Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fico a mladá ľavica

.tomáš Gális .časopis .týždeň doma

V polčase volebného obdobia premiérovi Robertovi Ficovi dôverujú štyria z

V polčase volebného obdobia premiérovi Robertovi Ficovi dôverujú štyria z desiatich Slovákov. Aké názory na Fica a Smer majú mladí, ľavicovo orientovaní ľudia?


Pozrime sa najprv do minulosti. V deväťdesiatych rokoch na Slovensku existovali dve veľké ľavicové mládežnícke organizácie: Mladá demokratická ľavica (MDĽ) a Sociálnodemokratická mládež Slovenska (SDMS). Ich bývalí členovia, z ktorých mnohí majú dnes už dávno po tridsiatke, nazývajú svoj vzťah k stranám, na ktoré boli napojení (Strana demokratickej ľavice a Sociálno-demokratická strana Slovenska) kritickou solidaritou. Podľa ich slov mladí do vedenia ľavicových strán „kopali,“ kritizovali ich a zároveň im pomáhali.
Ako však v priebehu desaťročia slabla pozícia oboch partají a na scéne sa objavil Ficov Smer, začala slabnúť aj pozícia MDĽ a SDMS. Kritickým sa stal rok 2002, keď sa ani jedna z malých ľavicových strán nedostala do parlamentu. A tak v čase, keď ich začal pohlcovať Smer, nastal čas aj na integráciu mládežníckych zoskupení a v roku 2003 vznikli Mladí sociálni demokrati (MSD).
Aký bol ich vzťah k Ficovi? Minimálne časť z nich sa správala nepriateľsky a ešte v roku 2003 spísala výzvu, v ktorej tvrdil, že činnosť Smeru „nenapĺňa ľavicový hodnotový rámec.“ Politiku Smeru nespokojenci definovali ako „bezhodnotový pragmatizmus,“ ktorý nedáva záruky, že jeho politika „nebude len uplatňovaním vulgárnej moci.“
Lídri mládežníckej organizácie kritizovali Ficov populizmus, ale na druhej strane kvitovali nárast ľavicových prvkov v Smere, ktorý sa postupne odkláňal z tretej cesty k sociálnej demokracii. V roku 2006 však nastala ďalšia kríza po tom, čo Smer uzatvoril koaličnú dohodu s HZDS a SNS. MSD reagovala odstúpením vedenia so slovami „Robert Fico zvolil najhoršiu alternatívu pre vývoj krajiny“. Ako dnes hovoria niektorí bývalí členovia (nechcú byť  menovaní, pretože „nie je fér kydať na organizáciu, v ktorej som kedysi pôsobil“), odstúpením vedenia sa otvoril priestor na to, aby Mladých sociálnych demokratov ovládol Smer.

.nebudeme servilní
Súčasný predseda MSD Andrej Kolesík takúto interpretáciu odmieta. Hoci je dokonca tajomníkom Poslaneckého klubu strany Smer, hovorí, že dohoda o spolupráci, ktorú pred necelým mesiacom podpísali so Smerom, bola výsledkom postupného zbližovania.
Kolesík hovorí, že so Smerom ich spája množstvo tém a riešení. Upozorňuje však aj na to, že existujú aj témy, na ktoré majú iný pohľad: „Je to napríklad oblasť školstva, chceli by sme riešiť situáciu mladých ľudí pracujúcich v zahraničí a ich dôchodkové zabezpečenie a nebránime sa napríklad ani téme registrovaných partnerstiev, ktorú však zatiaľ nechceme otvárať, pretože existujú aj dôležitejšie témy, ako je napríklad podpora mladých rodín.“

Plní Smer svoje predvolebné sľuby? Podľa Kolesíka nepochybne: „Smer presadzoval tézu, že zdravie nie je tovar a poplatky u lekára boli zrušené. Takisto nebolo spoplatnené denné štúdium. A som rád, že bola znížená dépeháčka na knihy, lieky a zdravotnícke pomôcky...“  Názor, že by bola MSD v područí Smeru, Kolesík so smiechom odmieta: „Nechceme byť nejakou predĺženou rukou, nechceme byť servilní.“ Kolesík odmieta aj podozrenie, že by bilbordová kampaň „Ráčte vstúpiť do druhého dôchodkového piliera“, na ktorej je odkrytý kanál, bola pomocou ministerke práce Viere Toamnovej v situácii, keď sa jej nepodarilo odlákať z druhého piliera dosť ľudí.  „Kampaňou sme vôbec nechceli dosiahnuť, aby mladí z druhého piliera vystupovali,“ hovorí Kolesík a dodáva, že kampaň je primárne informačná a má presvedčiť ľudí, aby „uvažovali, počítali a informovali sa“.

