Naša jediná skutočná pýcha, pýcha nášho mesta, je Dunaj. „Na celom toku nie je nikde taký rýchly ako medzi Viedňou a Bratislavou,“ hovorí Ďuro a už ladí gitary na nočnú seansu v zátoke. Každú stredu sa tu stretávajú priatelia v drevenom prístave s pirátskou vlajkou, ktorého meno neprezradím z dôvodov utajenia. Hráva sa niekedy až do rána, tu, pár metrov od kapitalistického centra aj od zdochnutého skanzenu socializmu, tu sa v čriepkoch odohráva čosi skutočné, niečo ako život, les aj zátoka sú pravé, nefalšované, pôvodné miesta, kde nikomu neprekážame.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.