Vrcholí leto a je to cítiť naozaj všade. Vo vzduchu sa premávajú osy, bzučia nad hlavami lesklého davu vyvaleného na pláži alebo na brehu jazera. Všetko navôkol tečie a roztápa sa. Otcovia rodín zatláčajú brucho pri bare na mestskej pláži a s hlbšie posadeným hlasom si pýtajú džúsy pre svoje rozbehané deti, pričom sa pozvoľne ale pomerne zreteľne roztápajú pri pohľade na barmanku v tých najkratších kraťasoch, aké na svete existujú. Ľad sa v džúsikoch topí, na pokožke sa lesknú kropaje, rieka tečie, mesto sa mihoce v rozpálenom vzduchu.
V tichých, od horúčavy odfukujúcich a napospol vyprázdnených dedinách sa lenivo roztápa asfalt. Vytláča na povrch čudné, modročierne bubliny. Ako deti sme v tom asfalte nechávali vždy odtlačok tenisky, ktorá tam vydržala až do budúceho roka. Išli sme do obchodu. V najväčšej horúčave, ale vždy sme to riskli. Kvôli tomu opojnému pocitu z roztápania. V obchode sme si totiž vždy nakúpili nanuky.
Čudné čokoládové čudo na paličke, ktoré sa v tej letnej horúčave okamžite začalo topiť, uvoľňovať švy na čokoládových stenách a tie sa ako čudná, zle nahodená omietka šmýkali po hranatej zmrzline smerom dolu k prstom. Kto ich včas nezachytil, tomu pleskli na zem a mal po jednej z rozkoší. No nikto to dlho neľutoval, pretože na paličke ostalo to najlepšie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.