Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Milá moja Terka,

.časopis

     Vo sne mi nenapadlo, že sa s Tebou budem musieť takto lúčiť. Celý ten čas, čo som vedela, aká hrozná choroba Ťa kvári, som si Ťa predstavovala na nemocničnej posteli s miliónmi hadičiek, ale napriek tomu húževnatú ako vždy, pripravenú vstať, povedať všetkým „Čaute, už vás nepotrebujem, idem si svojou cestou ďalej.“ 
    
Predstavovala som si, že Ťa prevezú zďalekého Bruselu domov a ja sa pôjdem presvedčiť o tom, ako som sa nemýlila. No nemaloto tak dopadnúť. Odišla si vo chvíli, keď Ťa už skoro viezli domov .
     Keď sme spolu začali pracovať a kamarátiť sa, bola si ešte majsterkou vo Figare. „Chocholate inžinierka“, ako sme zvykli žartovať. Na VPN si hneď po 17. novembri 1989 len odskakovala. Nosila si nám mandle v čokoláde a neviem ešte aké dobroty, čo sa vtedy robili len na vývoz. Potom sme však boli spolu ako správne VPN-kárky celé dni a noci.
 
     To nám zostalo ako štandard nadačnej práce u „šimečiek“. Tam sme Ťa zvykli volať „speedy gonzales“. Na všetko si vždy mala čas. O deviatej ráno začínala konferencia, no my sme ešte o štvrtej v noci kopírovali materiály a o pol deviatej bez akýchkoľvek nervov chystali zoznam účastníkov. O deviatej si bola presne tam, kde bolo treba. Pamätám sa, ako sme Ťa vyháňali na každé stretnutie. Jedna držala papiere, ktoré si potrebovala, druhá kabát, všetko medzi otvorenými dverami. Všetci sme boli nervózni, okrem Teba. Mala si svoj vlastný program, my ostatní sme okolo Teba len krúžili a azda občas pomohli vtedy, keď si to naozaj potrebovala. 
     Z majsterky čokolády sa stala šéfka jednej z prvých, kľúčových porevolučných nadácií. Svojím pokojom, trpezlivosťou, charizmou a prácou na sebe si vybudovala inštitúciu, v ktorej sme sa cítili dobre, s ktorou mnoho ľudí rado spolupracovalo – a ktorá vďaka Tvojim poctivým začiatkom funguje doteraz. 
     Jedného dňa si sa rozhodla odletieť na rok do Ameriky a nechať ma so všetkými. Tými obrovskými kopami nadačných papierov, ktorým si dovtedy rozumela len Ty. Potom sa naše cesty začali pomaličky vzďaľovať. Presťahovala si sa do Trnavy, začala si žiť najmä pre rodinu a dieťa, po ktorom si tak túžila. Teraz, keď mám aj ja rodinu, rozumiem podstatne viac tomu, prečo si sa vtedy vzdialila. Ale teraz, keď mám aj ja deti, bolí tisícnásobne viac to, čo sa stalo Tebe, Tvojmu dieťaťu a Tvojmu mužovi. 
     Terka, mám Ťa rada a verím, že tam niekde ďaleko od nás nájdeš svoj pokoj. 
     Terézia Grellová-Horská zomrela 13. júna 2007 vo veku 45 rokov

.inge Antalová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite