České noviny Mladá Fronta Dnes objavili v archívoch spis o „akcii Kluk“, ktorý je dokladom o tom, ako komunistická tajná služba dva roky zbierala udania na Václava Klausa, dnes českého prezidenta, vtedy pracovníka Štátnej banky Československej.
Klaus totiž organizoval ekonomické semináre, na ktorých kritizoval plánovanú ekonomiku – a to sa režimu nepáčilo. Zo spisu dokonca vyplýva, že mu eštebáci na pracovisku urobili prehliadku. Dnes Václav Klaus nad praktikami ŠtB tak trochu blahosklonne kýva rukou.
Tvrdí, že predpokladal, že ho sledovali, ale usiloval sa nepripúšťať si to a veľmi si to nepripúšťa ani dnes. „Na zväzok som sa pozrieť nebol... nečakám, že by som sa z neho niečo zaujímavé dozvedel,“ povedal pre MF Dnes. „Možno až príliš optimisticky predpokladám, že človek hodnotil ľudí racionálne aj vtedy, takže si nemyslím, že by „donášanie“ robil niekto taký blízky, že by sa ma to týkalo aj dnes.“ Zaujímavé je, že ľudia, ktorí na Klausa donášali, patrili k jeho blízkym spolupracovníkom. Jedným z nich bol Vlastimil Kraus, s ktorým si v 80. rokoch družne požičiavali ekonomickú literatúru a ktorý sa po revolúcii stal námestníkom Karla Dybu, ministra hospodárstva a Klausovho priateľa. (Pritom aj na Dybu pred revolúciou donášal.) Objavenie spisu azda ukončí diskusie o pôsobení Václava Klausa za komunizmu. Keďže nepatril k disentu otvorene vystupujúcemu proti režimu, vyčítalo sa mu, že s režimom pasívne „spolupracoval“ – napriek tomu, že ho v 70. rokoch vyhodili z Ekonomického ústavu ČSAV pre protimarxistické názory. Sám Klaus však ešte aj v reakcii na ich objavenie povedal: „Delenie ľudí na nesúhlasiacich s vtedajším režimom či v rôznych formách proti nemu otvorene vystupujúcich a na „všetkých ostatných“ zásadne odmietam. To je len politicky korektná účelová dezinterpretácia vtedajšej doby.“
.mg
Tvrdí, že predpokladal, že ho sledovali, ale usiloval sa nepripúšťať si to a veľmi si to nepripúšťa ani dnes. „Na zväzok som sa pozrieť nebol... nečakám, že by som sa z neho niečo zaujímavé dozvedel,“ povedal pre MF Dnes. „Možno až príliš optimisticky predpokladám, že človek hodnotil ľudí racionálne aj vtedy, takže si nemyslím, že by „donášanie“ robil niekto taký blízky, že by sa ma to týkalo aj dnes.“ Zaujímavé je, že ľudia, ktorí na Klausa donášali, patrili k jeho blízkym spolupracovníkom. Jedným z nich bol Vlastimil Kraus, s ktorým si v 80. rokoch družne požičiavali ekonomickú literatúru a ktorý sa po revolúcii stal námestníkom Karla Dybu, ministra hospodárstva a Klausovho priateľa. (Pritom aj na Dybu pred revolúciou donášal.) Objavenie spisu azda ukončí diskusie o pôsobení Václava Klausa za komunizmu. Keďže nepatril k disentu otvorene vystupujúcemu proti režimu, vyčítalo sa mu, že s režimom pasívne „spolupracoval“ – napriek tomu, že ho v 70. rokoch vyhodili z Ekonomického ústavu ČSAV pre protimarxistické názory. Sám Klaus však ešte aj v reakcii na ich objavenie povedal: „Delenie ľudí na nesúhlasiacich s vtedajším režimom či v rôznych formách proti nemu otvorene vystupujúcich a na „všetkých ostatných“ zásadne odmietam. To je len politicky korektná účelová dezinterpretácia vtedajšej doby.“
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.