Na festivaly si kupujem lístok v predpredaji vždy na poslednú chvíľu. Inak to nebolo ani pred tohtoročným Hodokvasom, ktorý sa odohral u nás v Piešťanoch. Tento rok ma však k zakúpeniu vstupenky deň pred vypuknutím akcie viedli trocha iné pohnútky.
Predtým ma k tomu viedla lenivosť a neschopnosť posúdiť z dlhodobejšieho hľadiska budúcnosť. Po nakuknutí do programu som sa však zatiaľ nikdy nesklamal tak ako tento rok. Počas minulých ročníkov som vedel, že na ten fesťák jednoducho ísť chcem. Tak prečo som si kúpil lístok na „kvas“ aj tento rok? Asi ma k tomu dohnala žiarlivosť a zlý pocit z predstavy, že sedím v panelákovom byte a cez otvorené okno počujem beaty a festivalový hluk. Áno, bola to žiarlivosť a túžba byť v centre diania.
Deň pred začatím Hodokvasu som šiel od kamaráta na bicykli a mal som možnosť vidieť prvú omladinu s batohmi a karimatkami. Ten pocit miestneho na bicykli, bez potrebnej festivalovej výbavy, ma úplne zdeptal. Chýbal mi už len prevísajúci pupok v bielom tielku a reči o satanistoch, ktorí prišli ohrozovať naše malomesto. Pobral som sa radšej do najbližšej pobočky „tiketu“ a kúpil si tú priepustku do areálu piešťanského letiska. Mal som príjemný pocit na duši a bol som ľahší o 1 300 Sk. Výborne. Hodovanie spolu s kvasením sa mohlo začať.
.tuctové kapely a príjemné prekvapenia
Hneď pri vchode ma zastavila SBS a odmietla ma vpustiť do areálu s malým ruksakom, v ktorom som mal iba košeľu a mikinu. Vraj si to mám nechať v stane. Vravím, že nemám stan. Oni nato, aby som to hodil do auta. „Nemám auto,“ hovorím. To člena bezpečnostnej služby tak šokovalo, že ma po prehliadke ruksaku pustil aj s ním. Na predchádzajúcich ročníkoch som takéto prísne a, priznajme si, absurdné „obťažovanie“ nezažil.
Bolo mi to však jedno. Neprišiel som sa predsa rozčuľovať, ale zabaviť sa, pokiaľ mi to môj obmedzený hudobný vkus dovolí. Keď ma nezaujme hudba, areál predsa disponuje množstvom stánkov s pivom a liehovinami. Nedozvedel som sa, či bolo dostať aj zmrzlinu, ale po získaní téglika s pivom som sa vybral smerom k mainstageu na koncert Slobodnej Európy, čo je podľa mňa kvalitná slovenská rock´n´rollová formácia. Ich songy sú síce klasikou najklasikovatejšou, ale v tej chvíli nebolo čo nové objavovať.
Dve väčšie pódiá, nazvem ich hlavné a vedľajšie, boli totiž väčšinu času obsadené na môj vkus tuctovými kapelami, ktoré sa dajú vidieť počas celého roka na rôznych akciách v kultúrnych domoch, a to za oveľa nižšiu cenu, ako bolo vstupné na tento festival. Určité etapy hodokvasenia pripomínali rôzne minifesty roztrúsené po celom území tejto malej krajiny. Takže aj keď nudu narušilo nejaké príjemné prekvapenie v podobe menej známej kapely, bolo to naozaj iba občas. Klasik by povedal, že takýto zvrat nastal tak často, aký častý je výskyt šafranu.
Prekvapila ma kapela Car Is On Fire, ktorá svojím celkom invenčným rock´n´rollovým indie rozveselila moju dušu asi na trištvrte hodinku. Energické a zaujímavé bolo aj vystúpenie českých The Switch. Aj keď vďaka „kvalitnému“ ozvučeniu na vedľajšej scéne nebolo príliš rozumieť textom, ktoré sú pri tejto kapele dôležitou súčasťou hudby. Plusom pre moju osobu potácajúcu sa s téglikom piva od miesta k miestu bolo aj vystúpenie slovenských Kvetov Nikotínu, Swan Bride či Lavagance. Najmä Kvety Nikotínu aspoň trochu prispeli k farebnosti festivalovej mandaly, ktorú pred pár dňami rozfúkal vietor.
