Mnoho ľudí dnes kritizuje vzdelávací systém. Čo považujete za najvýraznejší problém vzdelávania?
V roku 1994 ma pozvali zmeniť fungovanie švédskeho školstva. Mali nové moderné osnovy a my sme im mali prispôsobiť školy. Nanešťastie, každá škola má svoju históriu a tá zabraňuje pokroku. Nesie si ju so sebou každý učiteľ či rodič. Všetci máme rovnaké skúsenosti, všetci sme kedysi chodili do školy. Aj keď zmeníme „steny škôl", učitelia ostávajú takí isti. Takže našou výzvou bolo zmeniť mentalitu učiteľov.
.ako?
Samozrejme, najskôr sme si museli zadefinovať, do akej podoby ju vlastne chceme meniť. Nové osnovy boli inšpirované Levom Vygotskym. To znamenalo, že deti sa museli stať aktívnejšími partnermi vo vyučovacom procese. V tradičnom vyučovacom systéme totiž dieťa len prijíma vedomosti od učiteľa. Do škôl sme museli implantovať presvedčenie, že schopnosť učiť sa vychádza zvnútra dieťaťa, nie z jeho okolia. Našou úlohou bolo vyzdvihnúť túto schopnosť do popredia a zároveň sa neodchýliť od štátnych osnov. Pre učiteľov bolo náročné prenechať kontrolu niekomu inému, lebo na nich leží zodpovednosť za to, aby žiaci prešli záverečnými skúškami. To ich stresovalo. Mysleli si, že ak nebudú mať všetko plne pod kontrolou, stratia zodpovednosť za žiakov. Ak by žiak zlyhal, ako by sa mohli brániť? Táto neistota je pre učiteľov stále jednou z hlavných prekážok.
.vnútorná neistota učiteľov?
Áno, učitelia si musia uvedomiť, že ak chcú niečo zmeniť, tak hlavne u samých seba. Zoberme si napríklad švédsky systém. Ten od učiteľov vyžaduje, aby všetci žiaci prešli záverečnými skúškami. A to je, samozrejme, nemožné, takže učitelia postupujú tak, aby nakoniec mohli povedať: "Dali sme si záležať na tom, aby všetci žiaci prebrali všetko učivo, ale niektorí študenti prosto neprešli."
.v Dánsku je to iné?
Nie, ale je tu istý rozdiel. Ak žiak vo Švédsku nespraví skúšky, zatvoria sa mu všetky dvere.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.