„Pýtajú sa náš čitatelia, ktorí žasnú, že – keď Židia nemajú prístup do tak mnohých kaviarní a reštaurácií – chodia si voľne do divadiel, kde je potom vedľa nich náš človek nútený sedieť a znášať ich rasový pach, či často prenikavý parfém, ktorým tú semitskú svoju vôňu snažia sa prehlušiť,“ píše ďalej rozčarovaný autor vo fašistickom periodiku Nástup červenobílých. Tento hejter pod článkom neuviedol svoje meno, ale možno si ho ľahko predstaviť. Čo tak „bielasila88“? A nevedeli by ste si vlastne celý ten text predstaviť ako príspevok v online diskusii pod článkom?
.hejt aneb hanopis
Zuzana Panczová z Etnografického ústavu SAV sa na chvíľu zamyslí. Je slovo „hejt“ dobre zvolený názov? Prečo nie pekne po slovensky – hanopis? Nenávistné reakcie totiž nie sú niečím, čo prišlo do našej nepoškvrnenej spoločnosti z dekadentnej západnej kultúry. Prejavy nenávisti, ktoré si medzi sebou posielali ľudia na diaľku, teda nie v osobnom kontakte, poznáme už z 19. storočia. „Keď si čítam vtedajšie pamflety, zaráža ma, ako je ich spôsob vyjadrovania podobný s dnešným hejtom na internete,“ čuduje sa Zuzana, ktorá študuje okrem novín z minulých storočí aj online diskusie na extrémistických weboch. Terčom našich predkov nebola suseda obvinená z bosoráctva, ktorá len prehodila cez plot burinu okopanú z papriky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.