Je o turbulentných zmenách v najbližších rodinných a iných medziľudských vzťahoch, aj o téme dnes zas a znovu veľmi aktuálnej: rasovej (ne)znášanlivosti. Čiže zároveň o predsudkoch. Ale je najmä o láske, o jej nadpozemskej moci. A o rozhodovaní sa medzi hlavou a srdcom. O zladení týchto dvoch spôsobov premýšľania, prežívania.
.všetko je možné?
Teppo Salminen je tridsiatnik s vypracovaným, potetovaným telom a na kratulinkého ježka ostrihanými vlasmi. Jeho kamaráti vyzerajú rovnako. Hrubé krky. Niektorý má hlavu holú, iný na nej nosí číro, tetovačky sa rôznia motívmi – tu orlica, tam umrlčia hlava, hen hackenkreuz, ale atmosférou sú identické. Tí chlapíci oprávnene vzbudzujú strach, kde sa len ocitnú. Najmä ak do pol pása vyzlečení a obutí vo vysokých vojenských kanadách hrajú futbal neďaleko chatrných obydlí tmavovlasých, tmavokožích chudákov, pravdepodobne rómskych prisťahovalcov, čo už len svojou existenciou poškvrňujú bielobu fínskej vlasti. Alebo vtedy, ak sa pohybujú v blízkosti malého černošského chlapca. Radikálni neonacisti sa im hovorí. Obmedzení, frustrovaní, boli by vhodným terčom škodoradostného výsmechu či hlbokej ľútosti, keby neboli nebezpeční. Veľa sa o nich hovorí, no málo sa s nimi, pre nich, namiesto nich niečo robí.
Teppo má sny, také obyčajné, ľudské – vôbec nie náckovské.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.