Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z Pasau na golf

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Je to jedno z najúžasnejších miest, ktoré môžete v strednej Európe nájsť. Vľavo Dunaj, vpravo Inn. A za vami Pasau.

Je to jedno z najúžasnejších miest, ktoré môžete v strednej Európe nájsť. Vľavo Dunaj, vpravo Inn. A za vami Pasau.


Keby to bolo spravodlivé, tak by Bratislavou mal pretekať Inn, a nie Dunaj. Inn je tu v Pasau na rakúskych hraniciach nielen väčší, ale aj oveľa krajší, má modrú farbu divej horskej rieky pritekajúcej z neďalekých Álp.
Na vyvýšenom výbežku uprostred obidvoch, tu už mohutných riek, ku ktorým sa pridáva ešte menšia riečka Ilz, sídlili ľudia už pred päťtisíc rokmi. Boli tu Kelti, Germáni aj Rimania, ktorí tu mali do roku 460 jednu zo svojich pevností na opevnenej hranici ríše.
Najslávnejšia doba mesta však prišla v stredoveku, keď sa Pasov stal biskupstvom, ktoré postupne siahalo až k Bratislave a českým hraniciam. Práve tu bolo spolu s Regensburgom jedno z centier šírenia kresťanstva do Čiech a do Uhorska.
Pasau, ktorý sa stal hlavným mestom biskupského kniežatstva, bol čoskoro jedným z najbohatších miest Bavorska a svoje bohatstvo získaval najmä vďaka tomu, že mal kľúčové postavenie na soľnej a zlatej ceste z rakúskej Soľnej komory do Českého kráľovstva.

.úpadkom ku kráse
Za to, že je dnes Pasau takým zachovaným a malebným mestom vďačí tomu, čo sa stalo mnohým podobným mestám, ktoré dodnes dýchajú historickou atmosférou.
Je to úpadok významu, ktorý prišiel, keď sa Pasau zo samostatného kniežatstva stal súčasťou Bavorského kniežatstva, biskupstvo sa zmenšilo, potom zaniklo úplne, potom síce bolo obnovené, ale mesto už nikdy nenadobudlo svoj bývalý význam.

Vďaka tomu má však dnešný päťtisícový Pasau, podobne ako napríklad Český Krumlov alebo spišské mestá, svoje neopakovateľné čaro. Jeho pôvodne gotická katedrála, ktorá bola po požiari prestavaná na renesančnú, sa pýši najväčším organom v celej strednej Európe a sama je najmohutnejšou katedrálou severne od Álp.
Najkrajší pohľad na mesto, ktoré vyzerá, akoby bolo celé na ostrove, je z biskupského hradu nad Dunajom, hradu, v ktorom je rozsiahle múzeum o histórii mesta. To, že krásne miesto, ktoré v stredoveku zaručovalo aj bezpečie pasovským mešťanom, má i svoje mínusy, môže každý návštevník vidieť na pasovskej radnici, ktorá je priamo na brehu Dunaja. Až do výšky piatich metrov je na nej načmáraných mnoho rysiek a dátumov až hlboko do stredoveku.
Dátumov, ktoré rozprávajú o tom, že Pasau tak pravidelne raz za päť rokov postihne veľká povodeň, ktorá časť starého mesta zaplaví. „Povodne, s tým sme sa už naučili tak nejako žiť,“ hovorí čašník v jednej z reštaurácií starého mesta. Voda, ktorá prichádza najmä na jar, keď sa v neďalekých Alpách prudko topia snehy, nevyvoláva paniku. Hlavne keď väčšinou rýchle opadne a nespôsobí väčšie škody.
Turisti, ktorých do neveľkého mesta ročne zavíta mnoho desiatok tisícov, napokon tiež rieku využívajú. Lode, ktoré tu kotvia, nie sú určené len na vyhliadkové plavby okolo starého mesta, z ktorých najmä tie nočné majú veľké kúzlo, ale doslova na diaľkové plavby. Obrovské riečne lode, na ktoré sa zmestí niekoľko stoviek cestujúcich, mieria pravidelne do Viedne i Regensburgu. Z Pasau sa však dá mnohými spojmi doplaviť až do Bratislavy, Budapešti a niektoré lode, zastavujúce v tunajšom prístave, majú konečnú v delte Dunaja v Čiernom mori.
Rovnako významný je Pasau aj ako zastávka na podunajskej turistickej trase, ktorá sa niekedy považuje za vôbec najfrekventovanejšiu „cyklistickú diaľnicu“ na svete. Pre väčšinu Nemcov a Rakúšanov sa síce končí vo Viedni, ale v skutočnosti sa po nej dá prejsť cez Bratislavu prinajmenšom do Budapešti.

