Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .literatúra

Kniha Kiran Desai Dědictví ztráty Odeon, 2008
„ I zcela řádní občané byli strženi tou mimořádnou nenávistí, protože mimořádná nenávist je koneckonců běžný jev.“ Kniha mladej indickej, v USA žijúcej a matkou-spisovateľkou Anitou geneticky dokonale vybavenej autorky Kiran Desai Dědictví ztráty sa odohráva na nepálsko-indickom pohraničí, v Kalimpongu. Hneď v prvom obraze vidíme osirotenú dievčinu Sai a jej starého otca, penzionovaného sudcu a mizantropa Džémú. Sai si číta National Geographic a z času na čas dvíha oči k slnkom zaliatej Kančenčonge (len si to predstavte!), Džémú hrá šach sám so sebou (existuje krajšia ilustrácia nahnevanej samoty?). Obaja sú Indovia, obaja s anglickou výchovou. Sai vo svete nikdy nebola, no veľmi po ňom túži. Starec Džémú v Anglicku vyštudoval a nerád na to spomína. Podhimalájsku siestu vzápätí narušia mladí „bojovníci“ za samostatný Gurkhistan a až do konca z príbehu nezmiznú... Dědictví ztráty je kniha o láske a nenávisti medzi konkrétnymi ľuďmi, ale aj (a hlavne) medzi Indiou a Západom. Vďačná téma a Kiran Desai nie je zďaleka prvá, kto si ju všimol. Spracovala ju však originálne, úchvatne, nemilosrdne a neromanticky. Jej exoticky pôsobiace, originálne a viac či menej vyšinuté postavy žijú, ich tragédie, nenaplnené ilúzie a trpké sklamania bolia. Tí, ktorí jej v roku 2006 udelili Bookerovu cenu, sa nepomýlili. India neturistická.
.jk



Film Udalosť
M. Night Shyamalan sa preslávil nápaditým psychologickým trilerom Šiesty zmysel. Aj režisérove ďalšie filmy Vyvolený a Znamenia priniesli dramatické príbehy vyrozprávané originálnym spôsobom. Pod hladinu kvality Shyamalana stiahol pokus o rozprávku s názvom Dáma vo vode. Novátorský príbeh či prístup nahradilo moralizovanie o skazenom ľudstve a melodramatické výstupy patetických postáv. Udalosť sa nesie presne v duchu posledného Shyamalanovho filmu. Snímka rozpráva o záhadnej epidémii samovrážd, ktorá sa šíri po celom východnom pobreží USA. Konflikt je v tomto prípade naznačený ešte vágnejšie, nevýraznejšie; naopak etické a environmentalistické posolstvo nadobudlo jasnejšie kontúry. Chýba dôkladnejšie rozvíjanie naznačenej zápletky, ktoré by posúvalo príbeh dopredu a dodávalo mu gradáciu. Shyamalan na to zámerne rezignuje, uspokojí sa s dokumentárnym zobrazovaním odohrávajúcich sa udalostí. Počiatočný šok z hrôzostrašnej udalosti preto rýchlo vystrieda nuda z opakovania podobných situácií. Nezaujme ani príbeh manželov (Mark Wahlberg a Zooey Deschanel), ktorí sa pokúšajú uniknúť z epicentra udalosti a zároveň nájsť cestu sami k sebe. Ich putovanie sa rozpadá na izolované sekvencie, vypĺňané tonami pátosu a gýčovitých vyznaní, podkreslené sentimentálnou hudbou. Obom postavám chýbajú presnejšie psychologické profily a reálne emócie, ich nezaujímavosť zvýrazňujú afektované herecké výkony. Shyamalan stavil na dokumentárnosť, film však pôsobí fádne, miestami až amatérsky. Snímka Udalosť nevystraší ani nezaujme. Je desivá len ako svedectvo o režisérovom kreatívnom vyčerpaní.
.ľuba Heinzlová



Kniha Martin Lacko: Slovenské národné povstanie 1944 Slovart 2008

„Namiesto pôvodného ofenzívneho variantu sa Povstanie začalo odohrávať ako defenzívna, izolovaná akcia, ktorej účastníci sa od prvého dňa len bránili – karty rozdávali len okupačné sily. Veľkou chybou slovenského odboja bolo, že v žiadnom variante nepočítal s týmto scenárom.“ Toľko z knihy historika Martina Lacka o jednej z kľúčových udalostí našich dejín. Načo však o stokrát prežutej téme písať knihu? Veď azda ani o jednej historickej udalosti sa toľko nenapísalo a zrejme ani nenadiskutovalo, ako práve o SNP... Možno práve preto. Každý august zaplavia noviny a časopisy články opisujúce udalosti z leta a jesene 1944. Čo sa z nich však dozvieme? Že Povstaním sme sa postavili na stranu víťazov v druhej svetovej vojne, že si ho chceli prisvojiť komunisti, že existujú historici, ktorí jeho význam dodnes marginalizujú či dokonca znevažujú. To všetko je pravda, ale na pochopenie celej udalosti je toho akosi málo. Nespomína sa veľmi často, za akých okolností sa do Povstania nezapojila východoslovenská armáda, ako (ne)prebiehali debaty medzi jej veliteľom Augustínom Malárom a prvým vodcom povstalcov Jánom Golianom, do textov sa často nedostane ani neochota (Topoľčany) či nepripravenosť (Piešťany) niektorých jednotiek či dvojaká hra s tragickým osudom, ktorú si v dráme zahral minister Ferdinand Čatloš. Práve preto bolo potrebné napísať a je potrebné čítať túto knihu. Je len plusom, že sa číta ľahko a so zatajeným dychom.
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite