Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Os zla končí?

.daniel Bútora .časopis .komentáre

Severná Kórea demonštratívne zničila chladiacu vežu hlavného jadrového reaktora v

Severná Kórea demonštratívne zničila chladiacu vežu hlavného jadrového reaktora v Jongbjone. Odovzdala tiež Číne, ktorá zastupuje medzinárodnú komisiu, dokumentáciu o svojom jadrovom programe. A potom Američania oznámili, že podniknú prvé kroky k zrušeniu sankcií proti Severnej Kórei.
Menia sa na kórejskom polostrove meče na pluhy? A čo tieto zmeny znamenajú pre iné krajiny s jadrovým programom a s podporou terorizmu, predovšetkým pre Irán?
Severokórejské kroky boli okázalé. Na zničenie chladiacej veže boli prizvané televízne kamery. Navyše, Čína dostala dokumentáciu o jadrovom programe až potom, čo americká ministerka zahraničných vecí uverejnila článok, v ktorom prisľúbila zmierlivé kroky voči režimu. Napriek tomu sú severokórejské kroky veľkým obratom oproti stavu spred dvoch rokov, kedy Pchjongjang natruc Američanom aj Číňanom demonštratívne uskutočnil jadrový výbuch.
Čo sa v Severnej Kórei stalo?
Ústupky sú výsledkom amerického tlaku, kombinovaného s čínskymi obavami, že jadrová Severná Kórea by viedla k zmene japonskej pacifistickej politiky po roku 1945. Severokórejčania totiž testovali rakety, viaceré z nich priamo nad japonským územím. A Japonsko, ktoré po Hirošime a Nagasaki zavrhlo éru militarizmu, sa začalo čoraz hlasnejšie pýtať, kto dokáže zastaviť nevyspytateľný severokórejský režim. Čína preto začala svojho spojenca pociťovať ako problém. Výsledkom bola čoraz väčšia izolácia severokórejského režimu, predovšetkým na šesťstranných rokovaniach, kde sa okrem Číny a Spojených štátov zúčastňuje aj Rusko, Japonsko a Južná Kórea.

Severokórejská jadrová dohoda ešte nie je konci. Američania musia overiť, či dokumentácia o jadrovom programe zodpovedá realite, a Severokórejčania musia zničiť svoje zásoby plutónia a už vyrobené bomby. Ostatné štáty dohody sa naopak zaviazali dodať komunizmom zničenej krajine potraviny a ropu. Ďalšie otázky ostávajú otvorené: čo sa stane so severokórejským jadrovým programom, podnikne najrigidnejší komunistický režim sveta aspoň čiastkové reformy podľa vzoru Číny či Vietnamu, a ako sa budú rozvíjať vzťahy s Južnou Kóreou a Spojenými štátmi? Číňania, ktorí majú na Pchongjang stále najväčší vplyv, sa pritom zlepšenia jedného i druhého skôr obávajú.
Možný koniec jadrového programu v Severnej Kórei je dobrým pripomenutím „osi zla“, ako krátko po útokoch z 11. septembra 2001 americký prezident Bush označil krajiny, podporujúce medzinárodný terorizmus a vyvíjajúce zbrane hromadného ničenia. Bush vtedy označil Irak, Irán a Severnú Kóreu. V Iraku Američania a ich spojenci zvrhli Husajna, hoci zbrane hromadného ničenia už nenašli. O severokórejskom programe nebolo pochýb, po rokoch diplomatického úsilia a sankcií teraz došlo k dohode, a podobne sa so Spojenými štátmi o konci jadrového programu dohodla aj Líbya. Z pôvodnej trojice „osi zla“ tak ostal Irán, do budúcnosti zrejme najťažšia bezpečnostná otázka.
Na rozdiel od radikálneho rezu voči Saddámovi v prípade Iránu chýba americká vôľa, a aj diplomatické okolnosti sú menej priaznivé ako v prípade Severnej Kórey. Iránske jadrové nebezpečenstvo denno-denne analyzuje Izrael, ktorý v minulosti v zárodku zničil iracký jadrový program, a nedávno zničil jadrové zariadenie v Sýrii. Izraelčania vnímajú iránsky jadrový program v kontexte hrozieb iránskeho prezidenta, že Izrael má byť vymazaný z mapy sveta. Izraelské letectvo dokonca zverejnilo, že nacvičuje operácie na zničenie iránskych jadrových zariadení. Otázkou však je, či by takúto akciu Izraelčania napriek technologickej vyspelosti zvládli sami (Irán je od Izraela ďalej ako Sýria či Irak, je väčší a má lepšiu obranu), a či by tak do konfliktu nevtiahli aj Spojené štáty.
Spolu s Izraelom a Američanmi sa iránskeho jadrového programu obávajú aj Európania. Čas však – na rozdiel od Severnej Kórey – hrá skôr v prospech Iránu, vďaka vysokým cenám ropy a nechuti Západu riskovať vojenskú akciu. Pokúsi sa prezident Bush ešte tento rok riešiť aj tretiu krajinu z „osi zla“, alebo to prenechá ako prvú otázku svojmu nástupcovi v Bielom dome?
.diskusia
.neprehliadnite