Weezer
Weezer (The Red Album)
Universal
Americká skupina Weezer stihla od roku 1992 vydať šesť albumov, z toho polovicu eponymných (modrý debutový 1994, zelený comebackový 2001). Ten aktuálny, červený je kompaktnou mozaikou žánrov. Už oblečenie muzikantov pripomína kostýmy niekdajších Village People a červený „vizír“ akoby nevedel, či chce byť viac tvrdý, alebo softrockový. Chce zaujať tridsiatnikov alebo tých, ktorí pamätajú „dobré vibrácie“ šiestej dekády? Tvrdé, takmer nu-metalové rytmy sa striedajú s košatými vokálnymi harmóniami (ako od Beach Boys) a takmer swingovo pohodové pesničky zas kontrastujú s agresívnymi zvukovými stenami. V princípe ide o šikovne vyprodukovaný pop-rock plný odkazov. Veľmi pestrá je aj typológia jednotlivých trackov. To všetko je síce zaujímavé, ale najlepšou pesničkou na albume zostáva coververzia Robbertsonovej skladby Weight z roku 1968.
●●●○○
.martin Chrobák
John McLaughlin
Floating Point
Abstract Logix/DIVYD
Stretnutia Východu a Západu sa v hudbe Johna McLaughlina konali vždy na najvyššej úrovni. Organické, viacplánové vkľúčenie indickej hudby do kontextu elektrickej fusion je pre McLaughlina samozrejmosťou, rovnako ako charakteristická nervózna rytmická pulzácia, špecifická melodika a, samozrejme, gitarová ekvilibristika. Floating Point preto prekvapí azda iba zosilneným akcentom na indický prvok, angažovaním mladej generácie indických hudobníkov, väčším iskrením, nástrojovou a farebnou pestrosťou. Inak sa McLaughlinova hudba ako zvyčajne s veľkou ľahkosťou a nezadržateľne rúti dopredu, podobne ako neodvratne smeruje jej autor k sedemdesiatke – do veku, keď už nepotrebuje „filozofovať“, meniť svet ani presviedčať ľudí o svojej výnimočnosti. Tá je predsa zrejmá. Skvelá rytmika s francúzskym basgitarovým objavom Hadrienom Feraudom.
●●●○○
.augustín Rebro
TINDERSTICKS
THE HUNGRY SAW
BEGGARS BANQUET/WEGART
„Vitajte v novej kapitole histórie kapely,“ zdravia úvodné slová na myspaceovej stránke Tindersticks. Melancholici okolo lídra Stuarta Staplesa sa ozvali po piatich rokoch, ktoré vypĺňali Staplesove sólovky a špekulácie o rozpade kapely. Nová, už siedma platňa The Hungry Saw ich však popiera. „Zvláštni a ponurí ako v minulosti,“ vystihol obnovenú zostavu magazín Q, i keď na albume vystriedali odídených členov nové mená. Dovedna je tu až 16 zúčastnených muzikantov, ktorí vytvorili ľahko počúvateľné, voľne plynúce balady. Titulný song je hit, takmer všetky ďalšie tvoria dobré spojivo medzi Staplesovým barytónom na pomedzí Cohena či Cava a možnosťami pestrého nástrojového zloženia. Sláčiky tak lahodne pasujú k perkusiám i pianu, že máte pocit, akoby kapela tento album len tak, bez námahy, „vypľula“ a dala poslucháčom pre radosť. Podarilo sa to.
●●●○○
.matej Lauko
Victor Wooten
Palmystery
Heads Up/Divyd
Victor „Lemonte“ Wooten patrí rovnako k zbožňovaným, ako zatracovaným majstrom basgitary. Umelec, ktorý dosiahol maximum vo využití technických možností svojho (podľa mnohých nesamostatného) nástroja, disponuje nielen nevídanou rýchlosťou a virtuozitou, ale jeho hra zvyčajne rešpektuje aj „obyčajnú“ melodickú krásu. Album s výstižným názvom predstavuje lídra vo viacerých polohách, pestrofarebných ako rôznotvárnosť jeho hosťujúcich priateľov – gitaristov Mika Sterna a Alvina Leeho alebo vokalistu Richarda Bonu, ktorý sa po boku Wootenových potomkov blysne v bezprostrednom gospelovom posolstve I Saw God. O skutočnej pódiovej živelnosti členov Wootenovského rodinného klanu (ktorých je na albume podobne ako tých od „Hujerů“) sa možno presvedčiť 15. júla na ich pražskom „grátis“ koncerte v rámci festivalu Pilsner Urquell Bohemia Jazz Fest.
●●●○○
.peter Motyčka
Mariana Ramos
Mornador
Lusafrica
Obal albumu Mornador je obyčajný, hudobný obsah neobyčajný. Spája sa v ňom originalita s krásou a pozitívnymi emóciami – slovami ako harmónia, poézia a citovými prejavmi ako nežnosť, vľúdnosť. Typický obyvateľ veľkomesta ich má vo zvyku spájať s gýčovosťou, lebo v populárnej hudbe poznačenej uniformitou, umelosťou a nekultivovanosťou tak často vyznievajú. Mariana Ramos však patrí k špičkovým umelcom z Kapverdských ostrovov a tí sú povestní nefalšovanou výpoveďou barového undergroundu. Portugalsky hovoriaci svet sa v ňom prelína s frankofónnym, nostalgia so šarmom. Mariana spieva, akoby úsmev rozžiaril tvár s clivým výrazom, a je i obdivuhodnou skladateľkou. Balady morny i tanečné coladeiry kombinuje s hudbou západoafrických černochov, ale i brazílskou, loungeovou a džezovou. Mornador si zaslúži miesto v rebríčkoch najlepších albumov roka 2008.
●●●●●
.miro Potoček
H16
Čísla nepustia
hip-hop.sk/emi
„Kvalitný materiál bol intro, sága pokračuje.“ S typicky pompéznymi klávesovými zvukmi otvárajú svoj druhý album druhí najpredávanejší slovenskí rapperi. „Za svoj cash dostaneš hudbu, žiadne zbytočné skity, žiadne beefy, priame ani nepriame dissy, už vám nevenujem ani riadok, mám vás v p..i.“ Preložené do normálnej reči, H16 na rozdiel od veľkej časti tunajšej hiphopovej scény donekonečna nepretriasajú spory s konkurenciou či kritikmi. Sociálne témy sú síce v rovine, na akú sme zvyknutí u pankáčov („ten, kto má peniaze, má moc a má právo veta, žijeme v svete, v ktorom pravda neznamená veľa“), ale pôsobí osviežujúco, že aj napriek vulgarizmom z tejto nahrávky nestrieka skutočná či hraná nenávisť k celému svetu. Podarené sú vyslovene pohodárske tracky, napríklad Nemaj stres alebo Robím čo chcem s veršom „zídem dole do kuchyne, mama niečo varí“.
●●●●○
.vladislav Gális
Weezer (The Red Album)
Universal
Americká skupina Weezer stihla od roku 1992 vydať šesť albumov, z toho polovicu eponymných (modrý debutový 1994, zelený comebackový 2001). Ten aktuálny, červený je kompaktnou mozaikou žánrov. Už oblečenie muzikantov pripomína kostýmy niekdajších Village People a červený „vizír“ akoby nevedel, či chce byť viac tvrdý, alebo softrockový. Chce zaujať tridsiatnikov alebo tých, ktorí pamätajú „dobré vibrácie“ šiestej dekády? Tvrdé, takmer nu-metalové rytmy sa striedajú s košatými vokálnymi harmóniami (ako od Beach Boys) a takmer swingovo pohodové pesničky zas kontrastujú s agresívnymi zvukovými stenami. V princípe ide o šikovne vyprodukovaný pop-rock plný odkazov. Veľmi pestrá je aj typológia jednotlivých trackov. To všetko je síce zaujímavé, ale najlepšou pesničkou na albume zostáva coververzia Robbertsonovej skladby Weight z roku 1968.
●●●○○
.martin Chrobák
John McLaughlin
Floating Point
Abstract Logix/DIVYD
Stretnutia Východu a Západu sa v hudbe Johna McLaughlina konali vždy na najvyššej úrovni. Organické, viacplánové vkľúčenie indickej hudby do kontextu elektrickej fusion je pre McLaughlina samozrejmosťou, rovnako ako charakteristická nervózna rytmická pulzácia, špecifická melodika a, samozrejme, gitarová ekvilibristika. Floating Point preto prekvapí azda iba zosilneným akcentom na indický prvok, angažovaním mladej generácie indických hudobníkov, väčším iskrením, nástrojovou a farebnou pestrosťou. Inak sa McLaughlinova hudba ako zvyčajne s veľkou ľahkosťou a nezadržateľne rúti dopredu, podobne ako neodvratne smeruje jej autor k sedemdesiatke – do veku, keď už nepotrebuje „filozofovať“, meniť svet ani presviedčať ľudí o svojej výnimočnosti. Tá je predsa zrejmá. Skvelá rytmika s francúzskym basgitarovým objavom Hadrienom Feraudom.
●●●○○
.augustín Rebro
TINDERSTICKS
THE HUNGRY SAW
BEGGARS BANQUET/WEGART
„Vitajte v novej kapitole histórie kapely,“ zdravia úvodné slová na myspaceovej stránke Tindersticks. Melancholici okolo lídra Stuarta Staplesa sa ozvali po piatich rokoch, ktoré vypĺňali Staplesove sólovky a špekulácie o rozpade kapely. Nová, už siedma platňa The Hungry Saw ich však popiera. „Zvláštni a ponurí ako v minulosti,“ vystihol obnovenú zostavu magazín Q, i keď na albume vystriedali odídených členov nové mená. Dovedna je tu až 16 zúčastnených muzikantov, ktorí vytvorili ľahko počúvateľné, voľne plynúce balady. Titulný song je hit, takmer všetky ďalšie tvoria dobré spojivo medzi Staplesovým barytónom na pomedzí Cohena či Cava a možnosťami pestrého nástrojového zloženia. Sláčiky tak lahodne pasujú k perkusiám i pianu, že máte pocit, akoby kapela tento album len tak, bez námahy, „vypľula“ a dala poslucháčom pre radosť. Podarilo sa to.
●●●○○
.matej Lauko
Victor Wooten
Palmystery
Heads Up/Divyd
Victor „Lemonte“ Wooten patrí rovnako k zbožňovaným, ako zatracovaným majstrom basgitary. Umelec, ktorý dosiahol maximum vo využití technických možností svojho (podľa mnohých nesamostatného) nástroja, disponuje nielen nevídanou rýchlosťou a virtuozitou, ale jeho hra zvyčajne rešpektuje aj „obyčajnú“ melodickú krásu. Album s výstižným názvom predstavuje lídra vo viacerých polohách, pestrofarebných ako rôznotvárnosť jeho hosťujúcich priateľov – gitaristov Mika Sterna a Alvina Leeho alebo vokalistu Richarda Bonu, ktorý sa po boku Wootenových potomkov blysne v bezprostrednom gospelovom posolstve I Saw God. O skutočnej pódiovej živelnosti členov Wootenovského rodinného klanu (ktorých je na albume podobne ako tých od „Hujerů“) sa možno presvedčiť 15. júla na ich pražskom „grátis“ koncerte v rámci festivalu Pilsner Urquell Bohemia Jazz Fest.
●●●○○
.peter Motyčka
Mariana Ramos
Mornador
Lusafrica
Obal albumu Mornador je obyčajný, hudobný obsah neobyčajný. Spája sa v ňom originalita s krásou a pozitívnymi emóciami – slovami ako harmónia, poézia a citovými prejavmi ako nežnosť, vľúdnosť. Typický obyvateľ veľkomesta ich má vo zvyku spájať s gýčovosťou, lebo v populárnej hudbe poznačenej uniformitou, umelosťou a nekultivovanosťou tak často vyznievajú. Mariana Ramos však patrí k špičkovým umelcom z Kapverdských ostrovov a tí sú povestní nefalšovanou výpoveďou barového undergroundu. Portugalsky hovoriaci svet sa v ňom prelína s frankofónnym, nostalgia so šarmom. Mariana spieva, akoby úsmev rozžiaril tvár s clivým výrazom, a je i obdivuhodnou skladateľkou. Balady morny i tanečné coladeiry kombinuje s hudbou západoafrických černochov, ale i brazílskou, loungeovou a džezovou. Mornador si zaslúži miesto v rebríčkoch najlepších albumov roka 2008.
●●●●●
.miro Potoček
H16
Čísla nepustia
hip-hop.sk/emi
„Kvalitný materiál bol intro, sága pokračuje.“ S typicky pompéznymi klávesovými zvukmi otvárajú svoj druhý album druhí najpredávanejší slovenskí rapperi. „Za svoj cash dostaneš hudbu, žiadne zbytočné skity, žiadne beefy, priame ani nepriame dissy, už vám nevenujem ani riadok, mám vás v p..i.“ Preložené do normálnej reči, H16 na rozdiel od veľkej časti tunajšej hiphopovej scény donekonečna nepretriasajú spory s konkurenciou či kritikmi. Sociálne témy sú síce v rovine, na akú sme zvyknutí u pankáčov („ten, kto má peniaze, má moc a má právo veta, žijeme v svete, v ktorom pravda neznamená veľa“), ale pôsobí osviežujúco, že aj napriek vulgarizmom z tejto nahrávky nestrieka skutočná či hraná nenávisť k celému svetu. Podarené sú vyslovene pohodárske tracky, napríklad Nemaj stres alebo Robím čo chcem s veršom „zídem dole do kuchyne, mama niečo varí“.
●●●●○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.