.lepšia Šumava
Dolné Bavorsko, ktorej metropolou je Pasau, nepatrí k turisticky najzaujímavejším regiónom ani Nemecka a dokonca ani desaťmiliónového Bavorska. Napriek tomu sem ročne prichádzajú dva milióny ľudí. Hlavným lákadlom sa pre nich stal národný park Bavorský les. Pre Čechov je to vlastne druhá, nemecká strana Šumavy. Spolu so Šumavským národným parkom dnes Bavorský les tvorí jeden celok a je to podľa ochrancov prírody asi najväčšia zachovaná časť prírody v celej strednej Európe.
Ceny ubytovania a jedla už tu nie sú dnes nijako závratne vyššie než na Šumave a v obchodoch v poslednom čase dokonca nižšie. Bavorský les má pritom oproti Šumave oveľa lepšiu infraštruktúru, od vlekov, bežeckých trás a cyklistických chodníčkov až po ubytovanie. V zime sa už Česi naučili chodiť do tunajších lyžiarskych stredísk na čele s Velkým Javorom, najvyššou horou českej aj bavorskej časti Šumavy, pretože za rovnaké peniaze si tu omnoho lepšie zalyžujú.
Ale začínajú sem chodiť aj v lete – aj preto, že Bavorský les, hoci je zároveň národným parkom, dáva turistom väčšiu voľnosť pohybu ako trochu príliš ochranársky ponímaná Šumava. Bavorskí majitelia penziónov, najmä tí pri českých hraniciach, už začali brať Čechov ako zaujímavú klientelu a prispôsobujú tomu tak ceny, ako aj jedálne a nápojové lístky, ktoré začínajú byť v češtine. „To, že so Schengenom zmizli hranice, nám pomohlo. Možno viac než majiteľom penziónov na českej strane. Tam Nemci chodievali už od pádu komunizmu, ale k nám Česi začali chodiť až teraz,“ vraví majiteľka jedného utulného hotelíka za hranicami, ktorá ponúka novozariadenú dvojlôžkovú izbu len za 40 eur na noc.

.sedliacke kúpele
Kým Bavorský les a Šumava môžu ponúknuť aj v európskom meradle veľmi zachovanú prírodu, kopcovitá krajina na juh od Pasova je pomerne nezaujímavá a fádna. Za to, že turistický ruch sa aj tu stal významným zdrojom obživy, môže náhoda.
V roku 1938 sa Hitlerovo Nemecko snažilo zaistiť si dostatok surovín na plánovanú vojnu. V rámci toho sa v Dolnom Bavorsku hľadala ropa, ktorej náleziská tu podľa niektorých geológov mohli byť. Z kilometrových skúšobných vrtov však nezačala tiecť ropa, ale termálna voda s teplotou až 80 stupňov. Vo vojne síce nacistom tunajšia horúca a, ako sa ukázalo, aj liečivá voda nepomohla, po nej však pomohla celému regiónu. Ten sa vďaka nej stal jedným z najnavštevovanejších kúpeľných miest v celej strednej Európe.
Bad Füssing, Bad Griensbach a Bad Birnbach je trojuholník kúpeľov, vzdialených od seba len niekoľko kilometrov, a všetky sa zameriavajú na špeciálnu klientelu.
Bad Griensbach patria k najdrahším v Nemecku. Nové hotely tu začínajú od troch hviezdičiek a od sto eur za osobu a deň. Ale zato poskytujú množstvo doplnkových služieb, od vyslovene lekárskych, cez masáže, akupunktúru a ázijské liečiteľstvo, až po športoviská, koncerty vážnej hudby a prvotriedne reštaurácie. Každý slušnejší hotel si dáva záležať, aby bol niečím mimoriadny – najobľúbenejšie sú tzv. biohotely, kde majú nielen „biopotreviny“, ale aj prírodne zariadené izby alebo údajne špeciálne „zdraviu neškodiace televízie“. Čo to znamená? Vraj nevytvárajú elektronický smog...
Bad Füssing sú v dolnobavorskom trojuholníku kúpeľov zlatým stredom. Majú niekoľko veľkých termálnych kúpalísk, ktoré sa stále obnovujú a pribúdajú k nim atrakcie, to všetko za ceny, ktoré sú výrazne nižšie než v slovenských termálnych aquaparkoch typu Tatralandie alebo Senca. Okrem toho sú kúpaliská postavené s architektonickým vkusom a zapadajú do kúpeľnej atmosféry s parkami, promenádami, reštauráciami a obchodmi. Aj sem už chodievajú Česi, hoci na dvoj- či trojtýždňové pobyty, aké si bežne platia nemeckí dôchodcovia, zatiaľ väčšinou nemajú.
Najzvláštnejšie sú však kúpele Bad Birnbach, z trojice najmenšie. Voda tu zo zeme tečie rovnako horúca, no kúpele samy si zachovali zvláštny vidiecky ráz. Je to vlastne taká bavorská dedina: s veľkými a v prvom poschodí drevenými domami, s vyrezávaným zábradlím, s muškátmi v oknách. Je to milé, akurát mierne – a malebne – preplieskané až nevkusné, takže sa tu naozaj nemusí páčiť každému. Ale má to čosi do seba. V Birdbachu máte pocit, že ste prišli „kúpeľovať“ na dedinu, a tento pocit si tu kultivujú a zakladajú si na ňom. Namiesto kúpeľnej promenády majú lúky, namiesto reštaurácií skôr hostince, viac než hotelov tu nájdete rodinných penziónov. Zato kompletný servis je naskrze moderný.

.ľudový golf
Dolné Bavorsko dnes láka ešte čímsi, čo mi najskôr pripadalo zvláštne – a rozhodne by sa mi to s ním normálne nespájalo. Lacný golf. Áno, golf, ktorý je na Slovensku (aj v Čechách) stále záležitosťou horných desaťtisíc. Presne ten golf je v Nemecku a vôbec v západnej Európe normálnym športom, ktorý môže hrať, aspoň z finančného hľadiska, každý. Dolné Bavorsko je v hustote golfových ihrísk na popredných miestach v Európe, ba azda aj na svete. Niekde to vyzerá, akoby miestni sedliaci hodili vidly do kúta a jednoducho z pastvín urobili golfové ihriská. Iste, až také jednoduché to nie je, ale na green tu narazíte na každom kroku. A sú to ihriská všetkých kvalít, od profesionálnych až po množstvo tréningových, ba aj prosté ihriská pre začiatočníkov a deti.
Tu je golf ľudový. Poplatky sú v porovnaní s väčšinou českých a slovenských ihrísk polovičné až tretinové, všetko sa dá na mieste kúpiť alebo požičať a ani toho, kto golf nikdy nehral, tu nekvári pocit, že naňho pozerajú cez prsty. Stačí sa prejsť golfovým autíčkom, hodinu pocvičiť údery, odohrať pár jamiek, a potom si dať v bare so skutočnými golfistami za pár eur ľahký obed, a máte zvláštny zážitok. Zážitok, ktorý si môžete v Dolnom Bavorsku bez problémov dovoliť – a v Bratislave o ňom potom rozprávať.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite