Kto príde do New Yorku prvý raz, absolvuje najskôr to, čo my voláme pamätihodnosti a Američania z nedostatku dlhšej historickej pamäti sites či points of interest. Ak však už máte Sochu slobody a Empire State za sebou, môžete si dovoliť aj iné miesta. Domáce vychytávky.
Brooklynský most má každý na fotografiách z čias, „keď ešte stáli Dvojičky“. Po Brooklyn Bridge sa však treba prejsť, v strede sa zastaviť a prečítať si dojemnú históriu jeho výstavby, na každých piatich metroch urobiť ďalších desať záberov Financial District a Sochy slobody. Keď na brooklynskej strane zídete z mosta, zvrtnite sa pomaly smerom k Manhattanskému mostu a East River. Ocitnete sa v časti zvanej Dumbo (Down Under the Manhattan Bridge Overpass).
.dumbo nie je pre hlupákov
Dumbo je už dlho obľúbeným miestom umelcov, v poslednom čase, podobne ako kedysi SoHo, prešlo zmenou od „indie“ po „hip“. Ešte pred troma rokmi mala v jednej z historických budov ateliér jedna moja kamarátka, začínajúca výtvarníčka. Dnes sa tie isté priestory, akurát zrenovované, ponúkajú za ceny, ktoré si môže dovoliť Julian Schnabel. Všetko sa dá: staré industriálne haly sú prerobené na moderné galérie, kníhkupectvo alebo divadlo (toto je výzva pre bratislavských developerov!). Skutočnou perlou pre rozmaznaného Európana zvyknutého na Viedenskú operu alebo Notre Dame je nábrežný parčík, odkiaľ má výhľad na Manhattan, čarovný cez deň a ešte čarovnejší pri západe slnka. V Dumbo je niekoľko reštaurácií a kaviarní, rad zákazníkov až po koniec ulice sa však ťahá len spred jednej: Grimaldi’s Pizza je totiž považovaná za najlepšiu v meste. Rovnako to cez víkend vyzerá aj v zmrzlinovej továrničke na móle. Našťastie je státie v rade v Amerike súčasťou folklóru a namiesto nervózneho podupkávania sa radšej treba skamarátiť s najbližším excentrickým obyvateľom štvrte. Z móla sa dá na Manhattan chytiť vodný taxík. Ale prechádzka naspäť mostom po zotmení je podľa mňa jedným z najkrajších a najosobnejších momentov, aké človek môže s New Yorkom zažiť.
.menej yuppies, viac hipsters
Z Brooklynu sa netreba ponáhľať. Na výber je niekoľko pláží, tou základnou stále ostáva Coney Island/Brighton Beach s lunaparkom a dlhočizným dreveným mólom, kde si našinec môže osviežiť obľúbenú ruštinu. Celkovo čoraz viac častí Brooklynu konkuruje Manhattanu a miestni yuppíci ho ospevujú, akoby si chválami zarábali na hypotéku. Obrovská zelená plocha Prospect Parku pripomína anglické lesoparky. Na jednom okraji je Botanická záhrada a Brooklyn Museum. V ňom momentálne až do 5. júla vládnu uletené pop-postavičky „japonského Warhola“, Takashi Murakamiho, ktorý tu má retrospektívnu výstavu. Nájdete tu aj známe dielo The Dinner Party od ikony feministického umenia Judy Chicago. Zaujímavé je len prejsť sa uličkami obytnej štvrte Park Slope, ktorá sa nachádza pri parku a ohromí výberom šarmantných gastronomických zariadení – kvalita je vysoká a ceny lepšie ako na Manhattane.
Iný životný štýl (menej yuppies, viac hipsters, viac umelcov a rôznych etník) predstavuje Williamsburgh. Stačí prejsť cez ulicu a namiesto Hispáncov či mládežníkov v módnych slamákoch a vestičkách ste odrazu medzi ortodoxnými židmi (tiež v klobúkoch a vestičkách). A prechádzka po Williamsburg Bridge je skutočným zážitkom, najmä ak holdujete disciplíne takzvaného people watching čiže pozorovaniu originálnych postavičiek.
.na sever od Talianov
Williamsburský most spája Brooklyn s dolnou časťou Manhattanu, so štvrťou Lower East Side. Lower East Side bol kedysi miestom, kam sa naši dedovia odobrali po vystúpení z lode. Dnes je štruktúra jeho obyvateľov trochu zložitejšia. Mieša sa tu starý svet lacných pracovných prisťahovaleckých síl (komunity z Haiti, Číny a podobne), populácia sociálne slabších Američanov, veľa z nich hispánskeho alebo afroamerického pôvodu, a podivná zmes mladých ľudí, pre ktorých reprezentuje Lower East Side nezávislú klubovú a umeleckú scénu.
Známe je The Tenements Museum, ktoré mapuje náročné podmienky, v akých kedysi žili prisťahovalci, ale každý roh tejto štvrte je svojský a zaujímavý. Každý patrí inej kultúre. Z mosta sa schádza na ulicu Delancey, a keď pôjdete ešte trochu južnejšie na Grand Street (pri Essex), narazíte na Doughnut Plant. Tam si treba dať čerstvú americkú šišku v luxusnej verzii, napríklad v príchuti Tres de leche alebo s čokoládou Valrhona. Od maličkého pultu môžete zízať na pekárov pri práci. Na skok z Lower East Side je na sever cez Houston Street populárna East Village, juhozápadne sa môžete stratiť v China Town a na západe je reštauračno-butikovo-umelecká NoLiTa, kde má svoj ateliér napríklad aj výtvarník Petr Sís. Na oddych a nákup odporúčam kníhkupectvo McNally/Robinson. Názov NoLiTa znamená North of Little Italy – a áno, to je presne miesto, kde nájdete domy starých mafiánov, pasce na turistov v podobe lacných suvenírov a podniky s názvami ako „Roma“.
.šepkajte do steny
Ak ste už boli v METropolitnom múzeu, ale strešná záhrada sôch nebola otvorená, musíte ísť znova. Až do októbra nájdete na streche sochy Američana Jeffa Koonsa, všetky tri doteraz nevystavené. Môže sa stať, že Koons, ktorý sa inšpiruje hračkami či postavou Prasiatka z Macka Puf, nie je práve vašou „šálkou kávy“, ale nebudete ľutovať. Výhľad na siluetu Manhattanu a Central Park nadchne každého. Mesto a park sa navyše efektne zrkadlia v lesklých povrchoch diel. Ďalšou výzvou sú Cloisters, odľahlá časť MET-u na severe Manhattanu. Cloisters sú venované európskemu stredoveku a usilujú sa napodobniť vtedajšie záhrady, ako sa len dá, v najlepšej americkej tradícii napodobňovania a premiestňovania. Cloisters sa rozprestierajú vo Fort Tryon Parku pri rieke Hudson, čo je už samo osebe pekné miesto na výlet.
Na vlakovú stanicu Grand Central (Station) skôr či neskôr príde každý. Okrem vlakov tu má zastávky aj viacero metrových liniek. Hodiny v strede hlavnej haly má každý svedomitý návštevník New Yorku dávno odškrtnuté zo svojho zoznamu, ale skúste ísť o trochu nižšie, smerom k známej ustricovej reštaurácii Oyster Bar. Priečna klenba pred ňou vytvára akúsi miniplošinu. Postavte svojho spoluturistu do jedného rohu, vy sa postavte do rohu oproti po diagonále a niečo pekné povedzte do steny. Spoluturista vás bude cez vzdialenosť niekoľkých metrov počuť úplne dokonale. Šepkárska klenba nezaberie viac ako pár minút, ale určite je na svete ešte zopár ľudí, ktorých ňou spoľahlivo ohúrite.
.a teraz von
A potom hurá na vlak. Nechajte mesto pariacim sa domácim a turistom, čo sa tlačia v Century 21, obchoďáku, ktorý bol kedysi, zhruba pred dvesto rokmi „najlepšie stráženým tajomstvom New Yorku“. Vyrazte napríklad do univerzitného mestečka Yale v štáte Connecticut. V Knižnici vzácnych kníh, ktorá je sama osebe architektonickým skvostom, majú okrem iného aj Gutenbergovu Bibliu. Možno keď sa nabudúce vrátite, pustia vás Newyorčania ešte hlbšie, k tým naozaj dobre stráženým tajomstvám.
