Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Benzín je vďačná téma

.časopis .kritická príloha

    Snaha socialistických politikov o kontrolu každej stránky života začína byť aj na Slovensku akútnym problémom. Najnovšie ich opäť trápia ceny pohonných hmôt.


    Stačí si pripomenúť minuloročnú predvolebnú kampaň. Tieňový minister financií Igor Šulaj sa v nej blysol výrokom, že štát by mohol zabrániť zvyšovaniu cien benzínu a nafty hedgingom. Stojí za úvahu, či práve táto myšlienka nebola dôvodom, pre ktorý si Róbert Fico nakoniec vybral za ministra financií Jána Počiateka. Jej nerealizovateľnosť totiž brala dych. Nevieme, či súčasný šéf Daňového riaditeľstva SR (tiež nie zlá trafika) Igor Šulaj myslel hedging (zabezpečenie, fixovanie) cien ropy alebo samotného benzínu.

.absurdný nápad I – hedging
    Ak myslel ropu, tak potom je problém v tom, že štát nevlastní rafinériu, v ktorej by ju mohol spracúvať. Slovnaft totiž aktuálni koaliční partneri Smeru v roku 1995 „predali“ spoločnosti Slovintegra. Momentálne štát nevlastní v rafinérii ani jednu akciu. Čo by teda (štát) s hedgovanou ropou robil? Ak myslel fixovanie cien benzínu, tak sa ako na potvoru vynorí druhý problém. Kde by sme (my ako štát) benzín s pevnou cenou predávali? Nevlastníme maloobchodnú sieť čerpacích staníc. Benzinol totiž Fond národného majetku pod kontrolou HZDS, SNS a ZRS v roku 1995 predal spoločnosti Slovnaft. Mimochodom: Protimonopolný úrad najskôr akvizíciu nechcel schváliť, pretože veľkopredajca pohonných hmôt by tak získal 80-percentný podiel na maloobchodnom trhu. Lenže aj na tento problém poznala tretia Mečiarova vláda recept. Promptne vymenila predsedu úradu (Zdenka Kováča nahradil 28. marca 1995 Pavol Fraňo) a šťastnej budúcnosti Hatinovho Slovnaftu už nič nestálo v ceste. Pohľad do minulosti býva niekedy poučný. Deväťdesiate roky boli divoké, ale paralely so súčasnosťou objavíme. Stačí si spomenúť na okolnosti sprevádzajúce nedávny koniec nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

.zisky Slovnaftu klesajú
    Premiér sa niekoľkokrát vyjadril, že sa mu nepáči, ak zároveň rastú ceny ropy a zisky rafinérskych spoločností. V každom biznise sa adekvátnosť zisku počíta ako percento z obratu. Výraz „primeraný“ zisk sa používa vtedy, ak nepresiahne 10 percent tržieb spoločnosti. Slovnaft mal v roku 2006 tržby 121,50 miliardy korún a zisk pred zdanením 7,92 miliardy (6,5 percent). Zaujímavé je, že v roku 2005 tento podiel predstavoval 11,1 percenta. Pri výrazne nižších tržbách dosiahla rafinéria výrazne vyšší zisk. Teraz môžeme hádať: mal na Slovnaft výchovný vplyv nástup novej vlády alebo pokuta, ktorú mu v roku 2005 udelilo ministerstvo financií? Spoločnosti minulý rok vinou rastúcich cien ropy (aj napriek posilňujúcej korune) stúpli náklady na nákup ropy o viac ako 20 miliárd korún. Čisté tržby sa zvýšili iba o 17,8 miliardy. Ak je niečo na celom príbehu čudné, tak potom práve tento nepomer. Slovnaft naozaj mal rezervy. Z pohľadu budúcej konkurencieschopnosti firmy však nemusí byť škrtenie ziskov výhodné. Najmä keď zistíme, že zisky materského MOL-u, OMV aj ostatných konkurentov stúpali.

.fico otočil trhy s ropou
    V minulosti nájdeme aj ďalšie poučenia. Obe Dzurindove vlády si odniesli vzostup svetových cien ropy. Prvá Dzurindova vláda prebrala moc 30. októbra 1998. Cena ropy vtedy bola – verte či neverte – 14,40 dolára za barel (159 litrov). Na minimum klesla v decembri 1998 (10,65 USD za barel). Vtedy sa začal vzostupný trend, ktorý trval sedem rokov a sedem mesiacov. Historický rekord dosiahla americká ropa aj ropa Brent 14. júla 2006. Po vypuknutí izraelsko-libanonskej vojny sa ich cena priblížila na dosah k osemdesiatke.
    Samému mi to pripadalo neuveriteľné, preto som pre istotu skontroloval, kedy nastala výmena stráží na Úrade vlády... Bolo to 4. júla. Premiér Fico minul vrchol takmer 8 rokov trvajúceho „ropného“ trendu o desať dní. Každý obchodník s komoditami sa modlí, aby niekedy dosahoval takúto úspešnosť. Čo nasledovalo ďalej? Cena ropy spadla v priebehu polroka o 33 percent a v polovici januára sa dostala na 50 dolárov za barel, benzín k 33 korunám za liter. A vláda sa, pochopiteľne, tvárila, že je to aj jej zásluha. Vol(d)iči, ktorí nemajú o tvorbe cien ani poňatia, si to naozaj mohli myslieť a kto by im to vyhováral, keď opozícia si ešte fúkala rany? Šťastie praje pripraveným. Mimochodom, hedging. Ak by štát začal v auguste podľa Šulajovho plánu ropu „hedgovať“, denná strata z tejto operácie by dosahovala 6 miliónov korún a benzín by sme stále tankovali za 42 korún...

.absurdný nápad II - regulácia
    Ale vráťme sa ešte raz do minulého leta. Fico sa okamžite po nástupe k moci pustil do boja s vysokými cenami palív. Pripomeňme, že ešte v auguste sme tankovali benzín natural aj naftu za viac ako 42 korún za liter. Na jednom z prvých rokovaní vlády nový premiér vyhlásil, že štát zvažuje tri možnosti ako znížiť ceny palív – úpravou spotrebných daní, dohodou so Slovnaftom alebo cenovou reguláciou. S poklesom cien ropy téma zmizla zo stola, ale silné slová premiéra Fica sa okamžite dostali na titulné stránky novín.
     Ľudia, ktorí téme rozumejú, sa mohli začať chytať za hlavu. Regulácia cien? V žiadnom členskom štáte Európskej únie tento nástroj nepoznajú. Ktorá firma by tu bola ochotná predávať palivá za regulované ceny (predpokladajme, že regulované znamená nižšie, ako diktuje trh)? Veď aj ten nenávidený Slovnaft predáva mimo Slovenska viac ako tri štvrtiny svojej produkcie. Prečo by ako súkromná spoločnosť nemohol vonku predávať všetok tovar? Dôsledky by boli nepredstaviteľné. Kto si ešte pamätá na fronty pred „benzínkami“? Ako dlho by sa tu zdržali maloobchodné siete OMV, Jet alebo Shell? Zároveň s uzavretím svojich staníc by mohli s veľkou šancou na úspech Slovensko žalovať na medzinárodných súdoch. Ale niekto by z tohto opatrenia radosť určite mal. Čerpacie stanice v blízkom zahraničí. Od Wolfsthalu cez Hodonín, Starý Hrozenkov, všetky poľské a maďarské pumpy. Nielen tie ukrajinské, ako je to už dnes. Ich tržby by rástli závratným tempom. Zároveň by vďaka vysokým spotrebným daniam stúpali príjmy tamojších vlád a klesali tie naše. Ťažko uveriť, že to premiér myslel
vážne.

.sMER chcel znížiť spotrebné dane
    Úvaha o znížení spotrebných daní má na druhej strane hlavu aj pätu. Róbert Fico to musí vedieť, pretože ako opozičný poslanec predložil ešte vo februári 2005 spolu s Igorom Šulajom a skupinou poslancov strany Smer návrh na zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov. V odôvodnení sa tvrdí, že „pozitíva takéhoto opatrenia sú predovšetkým v znížení tlaku na infláciu, na úrokové miery, v stabilizácii podnikateľského prostredia a sociálnej situácie obyvateľstva“. Čo z toho dnes nie je aktuálne? Návrh je pripravený profesionálne a obsahuje aj dopad na štátny rozpočet v rokoch 2005–07. Celkom logicky a trhovo predpokladá, že pri znížení spotrebnej dane stúpne dopyt po palivách a výkonnosť hospodárstva, čo výpadok príjmov nahradí. A teraz to podstatné: o koľko chceli páni poslanci daň znížiť? Pri benzíne o 90 halierov na 14,60 SKK/l a pri nafte o 1,80 na 12,70 SKK/l. Spolu s nižším výberom DPH by to pri benzíne predstavovalo zlacnenie o viac ako korunu, nafta by mohla ísť dole o 2,10.
    Stará pravda: spotrebné dane a DPH tvoria viac ako polovicu konečnej ceny pohonných hmôt. Ak stojí liter benzínu 37 korún, priamo do štátnej pokladnice putuje 21,40. Keď teda najbližšie naberiete za tisícku, tak vedzte, že ste štát práve podporili sumou 578 korún. Z vašich už predtým zdanených peňazí! Protihodnota pre platcov sa nedá vypátrať.

.diesely sa u nás vyplatia menej
    Minimálnu spotrebnú daň nám určuje Európska únia. Pri benzíne je to 359 eur/1000 litrov, pri nafte 302 eur/1000 litrov. A tu sa dostávame k vysvetleniu, prečo v Rakúsku kúpime palivá lacnejšie ako na Slovensku. Keď ju minister financií Mikloš v júni 2003 naposledy upravoval (aby zvýšil zle odhadnuté príjmy štátneho rozpočtu), jedno euro stálo 41,70 koruny. Už pri tomto kurze sme spĺňali minimálne úrovne, ktoré od nás pred vstupom únia požadovala. Lenže koruna sa odvtedy výrazne posilnila. Ak sme pred štyrmi rokmi zaviedli daň v prepočte 370 eur/1000 litrov, tak v súčasnosti znamená pri benzíne rovnaká spotrebná daň (15,50 SKK/l) úžasných 460 eur/1000 litrov, pri nafte (14,50 SKK/l) je to fantastických 430 eur/1000 litrov. Vyššiu daň na benzín platí len deväť krajín Európskej únie (osem členov eurozóny a Veľká Británia). Pri nafte sme dokonca na druhom mieste! Viac za ňu platia len Briti. Slováci v tom smere tromfnú Holanďanov, Francúzov, Nemcov, Dánov, Fínov alebo Írov. Veru tak, napríklad Rakúšania platia spotrebnú daň na naftu v prepočte 10,15 SKK za liter, my svojej vlasti dávame o 4,35 koruny viac...
    Spotová cena benzínu na burze ARA v Rotterdame bola 15. mája presne 14,35 koruny za liter. Ak si túto veľkoobchodnú cenu pripočítame k daniam, tak zistíme, že distribúcia, skladovanie a marža pre malopredajcov sa musia zmestiť do 1,50 SKK za liter. Či je to veľa alebo málo, nech posúdi každý sám. Amimochodom, Slovnaft zrejme bude musieť ísť skôr či neskôr s cenou benzínu hore. Ropa Brent sa vrátila nad úroveň 70 dolárov za barel, benzín v USA je najdrahší od augusta minulého roku, Irán pokračuje v obohacovaní uránu a už aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyzýva OSN na tvrdšie kroky voči Teheránu. Navyše od začiatku júna „vypukla“ letná motoristická sezóna a nemôžeme sa spoliehať na šťastie z minulého roka, keď pobrežie Mexického zálivu nezasiahol ani jediný hurikán.

.nie je lepšia vyššia spotrebná daň?
    Ak teda politikov trápi cena benzínu, mali by sa zamýšľať nad možnosťami, ktoré držia v rukách oni. Od ich vôle totiž závisí viac ako 50 percent konečnej ceny. Oni rozhodujú. Teoreticky: ak by sa Slovnaft rozhodol, že bude benzín na Slovensku vo svojich „čerpačkách“ predávať „sociálne“ a úplne zadarmo, tak pozor! Pri stojane by sme v tom prípade platili 18,45 SKK za liter. Všetky tieto peniaze by išli štátu (15,50 spotrebná daň; 2,95 DPH)... Čísla a fakty nepustia. Máme síce vysoké spotrebné, ale nízke priame dane. Reformou minulej vlády sa štát rozhodol, že bude viac zdaňovať spotrebu a menej zárobky ľudí a firiem. Čo je spravodlivejšie? Nemôžeme vyhrávať na oboch frontoch (priame aj nepriame dane), ale zato môžeme na oboch prehrávať.
    Je tu ešte jeden háčik. Asi by bolo lepšie premiérovi neotĺkať o hlavu jeho nedávne návrhy na zníženie spotrebnej dane. Aj v tomto prípade je pre krajinu lepšie strpieť agresívne výroky voči Slovnaftu (ktoré si väčšina motoristov aj tak vďačne vypočuje), ako dôsledky činov. Ak by totiž Fico znížil spotrebnú daň podľa plánu z roku 2005, pre štátny rozpočet by to znamenalo výpadok minimálne 3 miliardy korún. Zníženie daní je samo osebe chvályhodné. Lenže kto si myslí, že táto vláda by zároveň znížila aj výdavky? Práve naopak, realizácia starej myšlienky by dala premiérovi do rúk argument, prečo znovu otvoriť zákon o dani z príjmov. Ak som znížil jednu daň, inú musím zvýšiť („milionárska“ daň), prípadne vymyslieť (možno daň z dividend pre pokojnejší spánok). Podľa socialistického zvyku by mohol potrestať úspešných a ulahodiť svojim voličom. Ďalší bod programu splnený. Nehľadiac na to, že znížením spotrebnej dane by najviac pomohol majiteľom bavorákov či tuaregov a tí sa vyšším priamym daniam dokážu vyhnúť. Jedinou brzdou vlády tak môže byť skutočnosť, že po fiškálnej decentralizácii je 93,8 percenta priamych daní príjmom samospráv. Ak ich vláda zvýši, peniaze budú rozhadzovať iní. Ale aj tak radšej pssst!

.marcel Vlna
Autor je nezávislý komoditný analytik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite