Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Krása bez konca

.časopis .hudba

Je to čisté ako islandské jazerá, intenzívne ako gejzíry, chvíľu horúce ako láva, vzápätí chladivé ako ľadovec, vždy liečivé ako strieborné bahno z Modrej lagúny pri Keflaviku.

Čo je to? Hudba Sigur Rós.

Aj na otvorenej scéne viedenskej Areny to tak bolo. Pár minút po siedmej v gýčovo krásny utorkový večer (zapadajúce slnko, dažďom vyčistený vzduch, akurátna teplota) vybehli na pódium dánski mladíci s názvom Kissaway Trail a zahrali zopár svižných piesní. Tých, ktorí im venovali viac pozornosti než pivu a würstu, presvedčili, že im nechýba talent ani chuť. Po nich zahrala skupina Yeasayer z Brooklynu, ktorá by pokojne potiahla aj samostatný koncert. Surová elektronika, ostrý, efektmi nabrúsený spev a punková rytmika. Zaujímavé.

„Sigur Rós idú svojou cestou, viac než rýchlosť ich zaujíma hĺbka, dôležitejšia než ľúbivosť je pre nich krása.“

Potom nabehli na pódium mravce (usilovnosťou a počtom) pripomínajúci technici. Priniesli veľké krídlo, niekoľko syntetizátorov, šľapacie harmónium, vibrafón a súpravu zvonkohier, nainštalovali veľké svietiace gule, skontrolovali mikrofóny, brnkli do gitár a presne o deviatej, úplne nenápadne, vstúpil na pódium klavirista Kjárri, basgitarista Goggi, bubeník Orri a spevák a gitarista Jónsi.

Koncert otvorili hitom Svefn-G-Englar, ktorý obsahuje všetko, čo k najpopulárnejšej islandskej kapele patrí: pomalý začiatok, dlhé tóny, zvuk, ktorý rastie z pianissima až do monumentálnej mohutnosti. A hlavne Jónsiho sláčikom rozvibrovaná gitara, tvoriaca farebný grúv a čistý, rovný, do nadoblačných výšok posadený falzet tohto plachého frontmana. Niekedy v druhej alebo v tretej piesni prišlo na pódium sláčikové kvarteto Amiina – štyri blonďavé mladé dámy, obsluhujúce okrem huslí, violy a violončela aj zvonkohry, bubny a píly (hrá sa na nich sláčikom a vydávajú mäkký vysoký zvuk). Keď na pódium vpochodovala pätica dychárov v bielych oblekoch, islandský orchester bol kompletný.

Počas dvojhodinového koncertu sme počuli staršie skladby, a ak sa nemýlim, tak úplne celý aktuálny album. Hoci sme – Rakúšania ani početná skupina Slovákov – nerozumeli ani slovo, Jónsiho jemný spev, kdesi z islandského staroveku tečúce melódie a farebné zvukové hory vyrastajúce pred našimi ušami, vytvárali mimoriadne silný, emóciami nabitý zážitok. Orgiastickú úroveň dosiahol pri radostných piesňach Vid Spilum Endalaust, Inní Mér Syngur Vitleysingur a Gobbledegook, ktorou „riadny hrací čas“ vyvrcholil. Nasledovali dva prídavky, z toho ten druhý – na jednoduchej klavírnej fráze postavená pesnička All Alright – napĺňala odchádzajúce davy (asi 4 000 ľudí) pokojom, ktorý mal priam duchovnú kvalitu.

Sigur Rós idú svojou cestou, viac než rýchlosť ich zaujíma hĺbka, dôležitejšia než ľúbivosť je pre nich krása. V dôsledku ich mediálnej plachosti nevieme veľa o tom, čo ich k tomu vedie a ani ako táto zvláštna krása vzniká. Ten bzukot v ich ušiach však musí byť úžasný. Vid Spilum Endelaust. Hráme bez konca...

Sigur Rós & Amiina, Yeasayer, Kissaway Trail, 8. júl 2008 Arena Open Air, Viedeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite