Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Temné rozprávky

.vladislav Gális .časopis .hudba

Skupina The Swan Bride existuje krátko, ale stihla už dosť. Ich debut Monsters In Your Drawers patril k najvýraznejším nahrávkam minulého roka a v lete hrajú na veľkých slovenských festivaloch. O labutej neveste a upíroch hovorí basgitarista a textár Fuxo.

Skupina The Swan Bride existuje krátko, ale stihla už dosť. Ich debut Monsters In Your Drawers patril k najvýraznejším nahrávkam minulého roka a v lete hrajú na veľkých slovenských festivaloch. O labutej neveste a upíroch hovorí basgitarista a textár Fuxo.


.kapely sa väčšinou podľa okolností vzniku dajú rozdeliť do dvoch kategórií. V jednej sú tie, kde hrajú starí kamaráti či spolužiaci, v druhej tie, kde sa ľudia zoznámia až vďaka hudbe. Aký prípad ste vy?
Traja z kapely sa poznáme od detstva a začali sme hrávať už na strednej škole v rôznych kapelách. Táto zostava je stará dva roky, keď sa k nám pridal spevák Maťo – s tým sme sa dali dokopy už na základe hudobného cítenia. Sme teda zmeska oboch prípadov.

.keby ste museli svoju hudbu označiť nejakou „nálepkou“, ako by vyzerala?
Na začiatku sme si písali „indie rock“, lebo sme tieto kapely počúvali, ale teraz by som to už veľmi škatuľkovať nechcel. Každý z nás počúva rôzne veci a nedá sa povedať, že všetci frčíme len na týchto nových kapelách. Napríklad gitarista Kačko počúva aj klasiku a džez, ja pesničkárov ako Tom Waits, Nick Cave, ktorí má inšpirujú, čo sa týka textov aj melodiky, bubeník Mišo počúva Muse – tých vlastne počúvame všetci. A to, čo sa nám teraz rodí v skúšobni, je už naozaj zvláštny mix... (Smiech.)

.príbuznosť s Tomom Waitsom či Nickom Cavom cítiť v istej dramatickosti až divadelnosti, v prvkoch „kaviarenskej“ a „krčmovej“ hudby, občas počuť aj folklór, klezmer... Oslovuje ťa Cave a Waits aj týmto?
Cave ma oslovuje hlavne ako básnik, ale aj svojím podaním, ako sa do toho vkladá, akoby ľuďom kázal. Tom Waits je zase prirodzený divadelník. Počúvame aj folklór a klezmer a inšpirujeme sa nimi. Skúšame do gitarového rocku pridávať netradičné zvuky, použili sme napríklad akordeón alebo sopránsaxofón.

.akordeón je na EP hneď v niekoľkých skladbách. Ako k tomu došlo?
Začalo sa to skladbou Alternate Ego, ktorá má určitý „tangoidný“ rytmus a akordeón sa tam viac-menej pýtal. Keď sme ho už mali, vyskúšali sme ho aj v ďalších veciach a budeme ho využívať aj naďalej.


.všetky texty píšeš ty?
Väčšinou áno. Často začnem s nejakou pointou a spevák Maťo si to dokončí.

.sú tie texty skôr osobné výpovede – samozrejme, s hyperbolou či metaforou, keďže sa v nich spieva napríklad o upíroch? Alebo ide viac o rozprávanie príbehu a navodenie atmosféry?
Väčšinou sú dosť osobné, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, ale ide tam práve o tie metafory. Nechcem byť patetický, ale trochu to vychádza aj z mojej osobnej situácie, z určitej úzkosti, lebo teraz mám prelomové životné obdobie – končím školu, hľadám si prácu, človek uvažuje, čo ho baví a čo ho uživí... A tí upíri, to je tak trochu metafora spoločnosti – o tom, ako ľudia strácajú tvár, ako sa vzdávajú toho, čo majú radi, a venujú sa už len kariére. Pravdu povediac, nechcel by som tak skončiť – v tom je tá osobná výpoveď.

.darí sa ti byť osobný aj v angličtine?
Mne sa dokonca darí byť osobnejší v angličtine, asi mám pocit, že sa až tak neodhaľujem pred ľuďmi, že sa skrývam za určitú jazykovú bariéru a môžem si v tom „úkryte“ napísať, čokoľvek mám na srdci. V angličtine si to človek po sebe prečíta a má pocit, že to písal niekto iný. Je ťažké napísať dobrý text v slovenčine, aby neobsahoval klišé. My si to zjednodušujeme a darí sa nám tak aj vyjadrovať svoje pocity. Jedného dňa možno dôjde aj na slovenčinu. Ale slovenčina má menej možností na rým, na natiahnutie slova, menšiu voľnosť.

.vraj na koncertoch hrávate aj coververziu od Mariky Gombitovej. Ako sa tam dostala?
(Smiech.) Vzniklo to počas nahrávania EP. V skladbe Alternate Ego je klavírna linka, ktorá nám stále niečo pripomínala, niekto vravel, že je to ako zo seriálu Derrick. Ale potom sme zistili, že sa to veľmi podobá na Mariku Gombitovú a naša manažérka Kačena ju vie dobre imitovať. Na jednom koncerte sme to zahrali naživo, len taký úryvok, ale ľudí to celkom pobavilo.

.je na slovenskej scéne niečo, k čomu by ste sa nehanbili priznať aj vážne?
Máme radi Lavagance, Puding pani Elvisovej, Le Payaco, Diego, Para, všetky tieto kapely, ktoré sú trochu mimo mainstreamu, z nových kapiel napríklad The Uniques a The Infants. Inak som slovenské veci až tak veľmi nepočúval, z tých starších si vážim napríklad Mariána Vargu, z trochu iného súdka nás zaujal napríklad projekt Triango.

.podľa obalu albumu vidieť, že nepodceňujete vizuálnu stránku ani imidž kapely. Na nezávislej scéne sú interpreti, ktorí chcú vyzerať čo najcivilnejšie, pre iných zase výzor reprezentuje výpoveď, životný štýl. Vy ste zrejme ten druhý prípad...
Chceme ľuďom poskytnúť naozaj audiovizuálny zážitok, aby mal koncert všetko, čo má mať. Ja imidž veľmi neriešim, obliekam sa rovnako v „civile“ aj do kapely. Ale na začiatku sme si vraveli, že sa budeme obliekať a vyzerať tak, aby bola šou. Samozrejme, že obliekanie vyjadruje aj postoj k životu a ku kapelám, ktoré počúvame. V hudbe sa väčšinou každý oblieka nejako podľa príslušnosti k svojmu štýlu, či už je to punk, metal alebo klasika, veď orchester tiež nevyzerá civilne.

.na MySpace máte veľa komentárov od dievčat, ktoré okrem hudby oceňujú aj váš imidž, fotky a podobne. Aj na koncerty chodia skôr dievčatá?
Chodia aj chalani, aj dievčatá, tie možno niekedy prevažujú. Ale postrehol som, že dievčatá sa aj na koncerte skôr prihovoria, pochvália, takže asi aj na tom MySpace trávia viac času a viac sa tam vyjadrujú, a tak môže vzniknúť dojem, že nás počúvajú viac dievčatá. Ja dúfam, že sme zaujali aj mužské publikum.

.názov The Swan Bride – Labutia nevesta – pôsobí rozprávkovo. Ako vznikol?
Vzniklo to pri pive, podľa vtipu, „nebuď labuť“ sa v angličtine povie „don’t wake up the swan“. Chceli sme sa tak aj volať, ale bolo to pridlhé. Tak sme si nechali tú labuť, ale samo slovo „swan“ sa nám zdalo obyčajné, a tak sme prišli na slovo „bride“.

.vizuálna stránka EP Monsters In Your Drawers je tiež trochu rozprávková, ale aj temná, gotická, hororová... Autorom ilustrácii si ty. Čo ťa na takomto spojení rozprávkovosti a temného oslovuje?
Rozprávky som vždy vnímal ako strašidelné. Sú tam draky, zlé čarodejnice, vždy sú tam prvky hororu. Pre mňa je práve spojenie rozprávok a hororu prirodzené, sú to zvláštne, snové veci, ktoré ma veľmi oslovujú. Také spojenie zbožňujem napríklad aj vo filmoch režiséra Tima Burtona alebo vo filme Faunov labyrint.

.épečko bolo prijaté dobre – kedy môžeme čakať kompletný „veľký“ album?
Nechceme to unáhliť, musíme s tým byť úplne spokojní. Do štúdia sa chystáme buď koncom leta, alebo na jeseň. Do konca roka by to teoreticky mohlo byť hotové, ale nechcem nič sľubovať. (Smiech.)

.EP distribuuje Wagon Records, ale vydali ste si ho sami?
Nahrali sme si ho na vlastné náklady v Žiline, zohnali sme sponzorov na lisovanie, potom sme to predávali na koncertoch. Neskôr nás oslovil Martin Stempel z Wagon Records, že to bude distribuovať. Prvých päťsto kusov sme si teda vydali sami, druhých päťsto sa robilo cez Wagon.

.pri nahrávaní EP ste nemali klasického producenta. Rozmýšľate teraz nad niekým?
Rozmýšľame, či do toho niekoho zapojíme. Doteraz sme si všetko robili sami a zatiaľ som nepočul nikoho, kto by vystihol náš štýl. Nechceme sa prispôsobovať štýlu producenta, hoci aj dobrého, chceme mať svoj rukopis. Producent je na to, aby z kapely dostal čo najviac, nemal by ovplyvňovať zvuk, ale často je výsledkom práve typický „zvuk producenta“.

.zvuk máte naozaj dobrý, aj keď je to debut a produkovali ste si ho sami. Ako ste dosiahli, že neznie ako slovenská nahrávka?
Vďaka za lichôtku. (Smiech.) Na tom má zásluhu aj náš kamarát Maťo Králik, ktorý to s nami nahrával. Chceli sme to mať čo najšpinavšie.

.takže zvuk nemienite čistiť?
Ide skôr o to, aby z tej nahrávky bolo cítiť kapelu. Na Slovensku pri mnohých nahrávkach počuť, že je to „len nahrávka“, že sa tam nikto nepretrhne, nie je tam živelnosť. Na niektorých starých nahrávkach, často ešte zo 60. rokov, počuť práve tú živelnosť, zachytávajú kapelu, človek si ju hneď predstaví niekde v garáži... Aj my chceme zachytiť živelnosť kapely, aby to neznelo štúdiovo sterilne.

.momentálne ste „in“. Možno nie ste až tak komerčne úspešní, ale kritiky na EP boli dobré, toto leto hráte na veľkých festivaloch... Nezväzuje vám ten rýchly úspech ruky?
Tieto festivaly, najmä Pohoda, sú vlastne naším malým splneným snom. Takže je to fajn, ale je to aj zodpovednosť. Keď tam už hráme, chceme, aby si to ľudia užili a chceme sa posunúť ďalej. A úspech? Ťažko povedať, čo je vlastne na Slovensku úspech. Sme veľmi radi, že máme koncerty. Komerčne nie sme vôbec úspešní, ledva prežívame. (Smiech.) Ale možno sa nám niekedy splní veľký sen, aby sme mohli robiť len hudbu – naplno sa venovať tomu, čo máme radi.



The Swan Bride / Skupina The Swan Bride vznikla v roku 2006 v Žiline. Od začiatku pôsobí v zostave Matej Rafa (spev), Matej „Kačo“ Kačaljak (gitara), Rasťo „Fuxo“ Tupý (basgitara) a Michal Michálek (bicie). The Swan Bride sa za krátky čas zaradili ku kľúčovým predstaviteľom súčasného gitarového indie rocku na Slovensku. Minulý rok nahrali osempesničkové debutové EP s názvom Monsters In Your Drawers, ktoré distribuuje vydavateľstvo Wagon Records. Pripravujú sa na nahrávanie nového albumu, v lete účinkujú na slovenských festivaloch Topfest, Hodokvas, Pohoda, Žákovic.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite