Svojho otca nehľadá len Jack Burns v Irvingovom románe Kým ťa nenájdem, alebo Shakespearov Hamlet. Otca hľadáme všetci, pretože všetci, čo sme mužmi, sme aj synmi. Hľadanie otca nie je len hrou literatúry, je vyslovene životnou otázkou, a súvisí s problémom našej identity. Vidiac jeho skutky alebo v horšom prípade nečinnosť, chceme pochopiť, prečo urobil to či ono. Snažíme sa mu dostať pod kožu, do jeho vnútra, do neznámeho pásma plného reliéfov. Niekedy je to však ako prienik brnením, pokus o vstup, ktorý je hneď odrazený emocionálnym pancierom. A to, ako sa možno rovnako on snažil vstúpiť do nás, zistíme niekedy až príliš neskoro.
.úloha otca
Otec je kvalitatívne iným druhom muža. Dieťa síce splodí muž, ale až jeho výchovou sa stáva otcom. O úlohe matky sa toho napísalo nepomerne viac, pričom do značnej miery ide i vďaka biologickým danostiam o ľahšie prístupnú tému. Tehotenstvo, pôrod, dojčenie, fyzická a intímna blízkosť k dieťaťu sú udalosti a deje, ktoré prirodzene determinujú naše predstavy o dôležitosti matky. Čo však otec? K dieťaťu pristupuje akoby z vonku, vstupuje do niekedy príliš pevne ohraničenej dvojice matka-dieťa a váhavo si hľadá svoje miesto. Podľa mnohých psychoanalytikov je jeho zásadnou úlohou citlivo natiahnuť vzťahové väzivo medzi matkou a dieťaťom, a napokon ho sprístupniť aj iným vplyvom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.