.fico nie je socialista
Úplne iný názor má bývalý podpredseda MSD a súčasný predseda marginálnych, ale dobre počuteľných Mladých ľavičiarov Róbert Sedlák, ktorý sa okrem iného preslávil podaním trestného oznámenia na Roberta Fica, ako aj petíciou za predčasné voľby. Sedlák hovorí, že na rozdiel od Fica a MSD nemá proti druhému pilieru nič:  „Fico tvrdí, že je sociálny, pritom táto vláda je antisociálna. Stále rieši druhý pilier, pričom sa nerieši podstata, ktorou je prvý pilier.“
Sedlák, ktorého oslovení považujú skôr za mladého pravičiara, má výhrady voči Ficovi najmä preto, „že sa vydáva za toho, kým nie je.“ Podľa neho sa Fico vyhlasuje za sociálneho demokrata, no skôr z neho dýcha Lukašenko. „Chcieť od niekoho nosiť národné znaky na oblečení, to nie je rétorika sociálneho demokrata... Ťažko povedať, či je Fico ľavicový, minimálne nie je sociálny demokrat, on len vycítil, že ľavicový priestor nebol obsadený,“ dodáva jeho oponent. Podľa predsedu Mladých ľavičiarov „Fico neupravil negatívne dopady reforiem Dzurindovej vlády“ a nerieši problémy, ktoré patria k agende sociálnych demokratov, napríklad registrované partnerstvá či otázky životného prostredia.
Fico však nie je jediným problémom. Sedlák má výhrady aj voči svojej bývalej MSD. „Je to organizácia závislá od Smeru, čo potvrdili aj podpísaním tej dohody,“ hovorí a dodáva, že „zmluva by bola aj tak skôr či neskôr schválená. Najprv sme chceli my a nechcel Smer, potom chcel Smer a my sme nechceli. No a po voľbách tí, ktorí nesympatizovali so Smerom, odišli.“

.menší dôraz na ideológiu
Jedným z nich bol aj politológ a šéfredaktor portálu EurActiv Radovan Geist. Aký je jeho názor na dva roky vlády pod vedením Smeru? „Smer vytvoril problém už na začiatku tým, s kým túto vládu zostavil. Isté pochybnosti zo strany zahraničia sa snažil vyvrátiť a v zásade eurosocialistov presvedčil, že SNS vie udržať na uzde,“ hovorí Geist.
Horšie je to vraj s plnením sociálno-ekonomického programu. Podľa politológa si touto koalíciou Smer obmedzil slobodu pri presadzovaní ľavicového programu: „Keby mal vo vláde niekoho iného, pokojne mohol rušiť rovnú daň, pokojne mohol odsunúť vstup do eurozóny. Bralo by sa to ako ktorékoľvek iné legitímne rozhodnutie. Tak si musia kvôli SNS dávať oveľa väčší pozor.“
Geist odmieta podozrenie, že by Smer nebol sociálnou demokraciou. Nemá síce takú históriu a väzby ako tradičné západo- a severoeurópske socialistické strany, ale v porovnaní „so sociálnodemokratickými stranami v Bulharsku, Rumunsku, dokonca Grécku je tu veľa spoločných znakov. Menší dôraz sa kladie na ideologickú čistotu už aj preto, že diskusia vnútri strany nie je taká vyvinutá, ideologické koncepcie sa preberajú zo zahraničia. A snemy Smeru sú skôr PR akcie.“ Faktom podľa Geista je, že „až na pár hlúpych floskúl a folkloristický nacionalizmus“ sa Smer snažil stavať svoj program ako sociálnodemokratický.
Rovnako „v otázke vzťahu k odborom, v spôsobe, ako je presadzovaný podiel štátu v štátnych podnikoch, sa Fico snažil konať systémovo, často aj populárne, ale okrem tejto dôchodkovej reformy veľké systémové zmeny nerobil.“ Politológ však upozorňuje, že premiér sa veľmi nedotýkal daňovej reformy či úpravy práv menšín.
Aký je teda vzťah mladej ľavice k Ficovi? Veľmi nereprezentatívna vzorka kolíše od popierania premiérovej ľavicovosti k vyzdvihovaniu jeho sociálneho programu. Okrem Ficovej koketérie s treťou cestou a nerušenia reforiem za to zrejme trochu môžu aj pošramotené vzťahy bývalých i súčasných lídrov ľavicových mládežníckych organizácií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite