Chris Potter Underground
Follow The Red Line
Universal/Emarcy
Keď začiatkom minulého roka zomrel Michael Brecker, nevyhli sme sa úvahám o tom, kto si sadne na pomyselný trón kráľa tenorsaxofónu. Som v pokušení povedať, že je to jasné ako facka – je to Chris Potter. Hudba tohto 37-ročného Američana nám dáva intenzívny pocit, že džez neprežíva ťažkú chorobu, ale je zdravý a večne živý. Potterova skupina Underground hrá v zostave: elektrický klavír fender (Craig Taborn), bicie (Nate Smith) a gitara (Adam Rogers). Všimnite si, že chýba basa – úspešne ju nahrádzajú spodné klávesy klavíra. Je to neuveriteľná jazda, hudba je to sofistikovaná a zložitá, ale nestraší nás nezrozumiteľnosťou a intelektuálnym povyšovaním. Chlapci vedia, že groove ničím nenahradíš, a teda dominantný je pulz, aj keď nechýbajú ani lyrickejšie nálady. Nie je v tom novátorstvo, ale všadeprítomná je neskutočná sviežosť, energia a pohyb.
●●●●●
.marian Jaslovský, SME
Scarlett Johansson
Anywhere I Lay My Head
Warner
Scarlett Johansson je 23-ročná, pomerne často obsadzovaná americká herečka, ktorú u nás poznáme asi najskôr z filmu Sám doma 3, kde stvárnila Alexovu staršiu sestru. Album Anywhere I Lay My Head je jej speváckym debutom. Jeho obsah, až na jednu pôvodnú výnimku, tvoria coververzie pesničiek Toma Waitsa. Výsledok však skôr než Waitsove beatnické chrapľáky pripomína akéhosi kríženca medzi zahmleným zvukom arktických Sigur Rós, infantilným synthipopom a nezávislou verziou amerického country-blues, na akú sme zvyknutí napríklad vo filmoch Davida Lyncha. Speváčka a producent David Andrew Sitek spolu zjemnili zvuk Waitsových pesničiek, nie však na úkor ich temnej podstaty – skôr im ubrali na konkrétnosti, no zároveň posilnili ich imaginatívny potenciál. Účasť hviezdneho hosťa Davida Bowieho na nahrávke je striedma, ale efektívna.
●●●○○
.martin Chrobák
Jon Herington
Pulse and Cadence
ESC Records/DIVYD
Americký gitarista Jon Herington sa ako štúdiový hráč podieľal na množstve projektov prominentných hudobníkov (napríklad Bob Berg, Michael Brecker, Bill Evans). Vlastné albumy však nahral iba dva a aj preto predstavuje reedícia jeho dlho nedostupného debutu Pulse And Cadence (pôvodne vyšiel pod názvom Complete Rhyming Dictionary) udalosť. Vznikal v roku 1992, paralelne s hudobne veľmi podobným albumom Virtual Reality Heringtonovho vtedajšieho kapelníka Boba Berga. Oba ponúkajú kultivovanú až konzumnú, náladovo vyváženú a melodicky lákavú fusion, s tým rozdielom, že u Heringtona dominuje gitara. Disciplinovaná, účelná, neokázalá, polyštýlová – ako sa na vycepovaného štúdiového leva patrí. Výrazné bluesové cítenie, silná melodická invencia, ústretová až nekonfliktná komunikácia sú tu zdrojom príjemného optimizmu, ktorý nevyprchal ani po rokoch.
●●●○○
.augustín Rebro
King’s X
XV
InsideOut/SPV
„Modli sa za mňa, / modli sa za mňa / Ak naozaj veríš, / potom sa za mňa nezabudni pomodliť.“ Keď o Bohu spieva životom ošľahaný rocker, akým je Doug Pinnick, môže to pôsobiť autentickejšie ako nadšené chvály kresťanskej mládeže. Skupinu King’s X kedysi dávno zaraďovali do kolónky „kresťanský rock“, ale v jej skladbách bola viera vždy prítomná len ako veľmi osobná a aj bolestná záležitosť. V úvodnej Pray, ale aj v Move alebo Go Tell Somebody sú úderné rytmy a hutné rífy spojené s gospelovými refrénmi tak, ako sa to možno ešte nikomu nepodarilo, a v skladbách je veľký pretlak energie. „Zase sa len opakujem,“ spieva Ty Tabor v krehkej pesničke Repeating Myself, ale opak je pravdou. King’s X už možno nikdy neprekonajú také albumy, ako priezračne čistý Faith Hope Love, dôležitejšie však je, že sa neopakujú a sú naplno prítomní v tom, čo práve robia.
