Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenský pulz v Londýne

.dJ Dee M .londýn (myspace.com/dazklub) .časopis .hudba

Nie je všeobecne známy. Ak sa však opýtate muzikantov, nenájde sa ten, ktorý by „Pištu z

Nie je všeobecne známy. Ak sa však opýtate muzikantov, nenájde sa ten, ktorý by „Pištu z Londýna“ nepoznal. Vďaka nemu hrali v Británii ľudia ako Oskar Rósza, Dan Bárta alebo Vrbovskí Víťazi a Jana Kirschner sa dostala až do Queen's Elizabeth Hall. Od roku 2005 v Británii organizuje festival Pulse.
Štefan Krasňanský alebo len tak – Pišta.

.slovák v Londýne robí festival pre Slovákov. Prečo?
Prišiel som do Británie v čase, keď malo veľa mladých ľudí rovnakú cestu. V tej dobe boli podmienky úplne iné – nebol taký prísun kultúry, hudby a backgroundu z východnej Európy, takže nám to po čase začalo chýbať a rozhodli sme sa, že si to zabezpečíme sami. Zhruba do troch rokov od môjho príchodu sme spravili prvý koncert, postupne sme si vytvorili komunitu ľudí, s ktorými sme boli spriaznení, a začali sme tieto akcie robiť pravidelne. V roku 2005 sme založili festival s názvom Pulse, ktorý sa nám podarilo udržať pri živote a snažíme sa ho každým rokom zveľaďovať.

.robil si podobné veci už aj na Slovensku? Ak áno, aké veľké sú rozdiely v organizácii takéhoto podujatia tu a doma?
Nejaké pokusy boli, aj keď na úplne inej báze, boli to prevažne koncerty mladých začínajúcich skupín a dídžejov,  prípadne festivaly, ktoré neboli oficiálne organizované. Už aj preto tam bol veľký rozdiel v návštevnosti a programe. Veľké rozdiely sú v samotnej hudobnej produkcii a najmä v prístupe k promotérovi. Británia je známa tým, že si hudobný priemysel pestuje na čo najvyššej úrovni, a podľa mňa sa jej to bohato vypláca, či už pre kráľovskú kasu, alebo reputáciu, ktorú jej hudba vo svete zabezpečuje. Na Slovensku je to o inom, aj keď tie priateľské vzťahy sú mi veľmi sympatické. V Británii, v ktorej je celý priemysel vysoko profesionalizovaný, je také niečo raritou.

.spolupracuješ s Janou Kirschner na jej londýnskych koncertoch...
Janu som spoznal pred pol rokom, poznala aktivity mojej agentúry, tak ako ja jej. Preto sme sa rozhodli, že skúsime spraviť jej koncert v rámci Pulse festivalu, a dostala od nás pozvanie do Manchestru na otvárací koncertu tohoročného festivalu. Nasledovalo vystúpenie v jednej z najprestížnejších londýnskych venue Queen's Elizabeth Hall s poľskou speváčkou Annou Mariou Jopek. Prezentovali sme tak východoeurópsku hudbu prostredníctvom speváčok, ktoré sú už na polceste k európskej úrovni, keďže sú obe pod vlajkou Universal Music. Dvere sú teda otvorené, ja osobne dávam takýmto projektom veľkú nádej a rád budem s Janou naďalej spolupracovať. Je flexibilná, v odlišnosti londýnskych podmienok sa orientuje veľmi dobre.

.čo nové priniesol tento ročník festivalu Pulse?
Podarilo sa nám rozšíriť ho do Manchestru a Brightonu, čo si veľmi cením, keďže vytváranie kontaktov v Británii nie je najjednoduchšie.

Pulse, deň piaty

Na posledný deň festivalu Pulse som sa veľmi tešil, keďže som opäť dostal šancu byť predskokanom jedného z najväčších talentov česko-slovenského „nielendžezu“ – Dana Bártu a jeho zoskupenia Illustratosphere. A to dokonca v klube, o ktorom som doteraz len čítal. Potešenie o to väčšie, keďže na pódiu sa mali striedať kapely, ktoré poznám z domova. Najviac som sa tešil na to, ako sa popasujú s viac-menej cudzím publikom v cudzej krajine a aká energia z toho pôjde...
Cargo mám od bytu pätnásť minút príjemnej chôdze, takže som sa aj napriek plnej taške platní mohol na chvíľku zasnívať a spraviť si v hlave maličký „warm-up“. Ten sa mal plynulo napojiť na zvukovú skúšku, ktorá sa už začala. Samozrejme, nič také ako festival sa nezaobíde bez ťažkostí, no „decentne“ poškodená (ach tie letecké spoločnosti!) gitara Mareka Rakovnického z Lavagance to nemohla pokaziť. Profesionálny prístup technikov aj kapiel zabezpečil bezproblémovú „zvukovku“ a príjemnú energiu.
Odbila ôsma hodina, brány Carga sa otvorili a ľudia sa začali zbiehať. Že je to festival východoeurópskej hudby, bolo „počuť“ na návštevníkoch. Slováci a Česi prevažovali. Ale tí aspoň vedeli, do čoho idú, čo bol azda najdôležitejší impulz pre kapely. Dan Bárta predviedol s kapelou čosi nádherné. Česko-slovensko-anglické príhovory pomedzi prekrásnu hudbu boli nielen vtipné a náladu pozdvihujúce. Mixom týchto elementov sa mu podarilo publikum „rozjašiť“ pri energických skladbách, no zároveň priklincovať a umlčať pri baladách.
Lavagance, svojou hudbou veľmi blízki tomuto ostrovu, to  riadne rozrockovali. Oproti ich poslednému koncertu, ktorý som videl po vydaní ich prvej EP, ma pozitívne prekvapili väčšou zohratosťou. Našťastie, chalani dosť hrávajú na Slovensku a to prekrylo jemnú trému mladších členov. Slovač, ktorá žije v Londýne už dlhší čas, ich konečne spoznala a podľa reakcií pri cigaretkách v záhrade bola viac než spokojná.
Po kapelách sa dostali k slovu dídžeji Tvyks a Nils Hess –  zakončili štandardným „tuc-tuc“, ktorému som sa našťastie mohol vyhnúť vďaka príjemnej návšteve v podobe americko-anglickej  nudžezovej smotánky, ktorá si prišla pozrieť Dana Bártu.
Na záver si ešte neodpustím vec, ktorá mi celý večer vŕtala hlavou. Na jednej strane mi je jasné, že hlavným cieľom festivalu je priniesť „domácu“ hudbu Východoeurópanom, ktorí žijú v Londýne. Na druhej strane sa však neviem zbaviť presvedčenia, že je to málo. Že tie kapely a dídžeji chcú zaujať svet. A trošku to bolo aj cítiť. Našťastie len trošku.

