Angličan Louis de Berniéres, majster milostných, sacharínom nepresladených príbehov, v ktorých sa preplietajú emócie trhajúce srdce s dramatickými historickými udalosťami, priniesol začiatkom roka na britský a začiatkom leta na česko-slovenský knižný trh ďalšiu pochúťku. Po úspešnej Mandolíne kapitána Corelliho z druhej svetovej vojny na gréckych ostrovoch a výborných Vtákov bez krídiel z bojov, ktoré viedli k vzniku moderného Turecka, prichádza Partyzánova dcera (zatiaľ len v českom preklade) a s ňou vojny v bývalej Juhoslávii. Znovu je tu zvláštny vzťah lásky: tentoraz medzi nenaplňujúco ženatým starším Londýnčanom Chrisom a mladou, v Londýne sa ťažko pretĺkajúcou Srbkou Rozou. Je to milostný príbeh v slovách. Namiesto telesného aktu v ňom dochádza k rozprávaniu a počúvaniu. Roza rozpráva, Chris počúva. Ona má čo rozprávať, on sa nestačí diviť tomu, čo počuje. Rozpráva príbeh Juhoslávie: od Titových partizánov cez socializmus s balkánskou tvárou až po boje medzi predtým „zjednotenými“ juhoslovanskými národmi. De Berniéres to všetko pekne zostavil a napísal. Príliš pekne. Ako keby ani na chvíľu nespustil z očí budúceho čitateľa. Preto mu tento čitateľ pozvoľna prestáva veriť. Napriek tomu číta do konca a možno, že je na poslednej strane aj trochu dojatý. Príjemné, napínavé a poučné čítanie. V ďalšom románe by však už pán spisovateľ nemusel opakovať osvedčené postupy. Radšej by nás mohol zaviesť niekde, kde sme – my ani on – dosiaľ neboli.
BBart, 2008
BBart, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.