Autorka žije v New Yorku, cestuje a píše.
Brooklynský most má každý na fotografiách z čias, „keď ešte stáli Dvojičky“. Po Brooklyn Bridge sa však treba prejsť, v strede sa zastaviť a prečítať si dojemnú históriu jeho výstavby, na každých piatich metroch urobiť ďalších desať záberov Financial District a Sochy slobody. Keď na brooklynskej strane zídete z mosta, zvrtnite sa pomaly smerom k Manhattanskému mostu a East River. Ocitnete sa v časti zvanej Dumbo (Down Under the Manhattan Bridge Overpass).
.dumbo nie je pre hlupákov
Dumbo je už dlho obľúbeným miestom umelcov, v poslednom čase, podobne ako kedysi SoHo, prešlo zmenou od „indie“ po „hip“. Ešte pred troma rokmi mala v jednej z historických budov ateliér jedna moja kamarátka, začínajúca výtvarníčka. Dnes sa tie isté priestory, akurát zrenovované, ponúkajú za ceny, ktoré si môže dovoliť Julian Schnabel. Všetko sa dá: staré industriálne haly sú prerobené na moderné galérie, kníhkupectvo alebo divadlo (toto je výzva pre bratislavských developerov!). Skutočnou perlou pre rozmaznaného Európana zvyknutého na Viedenskú operu alebo Notre Dame je nábrežný parčík, odkiaľ má výhľad na Manhattan, čarovný cez deň a ešte čarovnejší pri západe slnka. V Dumbo je niekoľko reštaurácií a kaviarní, rad zákazníkov až po koniec ulice sa však ťahá len spred jednej: Grimaldi’s Pizza je totiž považovaná za najlepšiu v meste. Rovnako to cez víkend vyzerá aj v zmrzlinovej továrničke na móle. Našťastie je státie v rade v Amerike súčasťou folklóru a namiesto nervózneho podupkávania sa radšej treba skamarátiť s najbližším excentrickým obyvateľom štvrte. Z móla sa dá na Manhattan chytiť vodný taxík. Ale prechádzka naspäť mostom po zotmení je podľa mňa jedným z najkrajších a najosobnejších momentov, aké človek môže s New Yorkom zažiť.
.menej yuppies, viac hipsters
Z Brooklynu sa netreba ponáhľať. Na výber je niekoľko pláží, tou základnou stále ostáva Coney Island/Brighton Beach s lunaparkom a dlhočizným dreveným mólom, kde si našinec môže osviežiť obľúbenú ruštinu. Celkovo čoraz viac častí Brooklynu konkuruje Manhattanu a miestni yuppíci ho ospevujú, akoby si chválami zarábali na hypotéku. Obrovská zelená plocha Prospect Parku pripomína anglické lesoparky. Na jednom okraji je Botanická záhrada a Brooklyn Museum. V ňom momentálne až do 5. júla vládnu uletené pop-postavičky „japonského Warhola“, Takashi Murakamiho, ktorý tu má retrospektívnu výstavu. Nájdete tu aj známe dielo The Dinner Party od ikony feministického umenia Judy Chicago. Zaujímavé je len prejsť sa uličkami obytnej štvrte Park Slope, ktorá sa nachádza pri parku a ohromí výberom šarmantných gastronomických zariadení – kvalita je vysoká a ceny lepšie ako na Manhattane.
Iný životný štýl (menej yuppies, viac hipsters, viac umelcov a rôznych etník) predstavuje Williamsburgh. Stačí prejsť cez ulicu a namiesto Hispáncov či mládežníkov v módnych slamákoch a vestičkách ste odrazu medzi ortodoxnými židmi (tiež v klobúkoch a vestičkách). A prechádzka po Williamsburg Bridge je skutočným zážitkom, najmä ak holdujete disciplíne takzvaného people watching čiže pozorovaniu originálnych postavičiek.
.na sever od Talianov
Williamsburský most spája Brooklyn s dolnou časťou Manhattanu, so štvrťou Lower East Side. Lower East Side bol kedysi miestom, kam sa naši dedovia odobrali po vystúpení z lode. Dnes je štruktúra jeho obyvateľov trochu zložitejšia. Mieša sa tu starý svet lacných pracovných prisťahovaleckých síl (komunity z Haiti, Číny a podobne), populácia sociálne slabších Američanov, veľa z nich hispánskeho alebo afroamerického pôvodu, a podivná zmes mladých ľudí, pre ktorých reprezentuje Lower East Side nezávislú klubovú a umeleckú scénu.
Známe je The Tenements Museum, ktoré mapuje náročné podmienky, v akých kedysi žili prisťahovalci, ale každý roh tejto štvrte je svojský a zaujímavý. Každý patrí inej kultúre. Z mosta sa schádza na ulicu Delancey, a keď pôjdete ešte trochu južnejšie na Grand Street (pri Essex), narazíte na Doughnut Plant. Tam si treba dať čerstvú americkú šišku v luxusnej verzii, napríklad v príchuti Tres de leche alebo s čokoládou Valrhona. Od maličkého pultu môžete zízať na pekárov pri práci. Na skok z Lower East Side je na sever cez Houston Street populárna East Village, juhozápadne sa môžete stratiť v China Town a na západe je reštauračno-butikovo-umelecká NoLiTa, kde má svoj ateliér napríklad aj výtvarník Petr Sís. Na oddych a nákup odporúčam kníhkupectvo McNally/Robinson. Názov NoLiTa znamená North of Little Italy – a áno, to je presne miesto, kde nájdete domy starých mafiánov, pasce na turistov v podobe lacných suvenírov a podniky s názvami ako „Roma“.
.šepkajte do steny
Ak ste už boli v METropolitnom múzeu, ale strešná záhrada sôch nebola otvorená, musíte ísť znova. Až do októbra nájdete na streche sochy Američana Jeffa Koonsa, všetky tri doteraz nevystavené. Môže sa stať, že Koons, ktorý sa inšpiruje hračkami či postavou Prasiatka z Macka Puf, nie je práve vašou „šálkou kávy“, ale nebudete ľutovať. Výhľad na siluetu Manhattanu a Central Park nadchne každého. Mesto a park sa navyše efektne zrkadlia v lesklých povrchoch diel. Ďalšou výzvou sú Cloisters, odľahlá časť MET-u na severe Manhattanu. Cloisters sú venované európskemu stredoveku a usilujú sa napodobniť vtedajšie záhrady, ako sa len dá, v najlepšej americkej tradícii napodobňovania a premiestňovania. Cloisters sa rozprestierajú vo Fort Tryon Parku pri rieke Hudson, čo je už samo osebe pekné miesto na výlet.
Na vlakovú stanicu Grand Central (Station) skôr či neskôr príde každý. Okrem vlakov tu má zastávky aj viacero metrových liniek. Hodiny v strede hlavnej haly má každý svedomitý návštevník New Yorku dávno odškrtnuté zo svojho zoznamu, ale skúste ísť o trochu nižšie, smerom k známej ustricovej reštaurácii Oyster Bar. Priečna klenba pred ňou vytvára akúsi miniplošinu. Postavte svojho spoluturistu do jedného rohu, vy sa postavte do rohu oproti po diagonále a niečo pekné povedzte do steny. Spoluturista vás bude cez vzdialenosť niekoľkých metrov počuť úplne dokonale. Šepkárska klenba nezaberie viac ako pár minút, ale určite je na svete ešte zopár ľudí, ktorých ňou spoľahlivo ohúrite.
.a teraz von
A potom hurá na vlak. Nechajte mesto pariacim sa domácim a turistom, čo sa tlačia v Century 21, obchoďáku, ktorý bol kedysi, zhruba pred dvesto rokmi „najlepšie stráženým tajomstvom New Yorku“. Vyrazte napríklad do univerzitného mestečka Yale v štáte Connecticut. V Knižnici vzácnych kníh, ktorá je sama osebe architektonickým skvostom, majú okrem iného aj Gutenbergovu Bibliu. Možno keď sa nabudúce vrátite, pustia vás Newyorčania ešte hlbšie, k tým naozaj dobre stráženým tajomstvám.
Autorka žije v New Yorku, cestuje a píše.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.