Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Je to neuveriteľné, čo všetko sa človeku môže stať v priebehu jedného týždňa. Naposledy som vám písala z Himalájí, z výšky 2 700 metrov nad morom. Už v ten deň mi bolo všelijako. Našla som niekde v tej dedine človeka, čo sa pyšne a falošne nazýval doktorom a zle ma diagnostikoval.

Je to neuveriteľné, čo všetko sa človeku môže stať v priebehu jedného týždňa. Naposledy som vám písala z Himalájí, z výšky 2 700 metrov nad morom. Už v ten deň mi bolo všelijako. Našla som niekde v tej dedine človeka, čo sa pyšne a falošne nazýval doktorom a zle ma diagnostikoval.
Čakala som umierajúc v horúčkach dva dni, či sa mi stav nezlepší, počas tých dvoch dní sa podľa mojich očakávaní a tušákov môj priateľ stal mojím expriateľom a ja na pokraji síl aj fyzických, aj duševných som stála pred ťažkou voľbou. Vzoprieť všetky svoje sily, aj tie ktoré nemám, a pokúsiť sa dostať do civilizácie, alebo sa na ten zbabraný život slabošsky vysrať. Na druhý deň som sa nakopla, prenajali sme si s mojím sherpom a expriateľom kone a dva dni sme sa v monzúnovom daždi trepali po strmých cestičkách z hôr dolu. Od slabosti som padala z koňa, zdalo sa, že cesta nemá konca. Išli sme 12 hodín denne, až sme sa nakoniec dostali k ceste a následne do mesta, kde som sa dopotácala do údajne súkromnej nemocnice, kde ma pekne skásli a vyzeralo to tam desivo.
Povedali mi, že mám týfus v pokročilom štádiu, ktorý mi už napadol pľúca aj žlčník. Napichli mi na dvadsiaty pokus do rúk ihly a ja som zrazu dostala pocit, že sa mám smiať, a tak som sa smiala a smiala, až som skoro prestala dýchať. Ležím so smrteľnou chorobou v špinavej nemocnici a ani doktori nevedia, ako to so mnou dopadne. Môj expriateľ so sherpom spia v mojej izbe na zemi v spacákoch a mne sa premieta v hlave celý život. Slzy smiechu sa razom zmenia na slzy panického strachu o život. Vzápätí po osudovom telefonáte jednej spriaznenej duše, človeka, ktorý si vzhľadom na moju chorobu kúpil letenku a doletel za mnou z Indie, mi to trkne. Môj život môže byť zachránený, a to ničím iným ako ozajstnou nesebeckou láskou, vyžaduje to však stopercentne čestný prístup. Ako som sa tak pozerala na hviezdy vykukujúce spoza špinavých nemocničných okien, bolo mi to zrazu jasné. A tak už týždeň od vďaky nefajčím a dávam si pozor na každú myšlienku, ktorá si neváži lásku a život. Mám síce pred sebou operáciu, ale život som si už vybojovala. Teraz som šťastná, že sa stalo všetko, čo sa stalo. A napriek tomu, že zajtra odlietam domov, už sa neviem dočkať októbra, keď prídem znova do Nepálu. Mám rada životné skúšky. Zvlášť, keď sa mi v nich podarí obstáť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite