých správ“ by sa musela, naopak, zrejme trochu rýchlejšie zoštíhliť.
Otázny by však bol ďalší osud univerzálnej služby, o ktorej Slovenská pošta tvrdí, že zatiaľ ju je schopná zabezpečiť jedine ona. Zahraničné príklady ale ukazujú, že tejto služby sa môžu ujať aj súkromníci. Čo sa týka financovania univerzálnej služby, do úvahy pripadá aj vytvorenie kompenzačného fondu, do ktorého by prispievali všetci poskytovatelia služby. A hovorí sa aj o  dotáciách od štátu.
Otázkou zostáva, či by skôr ako o financovanie pošty v Novej Sedlici nešlo o nové lamborghini. Veď ako raz naznačil Vladimír Mečiar, aj národná hrdosť má svoj koniec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite