Banskú Bystricu postihli v stredu minulý týždeň silné búrky, ale vo štvrtok nebolo po nich na športovisku pred základnou školou na Uhlisku ani stopy.
Aréna Barani by bola pred slávnostným otvorením vyumývaná zrejme aj bez prietrží mračien. Po Banskej Bystrici sa hovorí, že hokejisti z NHL stavajú na Uhlisku športový areál. Znie to atraktívne – alebo možno aj hrozivo pre toho, kto si hneď predstaví nejaký komerčne využívaný objekt, z ktorého budú naše hokejové hviezdy spoza mora „ryžovať“. Pravda je trochu inde. Aréna Barani je prvou etapou výstavby a rekonštrukcie školského športového areálu, ktorý hokejisti z NHL nestavajú, ale mediálne podporujú. Je to otvorená športová plocha s tribúnami, ktorá sa dá v lete využívať na letné športy a v zime na nej má byť klzisko. Nič komerčného na nej nie je – skôr naopak. Veľa jednotlivcov a firiem vložilo do tohto projektu energiu, čas a financie s vedomím, že odmenou im bude len dobrý pocit.
„So základnou ideou sme neprišli my, ale Roman Miartuš,“ vysvetľuje Michal Handzuš, jeden z najslávnejších absolventov športovej školy na Uhlisku, ktorý sa práve tu naučil hrať hokej. „On ako rodič projekt vymyslel a nadchol aj ďalších ľudí. Mňa a ostatných chalanov požiadal o pomoc, aby sme projekt spopularizovali. Navyše, naozaj nemôžem povedať, že by som bol tú arénu staval vlastnými rukami, to by asi nevyzerala tak dobre,“ smeje sa hokejista, no vzápätí pripustí: „Keď nebolo ľudí a bolo treba valcovať plochu, tak sme valcovali.“
Arénu Barani napokon otvorili načas, hoci, ako to už býva, nie všetko sa stíhalo v presnom harmonograme. Na príčine nebol nedostatok ochoty – skôr to, že ľudia, ktorí sa na výstavbe arény podieľali, to robili ako dobrovoľnícku činnosť. Buď vo svojom voľnom čase, alebo na úkor práce, za ktorú sú platení. Ale podarilo sa – a štvrtok 12. júna bola v škole na Uhlisku slávnosť.
Hovoril na nej riaditeľ školy, ktorý projekt osobne presadzoval a podporoval. Hovoril banskobystrický primátor. Prítomní boli bývalí žiaci ZŠ Golianova, dnes hviezdy svetového hokeja – Michal Handzuš, Peter Budaj, Vladimír Országh, Richard Zedník... Ale najpôsobivejšie boli vystúpenia detí, ktoré si pripravili športový program, alebo pohľad na hokejistov z banskobystrického klubu HC05, ktorí do areálu priniesli zapálenú pochodeň. Akoby tá aréna naozaj zažala nové nadšenie pre „svoju školu“.
Ale bude Aréna Barani žiť aj ďalej tak, ako žila vo štvrtok dopoludnia? Nezapadnú jej tribúny prachom? „Musíme doriešiť ešte veľa vecí. Napríklad ako bude ihrisko fungovať, musíme tam mať správcov, bude to treba kontrolovať, aby tam mohli chodiť aj deti zo sídliska,“ hovorí o najbližšej budúcnosti arény Michal Handzuš.
Keď sa ceremoniál skončil, prebiehal na ploche pod novučičkými tribúnami ešte žiacky hokejbalový turnaj klubov zo slovenských miest. Sedadlá pre divákov už popoludní neboli všetky obsadené, ale priestor aj tak pôsobil dynamicky. Ľudia, ktorí sa pokojnou štvrťou, akou inak Uhlisko je, vracali z práce, sa pri areáli s úsmevom pristavovali. Aréna Barani oživila dávnejšie zanedbaný priestor pred školou. A zdá sa, že toho oživila aj omnoho viac.
Aréna Barani by bola pred slávnostným otvorením vyumývaná zrejme aj bez prietrží mračien. Po Banskej Bystrici sa hovorí, že hokejisti z NHL stavajú na Uhlisku športový areál. Znie to atraktívne – alebo možno aj hrozivo pre toho, kto si hneď predstaví nejaký komerčne využívaný objekt, z ktorého budú naše hokejové hviezdy spoza mora „ryžovať“. Pravda je trochu inde. Aréna Barani je prvou etapou výstavby a rekonštrukcie školského športového areálu, ktorý hokejisti z NHL nestavajú, ale mediálne podporujú. Je to otvorená športová plocha s tribúnami, ktorá sa dá v lete využívať na letné športy a v zime na nej má byť klzisko. Nič komerčného na nej nie je – skôr naopak. Veľa jednotlivcov a firiem vložilo do tohto projektu energiu, čas a financie s vedomím, že odmenou im bude len dobrý pocit.
„So základnou ideou sme neprišli my, ale Roman Miartuš,“ vysvetľuje Michal Handzuš, jeden z najslávnejších absolventov športovej školy na Uhlisku, ktorý sa práve tu naučil hrať hokej. „On ako rodič projekt vymyslel a nadchol aj ďalších ľudí. Mňa a ostatných chalanov požiadal o pomoc, aby sme projekt spopularizovali. Navyše, naozaj nemôžem povedať, že by som bol tú arénu staval vlastnými rukami, to by asi nevyzerala tak dobre,“ smeje sa hokejista, no vzápätí pripustí: „Keď nebolo ľudí a bolo treba valcovať plochu, tak sme valcovali.“
Arénu Barani napokon otvorili načas, hoci, ako to už býva, nie všetko sa stíhalo v presnom harmonograme. Na príčine nebol nedostatok ochoty – skôr to, že ľudia, ktorí sa na výstavbe arény podieľali, to robili ako dobrovoľnícku činnosť. Buď vo svojom voľnom čase, alebo na úkor práce, za ktorú sú platení. Ale podarilo sa – a štvrtok 12. júna bola v škole na Uhlisku slávnosť.
Hovoril na nej riaditeľ školy, ktorý projekt osobne presadzoval a podporoval. Hovoril banskobystrický primátor. Prítomní boli bývalí žiaci ZŠ Golianova, dnes hviezdy svetového hokeja – Michal Handzuš, Peter Budaj, Vladimír Országh, Richard Zedník... Ale najpôsobivejšie boli vystúpenia detí, ktoré si pripravili športový program, alebo pohľad na hokejistov z banskobystrického klubu HC05, ktorí do areálu priniesli zapálenú pochodeň. Akoby tá aréna naozaj zažala nové nadšenie pre „svoju školu“.
Ale bude Aréna Barani žiť aj ďalej tak, ako žila vo štvrtok dopoludnia? Nezapadnú jej tribúny prachom? „Musíme doriešiť ešte veľa vecí. Napríklad ako bude ihrisko fungovať, musíme tam mať správcov, bude to treba kontrolovať, aby tam mohli chodiť aj deti zo sídliska,“ hovorí o najbližšej budúcnosti arény Michal Handzuš.
Keď sa ceremoniál skončil, prebiehal na ploche pod novučičkými tribúnami ešte žiacky hokejbalový turnaj klubov zo slovenských miest. Sedadlá pre divákov už popoludní neboli všetky obsadené, ale priestor aj tak pôsobil dynamicky. Ľudia, ktorí sa pokojnou štvrťou, akou inak Uhlisko je, vracali z práce, sa pri areáli s úsmevom pristavovali. Aréna Barani oživila dávnejšie zanedbaný priestor pred školou. A zdá sa, že toho oživila aj omnoho viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.