Banskobystrický župan Kotleba je obscénny človek. Má komplex z nahého ľudského tela. Panický strach má najmä zo zraniteľného ľudského tela, a osobitne tela ženy, lebo sa s ním vyrovnáva mocenským násilím. Nemá pritom ani potuchy, že v divadle, ktorému veľkopansky zobral finančné zdroje, nevstala z hrobu a nedoputovala k nemu do jeho pašalika mladá americká fotografka, ale že to v banskobystrickom divadle poranené ľudské telo a dušu Francesky Woodmannovej predstavovala svojím telom divadelníčka Slávka Daubnerová. On však nerozumie ani piete k zabitým telám a vyvesuje čierne zástavy na znak pohŕdania telami padlých povstalcov. Ako všetci jemu podobní je milovníkom tiel stelesňujúcich kolektívne násilie. Úradné násilie telami príslušníkov vlastnej rodiny, represívne násilie holohlavými telami svojich prívržencov (nezabúdajme, že už od stredoveku sa pokladá holá hlava za znak obscenity), bojové násilie telami pochodujúcich paramilitantov.
Kotlebova obscénnosť poburuje svojou excesívnosťou a nehanebnosťou. Existuje však aj obscénnosť štátnej moci.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.