Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Futbalová vojna

.milan Nič .časopis .týždeň vo svete

Mohla by to byť otázka do vedomostného kvízu – ktorá bola najohrozenejšia krajina pri piatkovom zápase EURO 2008 medzi Chorvátskom a Tureckom?

Mohla by to byť otázka do vedomostného kvízu – ktorá bola najohrozenejšia krajina pri piatkovom zápase EURO 2008 medzi Chorvátskom a Tureckom?


Správna odpoveď je Bosna, respektíve jej spodná časť – Hercegovina.

Tisíc policajtov vrátane špeciálnych jednotiek, ktoré boli už cez týždeň povolené z dovoleniek, zablokovalo predminulý piatok večer centrum mesta. Polícia s nasadením slzotvorného plynu rozohnala tlupy znepriatelených fanúšikov a zabránila ešte horším zrážkam. Šestnásť policajtov utrpelo zranenia, jeden z nich vážne. Desiatky ľudí ošetrili v nemocnici. V meste bolo počas noci počuť jačanie alarmov rozbitých obchodov či áut a občas aj streľbu.

Tieto správy v Bosne nie sú prekvapením – očakávali sa od momentu, ako Česi stratili vyhratý zápas s Turkmi a bolo jasné, že vo štvrťfinále EURO 2008 sa Turci stretnú s Chorvátskom. Na druhý deň sa v Sarajeve hovorilo o rizikovom zápase pre niektoré časti krajiny. Veľa Bosniakov drží palce okrem svojej krajiny aj Turecku a bosnianski Chorváti zas držia  Chorvátsku.


Najhoršia situácia je v najväčšom meste Hercegoviny, v malebnom Mostare. Mesto je stále rozdelené na chorvátsku a bosniacku časť na opačných brehoch rieky Neretvy, ktoré proti sebe v rokoch 1993 - 94 tvrdo bojovali, kým sa opäť nespojili proti bosnianskym Srbom. Za obeť etnickým čistkám vtedy padol aj slávny Starý most (dedičstvo po osmanských Turkoch) cez Neretvu, nehovoriac o tisícoch životov.

Hoci je dnes Starý most zrekonštruovaný a Mostar pevne vsadený do bosniacko-chorvátskej federácie v rámci krajiny, vášne a násilie so železnou pravidelnosťou vyvierajú na povrch. Najmä po futbale. Fanúšikovia v týchto končinách ešte viac obľubujú bitky a násilnosti ako u nás. Mostar má – ako inak – aj dva futbalové kluby Zrinjski a Velež, každý v jednej etnickej časti mesta. A tiež smutnú históriu futbalového násilia a vzájomných šarvátok. V roku 1998, keď Chorvátsko na majstrovstvách sveta vo Francúzsku skončilo na skvelom treťom mieste, prišlo k streľbe rozvášnených fanúšikov cez rieku Neretvu do bosniackej časti mesta – zahynula pritom jedna žena. Veľa zranených si vyžiadala aj ťažká noc počas majstrovstiev sveta 2006 po zápase Brazília – Chorvátsko 1-0. Policajné hlásenie na druhý deň vraj hovorilo o provokáciách „fanúšikov Brazílie“ a úzkostlivo sa vyhýbalo etnickému faktoru.

Drobné nepokoje sa v piatok v noci odohrali aj v ďalších zmiešaných mestách Hercegoviny (Stolac, vinárske mestečká Čitluk a Čaplina) a strednej Bosny (Bugojno, Vitez, Travnik), kde vedľa seba žijú Bosniaci a Chorváti.

Vojna v Bosne a Hercegovine sa skončila pred 13 rokmi, vzájomná nenávisť však na niektorých miestach pokračuje. Paradoxne, hoci hlavným politickým problémom krajiny sú odstredivé tendencie bosnianskych Srbov, najväčšia nenávisť stále pretrváva na niektorých styčných bodoch medzi „spojencami“ – Bosniakmi a Chorvátmi. Dostala sa aj do škôl, kde v národnostne oddelených triedach a na učebných osnovách (humanitné predmety, najmä dejepis) vyrastá nová, etnicky segregovaná generácia. Futbaloví fanúšikovia a násilníci sú len viditeľným príznakom oveľa hlbšieho problému.

Medzinárodné spoločenstvo sa po vojne sústredilo na tlmenie napätia a návrat utečencov do srbskej entity. Situáciu v Hercegovine nechalo v rukách miestnych nacionalistických politikov. Tento príklad zároveň ukazuje, ako by mohla vyzerať celá Bosna, keby bola po vojne (predčasne, alebo príliš skoro) ponechaná „sama na seba“.

Autor je publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite