dnes však medzinárodná politika dominuje a domáca politika sa gubernalizuje.
Pokračuje rozklad politických síl, ktorých východiskom boli ponovembrové zmeny, viditeľný po roku 2010 voľným okom. Vtedajšia vládna koalícia sa utopila v personálnych zápasoch a nebola schopná vymeniť ani len také žaby na prameni súdnictva, akými boli generálny prokurátor a predseda Najvyššieho súdu. Napriek sloganu o vláde „hlbokých reforiem“ sa fakticky nezačala kľúčová reforma vzdelávania, neobnovila reforma zdravotníctva, rozbabrala reforma sociálneho systému a polovičato sa obnovili práva menšín. Nehovoriac o ekonomike, v ktorej sa začali zvyšovať dane a spustil sa celkom nepochopiteľný pohon na živnostníkov a dohodárov, ktorí pritom zaručovali v časoch prebiehajúcej krízy ekonomickú pružnosť.
Vláda Ivety Radičovej mala však napriek tomu svoju veľkú tému – boj proti korupcii, ktorý bol vnútornou agendou predsedníčky vlády. Utopil sa nielen v obrovskom odpore jednotlivých koaličných strán, pre ktoré bolo spájanie ekonomiky s politikou druhou prirodzenosťou, ale aj v spôsobe, akým sa správala vtedajšia koalícia voči kruciálnym škandálom, aké predstavoval záznam „hlasu podobajúceho sa hlasu Roberta Fica“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.