Slávny archeológ s klobúkom a bičom, ktorý pátra po legendárnych artefaktoch a bojuje proti zákerným nepriateľom, sa nezmazateľne zapísal do diváckeho povedomia. Čitatelia britského filmového magazínu Total Film dokonca zvolili Indiana Jonesa za najlepšieho filmového hrdinu všetkých čias...
K trilógii Stevena Spielberga práve pribudol ďalší diel. Ako legenda vznikala a čím dodnes priťahuje pozornosť publika?
Indiana Jones, fanúšikmi prezývaný Indy, sa zrodil vo fantázii Georgea Lucasa. Práve on v prvej polovici sedemdesiatych rokov vymyslel postavu archeológa, ktorý v sérii príbehov pátra po mýtických artefaktoch. Na príhody neohrozeného dobrodruha však na istý čas zabudol a venoval sa svojej vesmírnej ságe Hviezdne vojny. K nápadu sa vrátil krátko po premiére Hviezdnych vojen, keď dovolenkoval s kamarátom Stevenom Spielbergom na Havaji. Steven sa pri stavaní hradov z piesku zdôveril priateľovi, že by rád nakrútil bondovku, no štúdio ho zatiaľ vždy nemilosrdne odmietlo. „Mám niečo lepšie ako je Bond,“ odvetil na to Lucas a vyrozprával mu príbeh, zasadený do obdobia tridsiatych rokov, v ktorom sa vynaliezavý archeológ usiluje získať starozákonnú Archu zmluvy skôr, ako sa to podarí nacistom. Spielberg prejavil záujem a Lucas mu prenechal miesto režiséra.
.stvorenie legendy
O dva roky, keď sa obaja priatelia k projektu vrátili, Spielbergovo nadšenie vystriedal pragmatizmus. Jeho posledný film 1941 prepadol a Steven si chcel dobrodružným príbehom napraviť povesť. Do tímu pribudol scenárista Lawrence Kasdan a spoločne začali vytvárať základné obrysy príbehu. Čerpali prvky z krátkych béčkových príbehov tridsiatych a štyridsiatych rokov. Každá desaťminútová epizóda dobrodružných seriálov sa končila tzv. „cliffhangerom“, scénou, v ktorej hrdina „visí z útesu“ alebo sa nachádza v inej nebezpečnej situácii. Podľa tohto kľúča sa tvorcovia rozhodli vystavať každý z príbehov Indiana Jonesa, „cliffhangery“ sa v nich opakujú každých desať minút. Ani v slávnej ságe nechýbajú jednorozmerné postavy, krásne ženy, zradcovia, exotické lokácie či divoká akcia, typické prvky tuctových dobrodružných seriálov.
Vplyvy masovej kultúry poznamenali aj podobu hlavného hrdinu. Lucas, inšpirovaný filmom Secret of the Incas, obliekol Indyho do rovnakej leteckej koženej bundy a pridal klobúk (tzv. „fedoru“), aký nosil hlavný hrdina. Aj bič bol Lucasov nápad, v tomto prípade sa nechal inšpirovať snímkou Zorro Rides Again. Spielberg obdaril svoju postavu vlastným strachom z hadov. Tvorcovia váhali, akými vlastnosťami bude disponovať ich hrdina. Lucas si ho predstavoval ako playboya, podobného Jamesovi Bondovi, Spielberg z neho chcel spraviť komplikovaného alkoholika. Ani jedna idea sa neujala, všetci traja totiž súhlasili s tým, že Indiana by mal reprezentovať vzor pre deti. Hoci si dnes v úlohe Indyho nevieme predstaviť nikoho iného ako Harrisona Forda, pôvodne sa uvažovalo o Jeffovi Bridgesovi aj Tomovi Selleckovi. Spielberg nakoniec objavil predstaviteľa Indianu Jonesa len tri týždne pred začiatkom nakrúcania tam, kde ho vôbec nečakal. Pri sledovaní Lucasovej ságy Hviezdne vojny sa mu zdalo, že Harisson Ford, ktorý stvárnil vesmírneho piráta Hana Sola, by bol ideálnym Indym. Nemýlil sa.
Lucas považoval Indiana Jonesa za svoj vysnívaný projekt, pre Spielberga bolo nakrúcanie Dobyvateľov viac remeslom ako vyjadrením vlastných tvorivých ambícií. „Pri Dobyvateľoch som sa naučil, že nemusím každú scénu nakrútiť sedemnásťkrát, kým dostanem tú, s ktorou budem úplne spokojný,“ priznáva Spielberg. Tento prístup mu pomohol vtesnať nakrúcanie do 73 dní a, po prvý raz vo svojej kariére neprekročiť rozpočet („skromných“ 20,4 milióna dolárov). Dobyvatelia statenej archy predstavujú Spielbergov najmenej osobný film, napriek tomu na nakrúcanie spomína s radosťou. „Určite budem režírovať pokračovanie Dobyvateľov. Užil som pri nakrúcaní toľko zábavy, že by som dvojku nenechal vykĺznuť do rúk niekoho iného,“ vyjadril sa režisér.
.sága pokračuje
Dobyvatelia stratenej archy sa so ziskom 384 miliónov dolárov stali komerčne najúspešnejším filmom roka 1981. Snímka bola nominovaná na osem Oscarov, získala sošky za najlepší zvuk, strih, vizuálne efekty a výpravu. Úspech Dobyvateľov oživil Lucasove predstavy o trilógii. Spielberg i Lucas si zaumienili, že pokračovanie nakrútia v celkom inom duchu. V pokračovaní (vlastne prequele, odohrávajúcom sa v roku 1935, teda rok pred pôvodným dobrodružstvom) Indiana Jones a chrám skazy nacistov v úlohe Indianových protivníkov vystriedal démonický vodca kultu Mola Ram, ktorý zotročuje indické deti. „Trval som na tom, aby bol príbeh temnejší,“ spomína Lucas, ktorý v tom čase prechádzal traumatizujúcou skúsenosťou rozvodu. Navyše, podľa Josepha McBridea, autora publikácie Steven Spielberg: A Biography, Steven do filmu nevedome vniesol vlastné úzkosti a frustrácie, ktoré ho v polovici osemdesiatych rokov sužovali. „S Chrámom skazy vôbec nie som spokojný,“ priznal sa po niekoľkých rokoch režisér. Podľa neho bol „príliš tmavý, temný a desivý.“ Hrôzostrašná atmosféra a celkové temné ladenie filmu sklamala aj mnohých fanúšikov prvého dielu, ktorí očakávali, že sa pokračovanie vyznie rovnako bezstarostne ako pôvodný film.
Lucas chcel kráčať ďalej temnou cestou a pre ďalšie pokračovanie navrhol príbeh, odhrávajúci sa v „strašidelnom“ dome. Spielberg ho však odmietol. Nakoniec sa obaja rozhodli vrátiť k nevinnosti prvého dielu. K trojke, nazvanej Indiana Jones a posledná krížová výprava Spielberga pritiahla najmä téma vzťahu otca a syna. Hoci s týmto nápadom prišiel Lucas, Steven sa rozhodol pretvoriť ho podľa vlastných predstáv. „Chcel som, aby Indy hľadal svojho otca, aby sa delili o svoje sny a pri ich hľadaní znovu objavili toho druhého,“ vyjadril svoje zámery Spielberg. V napätom vzťahu medzi Jonesom juniorom a seniorom sa odrážajú Spielbergove problémy s vlastným otcom, ktorý mu v detstve nedokázal porozumieť. Pri výbere predstaviteľa Indyho otca voľba automaticky padla na Seana Conneryho (legendárneho predstaviteľa Jamesa Bonda) napriek tomu, že je od Forda len o jedenásť rokov starší. Nový prístup sa oplatil, tretí diel, ktorý Spielberg vyhlasuje za svoj najobľúbenejší, zarobil takmer o 120 miliónov viac ako Dobyvatelia.
„Zbohom, Indiana. Nikto z nás už nechce nakrúcať ďalší diel. Dohodli sme sa na troch a to platí,“ vyjadril sa po dokončení trojky Harrison Ford. Lucas však svet Indiana Jonesa nehodlal opustiť. S myšlienkou vytvoriť štvrtý diel sa pohrával od polovice deväťdesiatych rokov. K Indymu sa nakoniec rozhodli vrátiť Spielberg i Ford. Paradoxne, práve Lucas Indymu v návrate na filmové plátno najviac bránil. So žiadnym zo scenárov k budúcemu filmu totiž nebol dostatočne spokojný. Pri práci sa vystriedalo niekoľko scenáristov, vrátane M. Night Shyamalana (Šiesty zmysel, Znamenia), ktorý sa na dráhu režiséra rozhodol vydať pod vplyvom Dobyvateľov. Lucas odmietol aj scenáre Franka Darabonta (Vykúpenie z väznice Shawshank), dramatika Toma Stopparda či scenáristu Trafficu Stephena Gaghana. Scenár nakoniec dokončil autor Spielbergovho Terminálu Jeff Nathanson s pomocou Davida Koeppa (scenár k Vojne svetov), ani ich dielo sa nevyhlo Lucasovým úpravám. Príbeh podliehal prísnemu utajeniu, na verejnosť neprenikli takmer žiadne informácie. Fanúšikovia si krátili čakanie na premiéru zverejňovaním domnienok o deji na rôznych internetových stránkach a diskusných fórach.
.krásny nový svet
Čím si vlastne slávna sága získala priazeň publika? Najdôležitejší element série nepochybne predstavuje charizmatický hlavný hrdina v podaní Harrisona Forda. Indy v sebe spája protiklady, je neohrozeným dobrodruhom i sčítaným, rozhľadeným profesorom archeológie. Pragmatizmus sa u neho mieša s vierou v nadprirodzeno, cynizmus s túžbou po spravodlivosti. Dokáže čeliť silným nepriateľom, a predsa sa bojí hadov a chrobákov. Nepredstavuje dokonalého hrdinu, práve jeho chyby a nedostatky ho robia divácky atraktívnym. „Indiana úplne zmenil tvár amerického hrdinu: zrazu tu bol muž, ktorý nemá chrbticu z ocele a kožu z teflónu,“ glosuje Spielberg zmenu podoby modelového hrdinu populárnej kultúry. Éra nezraniteľných „nadľudí“ ako Rambo sa skončila, v dobrodružnom i akčnom žánri sa začal presadzovať podobný typ hlavnej postavy ako Indiana Jones. V stopách slávneho archeológa kráčajú hrdinovia filmov Honba za pokladom, Sahara, Lara Croft, Múmia či Lovci pokladov, niektoré Indyho črty prebral napríklad i John McClane zo slávnej série Smrtonosná pasca.
Spielberg a Lucas vytvorili ukážkový príklad postmoderného štýlu. Spájajú nesúrodé inšpiračné zdroje i úrovní kultúry, realitu pri hľadaní motívov zväčša obchádzajú. Vytvára (spolu so seriálom Mladý Indiana Jones a ostatnými produktami s Jonesovskou tematikou) osobitý fiktívny svet, ktorý nahrádza skutočné pravidlá pravidlami žánrovými. Slávna sága preberá prvky béčkových dobrodružných príbehov, vyznačuje sa remeselným fortieľom, ktoré tieto diela postrádali. Napínavý príbeh je zahalený do sofistikovanej formy, ktorá využíva mnoho výrazových prostriedkov z filmov Lawrence z Arábie, Casablanca či Prepadnutie. K banálnym dobrodružným filmom a seriálom vzhliada s láskou a úctou, neberie ich (ani seba) vôbec vážne, do dobrodružného príbehu vnáša svieži závan irónie. Triviálne motívy béčkových filmov a seriálov sa dopĺňajú so starovekými legiendami, ktoré film obohacujú o prvok transcendentna. Emocionálne vypäté konfrontácie medzi Indym a jeho otcom (či synom v poslednom diele) striedajú komické výstupy alebo kaskadérske scény. Séria využíva odlišné alebo dokonca protikladné prvky, ako iróniu a vznešeno, dobrodružstvo a vážnosť, ktoré sú skombinované tak, aby vytvárali harmonický súzvuk. Jonesovské filmy sú plné odkazov na rozmanité filmové diela a kultúrne produkty (a, samozrejme, na predchádzajúce Indyho dobrodružstvá) a vyzývajú publikum na hru, ktorej cieľom je odhaliť zašifrované odkazy.
Spielberg a Lucas s ľahkosťou a hravosťou vytvárajú úžasný nový svet, občas bezstarostný, občas temný, a skvele sa pritom bavia. A nás tiež.
K trilógii Stevena Spielberga práve pribudol ďalší diel. Ako legenda vznikala a čím dodnes priťahuje pozornosť publika?
Indiana Jones, fanúšikmi prezývaný Indy, sa zrodil vo fantázii Georgea Lucasa. Práve on v prvej polovici sedemdesiatych rokov vymyslel postavu archeológa, ktorý v sérii príbehov pátra po mýtických artefaktoch. Na príhody neohrozeného dobrodruha však na istý čas zabudol a venoval sa svojej vesmírnej ságe Hviezdne vojny. K nápadu sa vrátil krátko po premiére Hviezdnych vojen, keď dovolenkoval s kamarátom Stevenom Spielbergom na Havaji. Steven sa pri stavaní hradov z piesku zdôveril priateľovi, že by rád nakrútil bondovku, no štúdio ho zatiaľ vždy nemilosrdne odmietlo. „Mám niečo lepšie ako je Bond,“ odvetil na to Lucas a vyrozprával mu príbeh, zasadený do obdobia tridsiatych rokov, v ktorom sa vynaliezavý archeológ usiluje získať starozákonnú Archu zmluvy skôr, ako sa to podarí nacistom. Spielberg prejavil záujem a Lucas mu prenechal miesto režiséra.
.stvorenie legendy
O dva roky, keď sa obaja priatelia k projektu vrátili, Spielbergovo nadšenie vystriedal pragmatizmus. Jeho posledný film 1941 prepadol a Steven si chcel dobrodružným príbehom napraviť povesť. Do tímu pribudol scenárista Lawrence Kasdan a spoločne začali vytvárať základné obrysy príbehu. Čerpali prvky z krátkych béčkových príbehov tridsiatych a štyridsiatych rokov. Každá desaťminútová epizóda dobrodružných seriálov sa končila tzv. „cliffhangerom“, scénou, v ktorej hrdina „visí z útesu“ alebo sa nachádza v inej nebezpečnej situácii. Podľa tohto kľúča sa tvorcovia rozhodli vystavať každý z príbehov Indiana Jonesa, „cliffhangery“ sa v nich opakujú každých desať minút. Ani v slávnej ságe nechýbajú jednorozmerné postavy, krásne ženy, zradcovia, exotické lokácie či divoká akcia, typické prvky tuctových dobrodružných seriálov.
Vplyvy masovej kultúry poznamenali aj podobu hlavného hrdinu. Lucas, inšpirovaný filmom Secret of the Incas, obliekol Indyho do rovnakej leteckej koženej bundy a pridal klobúk (tzv. „fedoru“), aký nosil hlavný hrdina. Aj bič bol Lucasov nápad, v tomto prípade sa nechal inšpirovať snímkou Zorro Rides Again. Spielberg obdaril svoju postavu vlastným strachom z hadov. Tvorcovia váhali, akými vlastnosťami bude disponovať ich hrdina. Lucas si ho predstavoval ako playboya, podobného Jamesovi Bondovi, Spielberg z neho chcel spraviť komplikovaného alkoholika. Ani jedna idea sa neujala, všetci traja totiž súhlasili s tým, že Indiana by mal reprezentovať vzor pre deti. Hoci si dnes v úlohe Indyho nevieme predstaviť nikoho iného ako Harrisona Forda, pôvodne sa uvažovalo o Jeffovi Bridgesovi aj Tomovi Selleckovi. Spielberg nakoniec objavil predstaviteľa Indianu Jonesa len tri týždne pred začiatkom nakrúcania tam, kde ho vôbec nečakal. Pri sledovaní Lucasovej ságy Hviezdne vojny sa mu zdalo, že Harisson Ford, ktorý stvárnil vesmírneho piráta Hana Sola, by bol ideálnym Indym. Nemýlil sa.
Lucas považoval Indiana Jonesa za svoj vysnívaný projekt, pre Spielberga bolo nakrúcanie Dobyvateľov viac remeslom ako vyjadrením vlastných tvorivých ambícií. „Pri Dobyvateľoch som sa naučil, že nemusím každú scénu nakrútiť sedemnásťkrát, kým dostanem tú, s ktorou budem úplne spokojný,“ priznáva Spielberg. Tento prístup mu pomohol vtesnať nakrúcanie do 73 dní a, po prvý raz vo svojej kariére neprekročiť rozpočet („skromných“ 20,4 milióna dolárov). Dobyvatelia statenej archy predstavujú Spielbergov najmenej osobný film, napriek tomu na nakrúcanie spomína s radosťou. „Určite budem režírovať pokračovanie Dobyvateľov. Užil som pri nakrúcaní toľko zábavy, že by som dvojku nenechal vykĺznuť do rúk niekoho iného,“ vyjadril sa režisér.
.sága pokračuje
Dobyvatelia stratenej archy sa so ziskom 384 miliónov dolárov stali komerčne najúspešnejším filmom roka 1981. Snímka bola nominovaná na osem Oscarov, získala sošky za najlepší zvuk, strih, vizuálne efekty a výpravu. Úspech Dobyvateľov oživil Lucasove predstavy o trilógii. Spielberg i Lucas si zaumienili, že pokračovanie nakrútia v celkom inom duchu. V pokračovaní (vlastne prequele, odohrávajúcom sa v roku 1935, teda rok pred pôvodným dobrodružstvom) Indiana Jones a chrám skazy nacistov v úlohe Indianových protivníkov vystriedal démonický vodca kultu Mola Ram, ktorý zotročuje indické deti. „Trval som na tom, aby bol príbeh temnejší,“ spomína Lucas, ktorý v tom čase prechádzal traumatizujúcou skúsenosťou rozvodu. Navyše, podľa Josepha McBridea, autora publikácie Steven Spielberg: A Biography, Steven do filmu nevedome vniesol vlastné úzkosti a frustrácie, ktoré ho v polovici osemdesiatych rokov sužovali. „S Chrámom skazy vôbec nie som spokojný,“ priznal sa po niekoľkých rokoch režisér. Podľa neho bol „príliš tmavý, temný a desivý.“ Hrôzostrašná atmosféra a celkové temné ladenie filmu sklamala aj mnohých fanúšikov prvého dielu, ktorí očakávali, že sa pokračovanie vyznie rovnako bezstarostne ako pôvodný film.
Lucas chcel kráčať ďalej temnou cestou a pre ďalšie pokračovanie navrhol príbeh, odhrávajúci sa v „strašidelnom“ dome. Spielberg ho však odmietol. Nakoniec sa obaja rozhodli vrátiť k nevinnosti prvého dielu. K trojke, nazvanej Indiana Jones a posledná krížová výprava Spielberga pritiahla najmä téma vzťahu otca a syna. Hoci s týmto nápadom prišiel Lucas, Steven sa rozhodol pretvoriť ho podľa vlastných predstáv. „Chcel som, aby Indy hľadal svojho otca, aby sa delili o svoje sny a pri ich hľadaní znovu objavili toho druhého,“ vyjadril svoje zámery Spielberg. V napätom vzťahu medzi Jonesom juniorom a seniorom sa odrážajú Spielbergove problémy s vlastným otcom, ktorý mu v detstve nedokázal porozumieť. Pri výbere predstaviteľa Indyho otca voľba automaticky padla na Seana Conneryho (legendárneho predstaviteľa Jamesa Bonda) napriek tomu, že je od Forda len o jedenásť rokov starší. Nový prístup sa oplatil, tretí diel, ktorý Spielberg vyhlasuje za svoj najobľúbenejší, zarobil takmer o 120 miliónov viac ako Dobyvatelia.
„Zbohom, Indiana. Nikto z nás už nechce nakrúcať ďalší diel. Dohodli sme sa na troch a to platí,“ vyjadril sa po dokončení trojky Harrison Ford. Lucas však svet Indiana Jonesa nehodlal opustiť. S myšlienkou vytvoriť štvrtý diel sa pohrával od polovice deväťdesiatych rokov. K Indymu sa nakoniec rozhodli vrátiť Spielberg i Ford. Paradoxne, práve Lucas Indymu v návrate na filmové plátno najviac bránil. So žiadnym zo scenárov k budúcemu filmu totiž nebol dostatočne spokojný. Pri práci sa vystriedalo niekoľko scenáristov, vrátane M. Night Shyamalana (Šiesty zmysel, Znamenia), ktorý sa na dráhu režiséra rozhodol vydať pod vplyvom Dobyvateľov. Lucas odmietol aj scenáre Franka Darabonta (Vykúpenie z väznice Shawshank), dramatika Toma Stopparda či scenáristu Trafficu Stephena Gaghana. Scenár nakoniec dokončil autor Spielbergovho Terminálu Jeff Nathanson s pomocou Davida Koeppa (scenár k Vojne svetov), ani ich dielo sa nevyhlo Lucasovým úpravám. Príbeh podliehal prísnemu utajeniu, na verejnosť neprenikli takmer žiadne informácie. Fanúšikovia si krátili čakanie na premiéru zverejňovaním domnienok o deji na rôznych internetových stránkach a diskusných fórach.
.krásny nový svet
Čím si vlastne slávna sága získala priazeň publika? Najdôležitejší element série nepochybne predstavuje charizmatický hlavný hrdina v podaní Harrisona Forda. Indy v sebe spája protiklady, je neohrozeným dobrodruhom i sčítaným, rozhľadeným profesorom archeológie. Pragmatizmus sa u neho mieša s vierou v nadprirodzeno, cynizmus s túžbou po spravodlivosti. Dokáže čeliť silným nepriateľom, a predsa sa bojí hadov a chrobákov. Nepredstavuje dokonalého hrdinu, práve jeho chyby a nedostatky ho robia divácky atraktívnym. „Indiana úplne zmenil tvár amerického hrdinu: zrazu tu bol muž, ktorý nemá chrbticu z ocele a kožu z teflónu,“ glosuje Spielberg zmenu podoby modelového hrdinu populárnej kultúry. Éra nezraniteľných „nadľudí“ ako Rambo sa skončila, v dobrodružnom i akčnom žánri sa začal presadzovať podobný typ hlavnej postavy ako Indiana Jones. V stopách slávneho archeológa kráčajú hrdinovia filmov Honba za pokladom, Sahara, Lara Croft, Múmia či Lovci pokladov, niektoré Indyho črty prebral napríklad i John McClane zo slávnej série Smrtonosná pasca.
Spielberg a Lucas vytvorili ukážkový príklad postmoderného štýlu. Spájajú nesúrodé inšpiračné zdroje i úrovní kultúry, realitu pri hľadaní motívov zväčša obchádzajú. Vytvára (spolu so seriálom Mladý Indiana Jones a ostatnými produktami s Jonesovskou tematikou) osobitý fiktívny svet, ktorý nahrádza skutočné pravidlá pravidlami žánrovými. Slávna sága preberá prvky béčkových dobrodružných príbehov, vyznačuje sa remeselným fortieľom, ktoré tieto diela postrádali. Napínavý príbeh je zahalený do sofistikovanej formy, ktorá využíva mnoho výrazových prostriedkov z filmov Lawrence z Arábie, Casablanca či Prepadnutie. K banálnym dobrodružným filmom a seriálom vzhliada s láskou a úctou, neberie ich (ani seba) vôbec vážne, do dobrodružného príbehu vnáša svieži závan irónie. Triviálne motívy béčkových filmov a seriálov sa dopĺňajú so starovekými legiendami, ktoré film obohacujú o prvok transcendentna. Emocionálne vypäté konfrontácie medzi Indym a jeho otcom (či synom v poslednom diele) striedajú komické výstupy alebo kaskadérske scény. Séria využíva odlišné alebo dokonca protikladné prvky, ako iróniu a vznešeno, dobrodružstvo a vážnosť, ktoré sú skombinované tak, aby vytvárali harmonický súzvuk. Jonesovské filmy sú plné odkazov na rozmanité filmové diela a kultúrne produkty (a, samozrejme, na predchádzajúce Indyho dobrodružstvá) a vyzývajú publikum na hru, ktorej cieľom je odhaliť zašifrované odkazy.
Spielberg a Lucas s ľahkosťou a hravosťou vytvárajú úžasný nový svet, občas bezstarostný, občas temný, a skvele sa pritom bavia. A nás tiež.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.