Dobrý dirigent dobre dýcha.
Ak chcete rozozvučať partitúru, kľúč ku kumštu je v nádychu a výdychu. Podobne ako herci dávajú zmysel svojmu monológu tým, ako ho členia, čo zdôrazňujú, práve tým sa od seba líšia. Keď hráme diela, ktoré som už viackrát interpretoval, nikdy nepoviem, že ich už poznám. Ja ich aktualizujem, znovu nadýcham – zažívam. Priatelia mi hovoria, že žijem minulosťou, že to je stará muzika, ja odpovedám, že Beethoven zostáva, ale ľudia sa menia, k opusu prichádza nová generácia s vlastným nádychom a výdychom, s vlastným hľadaním identity aj s vlastnými odpoveďami na otázky. Kopírovanie je nemožné.
Keď mám pohodu a čas, tak snívam.
Každý riešime nejakú základnú otázku, ja žijem minulosťou, do ktorej som sa narodil a pýtam sa, ako sa mohlo stať to, čo zažili moji rodičia a neprežili moji starí rodičia. Mama bola tri roky v Osvienčime, otec bol oslobodený v Sachsenhausene, som dieťa preživších a svedok druhej generácie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.