●●●●●
.vladislav Gális
Follow The Red Line
Universal/Emarcy
Keď začiatkom minulého roka zomrel Michael Brecker, nevyhli sme sa úvahám o tom, kto si sadne na pomyselný trón kráľa tenorsaxofónu. Som v pokušení povedať, že je to jasné ako facka – je to Chris Potter. Hudba tohto 37-ročného Američana nám dáva intenzívny pocit, že džez neprežíva ťažkú chorobu, ale je zdravý a večne živý. Potterova skupina Underground hrá v zostave: elektrický klavír fender (Craig Taborn), bicie (Nate Smith) a gitara (Adam Rogers). Všimnite si, že chýba basa – úspešne ju nahrádzajú spodné klávesy klavíra. Je to neuveriteľná jazda, hudba je to sofistikovaná a zložitá, ale nestraší nás nezrozumiteľnosťou a intelektuálnym povyšovaním. Chlapci vedia, že groove ničím nenahradíš, a teda dominantný je pulz, aj keď nechýbajú ani lyrickejšie nálady. Nie je v tom novátorstvo, ale všadeprítomná je neskutočná sviežosť, energia a pohyb.
●●●●●
.marian Jaslovský, SME
Scarlett Johansson
Anywhere I Lay My Head
Warner
Scarlett Johansson je 23-ročná, pomerne často obsadzovaná americká herečka, ktorú u nás poznáme asi najskôr z filmu Sám doma 3, kde stvárnila Alexovu staršiu sestru. Album Anywhere I Lay My Head je jej speváckym debutom. Jeho obsah, až na jednu pôvodnú výnimku, tvoria coververzie pesničiek Toma Waitsa. Výsledok však skôr než Waitsove beatnické chrapľáky pripomína akéhosi kríženca medzi zahmleným zvukom arktických Sigur Rós, infantilným synthipopom a nezávislou verziou amerického country-blues, na akú sme zvyknutí napríklad vo filmoch Davida Lyncha. Speváčka a producent David Andrew Sitek spolu zjemnili zvuk Waitsových pesničiek, nie však na úkor ich temnej podstaty – skôr im ubrali na konkrétnosti, no zároveň posilnili ich imaginatívny potenciál. Účasť hviezdneho hosťa Davida Bowieho na nahrávke je striedma, ale efektívna.
●●●○○
.martin Chrobák
Jon Herington
Pulse and Cadence
ESC Records/DIVYD
Americký gitarista Jon Herington sa ako štúdiový hráč podieľal na množstve projektov prominentných hudobníkov (napríklad Bob Berg, Michael Brecker, Bill Evans). Vlastné albumy však nahral iba dva a aj preto predstavuje reedícia jeho dlho nedostupného debutu Pulse And Cadence (pôvodne vyšiel pod názvom Complete Rhyming Dictionary) udalosť. Vznikal v roku 1992, paralelne s hudobne veľmi podobným albumom Virtual Reality Heringtonovho vtedajšieho kapelníka Boba Berga. Oba ponúkajú kultivovanú až konzumnú, náladovo vyváženú a melodicky lákavú fusion, s tým rozdielom, že u Heringtona dominuje gitara. Disciplinovaná, účelná, neokázalá, polyštýlová – ako sa na vycepovaného štúdiového leva patrí. Výrazné bluesové cítenie, silná melodická invencia, ústretová až nekonfliktná komunikácia sú tu zdrojom príjemného optimizmu, ktorý nevyprchal ani po rokoch.
●●●○○
.augustín Rebro
King’s X
XV
InsideOut/SPV
„Modli sa za mňa, / modli sa za mňa / Ak naozaj veríš, / potom sa za mňa nezabudni pomodliť.“ Keď o Bohu spieva životom ošľahaný rocker, akým je Doug Pinnick, môže to pôsobiť autentickejšie ako nadšené chvály kresťanskej mládeže. Skupinu King’s X kedysi dávno zaraďovali do kolónky „kresťanský rock“, ale v jej skladbách bola viera vždy prítomná len ako veľmi osobná a aj bolestná záležitosť. V úvodnej Pray, ale aj v Move alebo Go Tell Somebody sú úderné rytmy a hutné rífy spojené s gospelovými refrénmi tak, ako sa to možno ešte nikomu nepodarilo, a v skladbách je veľký pretlak energie. „Zase sa len opakujem,“ spieva Ty Tabor v krehkej pesničke Repeating Myself, ale opak je pravdou. King’s X už možno nikdy neprekonajú také albumy, ako priezračne čistý Faith Hope Love, dôležitejšie však je, že sa neopakujú a sú naplno prítomní v tom, čo práve robia.
●●●●●
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.