V Melbourne pálilo slnko, bol január 2005. Australian Open prebiehalo v plnom prúde. Najväčším favoritom na titul bol Roger Federer či Marat Safin, ktorý nakoniec aj turnaj vyhral. Nikto neriešil, že sa v prvom kole vtedy dvadsaťpäťročný Rus pohral s istým Novakom Djokovičom. Sedemnásťročný Srb hral prvýkrát mužskú súťaž na grandslamovom turnaji. So Safinom uhral v troch setoch chudobné tri gemy.
O Belehradčanovi sa dovtedy veľa nevedelo. Medzi juniormi nevynikal, práve v Melbourne si zahral raz semifinále mládežníckeho Australian Open. Ako sám neskôr povedal, juniorský tenis ho nezaujímal. Bola to len príprava. Tvrdo trénoval na vstup medzi profesionálov.
Nevadilo mu, že v mladom veku nemal ani výraznú prednosť. Údery mal dobré, ale žiadne výnimočné. Zdobila ho však nezlomná povaha a chuť učiť sa.
K tenisu náhodou
Zaujímavé je ako sa Djokovič dostal k samotnému tenisu. Nikto ho doň zo začiatku nenútil. Jeho otec Srdjan bol predtým lyžiarom a štvorročného syna dal na tenis len preto, lebo oproti reštaurácii, ktorú vlastnil, boli tri kurty. Malého Novaka to hneď chytilo. V televízii nemohol prestať sledovať svoj idol – Peta Samprasa.
Vpred ho poháňali ťažké podmienky vo vojnou zmietanej Juhoslávii. Šport v nej nebol prioritou, tou bolo prežiť. A to zanechalo v Djokovičovi množstvo spomienok a skúseností, ktoré pretavil do tenisovej kariéry.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.