je to príbeh mladých ľudí stratených vo svete, v ktorom nevedia nájsť pevný základ svojej existencie. Hlavná postava čerstvého, ešte teplého slovenského filmu na rozdiel od nich presne vie, kde môže vždy nájsť centrum života i dôvod na rebelantstvo.
Chlapík s bohatou čuprinou vlasov na hlave, trošku krivým úsmevom, nesmierne láskavými očami plnými zvedavosti a veselosti. Milovník skalických trdelníkov, vínka, pivka. Muž, čo sa od mladosti podnes držal svojich autentických zásad, žil podľa slov evanjelií, vzdelaný a skúsený muž. Starec nezvyčajne často kráčajúci proti všeobecnému prúdu, navzdory davu. Múdry človek, pokorný a vďačný, aj keď sa na ňom nehanebne vŕšili. Vŕšia. Salezián. Hlavný hrdina filmu. Filmu Anton Srholec dokumentaristky Aleny Čermákovej.
.účasť na dobre sveta
Uvedomujem si, že úlohou filmovej recenzie je hovoriť najmä o filme, čo je jej predmetom. Vopred sa však priznávam, že tentoraz sa – možno ešte viac ako inokedy – nedokážem celkom držať tohto základného pravidla. Pri otcovi Antoniovi sa mi totiž nedá zabudnúť na zopár spoločných stretnutí, ani na hĺbku, ktorou ma, a ani zďaleka nielen mňa, ovplyvnil. Okrem mnohých iných skvelých má totiž jedno naozaj výnimočné obdarovanie a zdá sa, že ním nešetrí, rozhadzuje jeho plody ako perly pri každej vhodnej príležitosti. Či niečo hovorí z očí do očí len vám, alebo sa obracia na skupinu či dav, vy sám ste presvedčený, že jeho slová sú určené len vám jedinému, a navyše sú to slová, ktoré vás robia lepším v tej chvíli a na tom mieste, dokonca sú to slová, ktoré vás, keď ich prijmete, robia natrvalo a bez odvolania účastným na kráse Srholcovho človečenstva, na dobre sveta.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.