.nasledujúce riadky sú o tom, čo zažije občan pri riešení niektorých životných situácií v rámci „najväčšej reformy štátnej správy po roku 1989,“ ako ESO titulujú zodpovedný minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico. Reformovanú štátnu správu si užijete do sýtosti, ak sa podujmete na takú banálnu vec, ako je zmena trvalého pobytu.
Ak nepatríte medzi tých pár desiatok tisíc ľudí, ktorí už disponujú čipovým občianskym preukazom, prvé kroky vás vedú na ohlasovňu obecného či mestského úradu v mieste, kam ste sa presťahovali. Preukážete sa občianskym preukazom a k nahliadnutiu od vás budú požadovať i list vlastníctva k nehnuteľnosti, na adrese ktorej mienite pobyt nahlásiť. Prečo, keď kataster je dostupný online, nevedno. Bolo by skvelé, a v 21. storočí aj úplne normálne, keby sa týmto jedným ohlásením, ktoré z obce putuje do centrálnej evidencie obyvateľov, vaše povinnosti a strasti so zmenou adresy vášho pobytu skončili. Ale kdeže, vaše putovanie úradmi sa len začína.
.kvôli adrese na kuse plastu
Čaká vás návšteva polície v okresnom meste. To preto, lebo ste povinní vymeniť si občiansky preukaz. Napriek tomu, že máte svoje jedinečné rodné číslo a každý preukaz má svoje identifikačné číslo, ten najnovší dokonca v sebe nesie čip, musíte absolvovať zbytočnú cestu do okresného mesta kvôli žiadosti o vydanie nového kusu plastu, a o pár dní aj druhú zbytočnú cestu kvôli jeho prevzatiu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.