Nedá sa teda povedať, že by na festivale neboli dobré kapely. Bolo ich len žalostne málo. Nevravím, že mám patent na to, čo je dobré, ale pokiaľ ma pamäť neklame, spomínam si na Hodokvas s omnoho kvalitnejším programom. Na bojisku v Pezinku sme tri dni a tri noci behali z miesta na miesto a nevedeli, kam skôr ísť. Tohto roku sme sedeli pri pive a čakali na jednu-dve kapely, ktoré by neboli úplne otrepané.
.pistols & cypress
Tento festival jednoducho stratil punc multižánrovosti a stalo sa z neho diskusné fórum punkových a hip-hopových detí. Najvýraznejšie to vidieť na výbere headlinerov, ktorými boli tento rok kapely Sex Pistols a Cypress Hill. Pistols ma zaujali asi ako nejaký revival toho, čo už bolo, a čo sa už nikdy nevráti v takej sile, akú malo v 70. rokoch. Šiel som na nich iba z akejsi povinnosti vidieť naživo legendu.
Čo sa týka Cypres Hill, bol som milo prekvapený tými jedovatými beatmi plaziacimi sa popod omamný dym jointov. Nosový zhulený rap a oldschoolový sound rozkýval množstvo vláčnych tiel pod hlavným pódiom. Cypress provokovali „anti police“ hláškami a nejeden človek si z chuti zakričal „Fuck the pigs“. Bola to skvelá party. Myslím, že pri Cypress Hill došlo ku kríženiu punkovej a hip-hopovej komunity v najväčšej miere. Dokonca ani punkáč necíti až takú averziu voči „komerčnému“ hip-hopu pri vyslovení mena Cypress Hill.
.živý Kontrafakt, charizmatický I AM X
K najväčšej kontroverzii mohlo prísť jedine pri vystúpení piešťanských Kontrafakt, ktorí „sajpresom“ v podstate predskakovali. Aj keď nie som fanúšik zlatých reťazí, drahých tenisiek a rovných šiltov, musím sa postaviť na ich obhajobu kvôli využitiu živej kapely. Spolu s najpopulárnejšou hip-hopovou formáciou na Slovensku totiž vystúpili také inštrumentálne esá ako Oskar Rózsa, Martin Valihora či Tomáš Gajlík. Zo žartu mi napadlo, ako by medzi Kontrafakt zapadol napríklad Marián Varga. Pre mňa dosť bizarná predstava.
Osobne si z tohtoročných kapiel najviac cením vystúpenie electroclashovej I AM X, ktorú vedie kapitán Chris Corner, známy skôr ako niekdajší leader Sneaker Pimps. Elektronický beat plus živé nástrojenstvo, kvílivý emotívny prejav charizmatického londýnsko-berlínskeho kozmopolitného freaka Chrisa ma jednoducho opäť raz potešil. Ich pódiová šou síce omnoho lepšie vynikne v noci, ale aj tak som si ich prudko a rytmicky presne tepajúci clash oddupal, ako sa patrí.
Napriek pár vrcholom však s tohtoročným Hodokvasom spokojný nie som. Ak si pozriete webparty, čiže diskusné fórum na internetových stránkach festivalu, zistíte, že nespokojných s programom, hygienou či bezpečnostnou službou je viac. Sú aj takí, čo odchádzali naplnení. Ich spokojnosť im neberiem, ale za podobnú finančnú sumu radšej navštívim festival, ktorý je naozaj multižánrový, multikultúrny a je si na ňom z čoho vyberať, takže sa nestane, že stretnete niekoho, kto povie: „Mám taký pocit, že pivo sme mohli piť aj v meste a nemuseli sme kvôli tomu platiť vstupné.“
Autor je publicista a člen skupiny Teskohippies.
Hodokvas, Piešťany, 4. – 5. júla
Predtým ma k tomu viedla lenivosť a neschopnosť posúdiť z dlhodobejšieho hľadiska budúcnosť. Po nakuknutí do programu som sa však zatiaľ nikdy nesklamal tak ako tento rok. Počas minulých ročníkov som vedel, že na ten fesťák jednoducho ísť chcem. Tak prečo som si kúpil lístok na „kvas“ aj tento rok? Asi ma k tomu dohnala žiarlivosť a zlý pocit z predstavy, že sedím v panelákovom byte a cez otvorené okno počujem beaty a festivalový hluk. Áno, bola to žiarlivosť a túžba byť v centre diania.
Deň pred začatím Hodokvasu som šiel od kamaráta na bicykli a mal som možnosť vidieť prvú omladinu s batohmi a karimatkami. Ten pocit miestneho na bicykli, bez potrebnej festivalovej výbavy, ma úplne zdeptal. Chýbal mi už len prevísajúci pupok v bielom tielku a reči o satanistoch, ktorí prišli ohrozovať naše malomesto. Pobral som sa radšej do najbližšej pobočky „tiketu“ a kúpil si tú priepustku do areálu piešťanského letiska. Mal som príjemný pocit na duši a bol som ľahší o 1 300 Sk. Výborne. Hodovanie spolu s kvasením sa mohlo začať.
.tuctové kapely a príjemné prekvapenia
Hneď pri vchode ma zastavila SBS a odmietla ma vpustiť do areálu s malým ruksakom, v ktorom som mal iba košeľu a mikinu. Vraj si to mám nechať v stane. Vravím, že nemám stan. Oni nato, aby som to hodil do auta. „Nemám auto,“ hovorím. To člena bezpečnostnej služby tak šokovalo, že ma po prehliadke ruksaku pustil aj s ním. Na predchádzajúcich ročníkoch som takéto prísne a, priznajme si, absurdné „obťažovanie“ nezažil.
Bolo mi to však jedno. Neprišiel som sa predsa rozčuľovať, ale zabaviť sa, pokiaľ mi to môj obmedzený hudobný vkus dovolí. Keď ma nezaujme hudba, areál predsa disponuje množstvom stánkov s pivom a liehovinami. Nedozvedel som sa, či bolo dostať aj zmrzlinu, ale po získaní téglika s pivom som sa vybral smerom k mainstageu na koncert Slobodnej Európy, čo je podľa mňa kvalitná slovenská rock´n´rollová formácia. Ich songy sú síce klasikou najklasikovatejšou, ale v tej chvíli nebolo čo nové objavovať.
Dve väčšie pódiá, nazvem ich hlavné a vedľajšie, boli totiž väčšinu času obsadené na môj vkus tuctovými kapelami, ktoré sa dajú vidieť počas celého roka na rôznych akciách v kultúrnych domoch, a to za oveľa nižšiu cenu, ako bolo vstupné na tento festival. Určité etapy hodokvasenia pripomínali rôzne minifesty roztrúsené po celom území tejto malej krajiny. Takže aj keď nudu narušilo nejaké príjemné prekvapenie v podobe menej známej kapely, bolo to naozaj iba občas. Klasik by povedal, že takýto zvrat nastal tak často, aký častý je výskyt šafranu.
Prekvapila ma kapela Car Is On Fire, ktorá svojím celkom invenčným rock´n´rollovým indie rozveselila moju dušu asi na trištvrte hodinku. Energické a zaujímavé bolo aj vystúpenie českých The Switch. Aj keď vďaka „kvalitnému“ ozvučeniu na vedľajšej scéne nebolo príliš rozumieť textom, ktoré sú pri tejto kapele dôležitou súčasťou hudby. Plusom pre moju osobu potácajúcu sa s téglikom piva od miesta k miestu bolo aj vystúpenie slovenských Kvetov Nikotínu, Swan Bride či Lavagance. Najmä Kvety Nikotínu aspoň trochu prispeli k farebnosti festivalovej mandaly, ktorú pred pár dňami rozfúkal vietor.
Nedá sa teda povedať, že by na festivale neboli dobré kapely. Bolo ich len žalostne málo. Nevravím, že mám patent na to, čo je dobré, ale pokiaľ ma pamäť neklame, spomínam si na Hodokvas s omnoho kvalitnejším programom. Na bojisku v Pezinku sme tri dni a tri noci behali z miesta na miesto a nevedeli, kam skôr ísť. Tohto roku sme sedeli pri pive a čakali na jednu-dve kapely, ktoré by neboli úplne otrepané.
.pistols & cypress
Tento festival jednoducho stratil punc multižánrovosti a stalo sa z neho diskusné fórum punkových a hip-hopových detí. Najvýraznejšie to vidieť na výbere headlinerov, ktorými boli tento rok kapely Sex Pistols a Cypress Hill. Pistols ma zaujali asi ako nejaký revival toho, čo už bolo, a čo sa už nikdy nevráti v takej sile, akú malo v 70. rokoch. Šiel som na nich iba z akejsi povinnosti vidieť naživo legendu.
Čo sa týka Cypres Hill, bol som milo prekvapený tými jedovatými beatmi plaziacimi sa popod omamný dym jointov. Nosový zhulený rap a oldschoolový sound rozkýval množstvo vláčnych tiel pod hlavným pódiom. Cypress provokovali „anti police“ hláškami a nejeden človek si z chuti zakričal „Fuck the pigs“. Bola to skvelá party. Myslím, že pri Cypress Hill došlo ku kríženiu punkovej a hip-hopovej komunity v najväčšej miere. Dokonca ani punkáč necíti až takú averziu voči „komerčnému“ hip-hopu pri vyslovení mena Cypress Hill.
.živý Kontrafakt, charizmatický I AM X
K najväčšej kontroverzii mohlo prísť jedine pri vystúpení piešťanských Kontrafakt, ktorí „sajpresom“ v podstate predskakovali. Aj keď nie som fanúšik zlatých reťazí, drahých tenisiek a rovných šiltov, musím sa postaviť na ich obhajobu kvôli využitiu živej kapely. Spolu s najpopulárnejšou hip-hopovou formáciou na Slovensku totiž vystúpili také inštrumentálne esá ako Oskar Rózsa, Martin Valihora či Tomáš Gajlík. Zo žartu mi napadlo, ako by medzi Kontrafakt zapadol napríklad Marián Varga. Pre mňa dosť bizarná predstava.
Osobne si z tohtoročných kapiel najviac cením vystúpenie electroclashovej I AM X, ktorú vedie kapitán Chris Corner, známy skôr ako niekdajší leader Sneaker Pimps. Elektronický beat plus živé nástrojenstvo, kvílivý emotívny prejav charizmatického londýnsko-berlínskeho kozmopolitného freaka Chrisa ma jednoducho opäť raz potešil. Ich pódiová šou síce omnoho lepšie vynikne v noci, ale aj tak som si ich prudko a rytmicky presne tepajúci clash oddupal, ako sa patrí.
Napriek pár vrcholom však s tohtoročným Hodokvasom spokojný nie som. Ak si pozriete webparty, čiže diskusné fórum na internetových stránkach festivalu, zistíte, že nespokojných s programom, hygienou či bezpečnostnou službou je viac. Sú aj takí, čo odchádzali naplnení. Ich spokojnosť im neberiem, ale za podobnú finančnú sumu radšej navštívim festival, ktorý je naozaj multižánrový, multikultúrny a je si na ňom z čoho vyberať, takže sa nestane, že stretnete niekoho, kto povie: „Mám taký pocit, že pivo sme mohli piť aj v meste a nemuseli sme kvôli tomu platiť vstupné.“
Autor je publicista a člen skupiny Teskohippies.
Hodokvas, Piešťany, 4. – 5. júla
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.