V mojom starom pavlačovom byte „piatej kategórie“, v ktorom som bačovala viac ako dvadsať rokov, teraz prebýva kamarátka Anička so synom Matejom. Navštevujem ich rada. Anička ten dom miluje rovnako ako ja. Chvíľu stojíme na pavlači. Vdychujem tú poklesnutú atmosféru staničnej štvrte a dojímam sa. Vychádzame von. Cez ulicu ma zbadajú susedia – Soša a Maja. Zvítame sa radostne. Taký je život na pavlači. Poznáme sa ako diery v ementáli. Keď sa rozlúčime, Anička vraví: „Voľakedy by som sa tých ľudí bála.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.