.prežil by v Londýne takýto festival, ak by nemal sponzorov?
Asi veľmi ťažko, čoho dôkazom bol aj tento ročník, keď nám vypadol hlavný komerčný partner a všetko sme zaťahovali z vlastných finančných zdrojov, zo zdrojov kultúrnych centier, ktoré podporovali jednotlivé projekty, ako napríklad Arts Council England, ktorý nás podporil ako britského organizátora. Tým pádom sme sa mohli tváriť ako veľmi posh festival, ktorý nepotrebuje komerčného partnera, a napriek tomu funguje. (Smiech.) Ale skutočnosť je, samozrejme, úplne iná a teraz na to tí, ktorí to organizovali, doplácajú. No je jasné, že v takom drahom meste ako Londýn sa podobné akcie bez komerčných partnerov nezaobídu. Hlavne, ak chcú zaujať v tejto neuveriteľnej záplave festivalov, koncertov a iných podujatí.

.nemajú kapely, ktoré sem prídu hrať z východnej Európy,  často očakávania, že idú osloviť miestnych ľudí, a až na pódiu zistia, že vlastne hrajú pre to isté publikum ako doma? Nemáš pocit, že sú potom troška smutní a že im to vlastne pomohlo opäť „len“ marketingovo zaujať domácich fanúšikov?
Asi to závisí od jednotlivých interpretov a od toho, ako sa k tomu postavia. Iné je to napríklad pri koncertoch Jarka Nohavicu, ktorý tu hral, mal vypredanú sálu a obsadil štvrté miesto „critic's choice“ časopisu Time Out. Na jeho koncert pritom prišlo 99 percent Čechov a Slovákov. No a iné je to, samozrejme, pri kapelách, ktoré už nejakú reputáciu u britského publika majú. Tie sú však skôr inštrumentálne, a tak odpadáva jazyková bariéra. Je však pravda, že publikum tvoria z väčšej časti práve Východoeurópania. Svetlou výnimkou sa však stala open air časť nášho festivalu, ktorá bola zadarmo a pri rieke, čiže Briti vlastne nedostali šancu sa nezúčastniť. (Smiech.) Ale chcem k tomu povedať jednu dôležitú vec – stále verím, že najlepšou možnosťou, ako dostať naše kapely do povedomia miestnych, je práve v oslovení nášho publika, ktoré to potom prirodzenou verbálnou cestou dostane k Londýnčanom. To je viac ako PR články, ktoré vlastne oznamujú vždy to isté.

.cargo je v podstate jeden z najznámejších klubov v Londýne. Ako som si všimol, stal sa akousi základňou festivalu Pulse. Bolo ťažké sa k nemu dopracovať v konkurencii promotérov, ktorá je tu v Londýne naozaj veľká?
Cargo je klub s dobrou reputáciou a rozmanitým hudobným záberom, čo je časovo a dramaturgicky náročná práca – udržať si takto vysoký kredit, keďže sa tam hráva každý večer. Možno si ho udržiavajú aj tým, že ich manažéri idú do nových projektov, ktoré sa iným zdajú riskantné, ale tak Cargo funguje. Hosťuje renomovaných dídžejov aj projekty nezávislých promotérov a vydavateľstiev. V podstate je potrebné priniesť svoje portfólio a obhájiť si projekt. Samozrejme, ak je to, čo daný promotér ponúka, kvalitné, dramaturgom nerobí problém ho v krátkom časovom horizonte zaradiť do programu.

.aké sú iné tvoje aktivity v najbližšom čase?
Stále pokračujeme v pravidelných večeroch v londýnskych kluboch s názvom Impulse, ktoré pripomínajú vychodoeurópsku produkciu a náš festival počas celého roka. Okrem toho by sa mal Pišter ako agentúra zamerať na marketingové a promo aktivity, začať podporovať mladých promotérov, ktorí tu študujú na univerzitách odbory súvisiace s hudbou a chystajú sa v budúcnosti tejto brandži venovať. Možno teda upustíme od produkcie ako takej a zveríme ju mladším a agresívnejším s nádejou, že pôda, ktorú sme im pripravili, je zaujímavejšia, ako sme ju mali my.

Pulse Festival, deň piaty, Cargo, Londýn 27. jún. Účinkujúci: Dan Bárta & illustratosphere, Lavagance, DJ Tvyks, DJ Nils Hess, DJ Dee M
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite