Rozhovor s psychiatrom Ľubomírom Gábrišom, ktorý predvlani založil resocializačné zariadenia pre mládež na laze pri Krupine.
.čo si myslíte o iniciatíve poslankýň, ktoré chcú zákonom chrániť mládež pred alkoholom?
Možno to myslia dobre. Poznám však tieto deti a viem si predstaviť, že naschvál niečo vyvedú – len aby sankcionovali ich rodičov. Oveľa väčší problém ako pokuty je liknavosť justície. Deti do 18 rokov tu môžu byť len na základe rozhodnutí súdu. Je však šokujúce, ak sa čaká rok na uloženie výchovného opatrenia. Jedna mamička čakala dokonca osem rokov. Čím neskôr k nám dieťa príde, tým viac je „nasiaknuté“ zákonmi ulice. Mnohí rodičia preto upadnú do apatie a vzťahy sa rozbijú, často nenávratne.
.s čím sem tí mladí prichádzajú?
Mnohí sú prekvapení. Majú predstavu, že tu je psychiatrický ústav, kde budú ležať na posteliach, brať tabletky a pozerať televízor. Tu na nich však kladieme nároky, musia na sebe aktívne pracovať. Spočiatku, keď im poviem, že ak utečú a maria výkon úradného rozhodnutia, môžu ísť za to do basy, mi odvetia: super, v base mi bude dobre. Potom názor zmenia.
.z akých príčin siahne najčastejšie mládež po alkohole či iných drogách?
Prípad od prípadu. Je tam vplyv partie, aj vzdor voči rodičom. Prežívajú prázdno. Zlyháva najmä primárna prevencia, nevieme deťom zmysluplne vyplniť voľný čas. Máme tu 15-ročných chalanov, ktorí ukradli auto, za 500 korún kúpili „ešpézetku“, jazdia tri mesiace po Slovensku a nikomu to neprekáža. Čím sú viac opití, tým majú väčšiu zábavu.
.čo na to ich rodičia?
Nevedia o tom. Alebo vedia, hnevá ich to, no stiahnu sa, lebo si povedia, že majú dosť svojich starostí. Je omyl, keď si rodič myslí, že dieťa, ktoré sa zavrelo do izby k počítaču, je dobručké. Máme tu chalana, ktorý sa zavrel do okienka a strieľal po všetkých naokolo – myslel si, že to je playstation.
.ide teda najmä o zlyhanie rodičov?
To je príliš silné slovo. Skôr o chybu. Niektorí chcú byť príliš moderní, liberálni, dieťa im však „unikne“. Rodina sa zdá navonok funkčná, vnútri sa však čosi deje. Deti to cítia, nedokážu to však spracovať. Drogy im zaplnia svet, takže „na problémy vypnú“.
.čo má urobiť rodič, ak spozoruje na dieťati podozrivé správanie?
Podľa veku. U detí do 18 rokov treba spolupracovať so školským lekárom, najistejšia je kontrola moču. Nad 18 rokov je to problém, treba ich už väčšinou nútiť do liečby, aj cez obvodných psychiatrov. Tie deti to vedia, často však špekulujú a dohadujú sa: už je to naposledy, už sa polepším. Vedia pritom byť veľmi manipulatívne. Treba si však stáť za svojím.
.kedy k vám deti prichádzajú?
Vtedy, keď už rodina s nimi nevládze. Keď zažijú hlad a zimu. Vtedy klopú na dvere svojich rodičov a kričia: pustite ma. Tí stoja na opačnej strane dverí a sú neoblomní. Nevládzu ďalej. Vedia, že ak ustúpia, ak dieťa znovu osprchujú, oblečú a nakŕmia, tak zase vyrazí do ulíc. Sú to hrozné situácie. To je kritický bod, keď s nami rodičia začnú komunikovať.
.sú tu skôr deti z miest alebo z dedín?
Začínajú k nám prichádzať z menších miest a dedín. Napríklad Sielnica pri Zvolene je dnes zaplavená heroínom. Minule sme s deťmi išli na 30-kilometrovú túru na Počúvadlo. V Krupine na autobusovej stanici nám v priebehu troch minút ponúkali marihuanu. Krásne bolo, že tí naši mi to hneď oznámili. A dílerovi ešte povedali, že vedia, kde je polícia.
.čo si myslíte o iniciatíve poslankýň, ktoré chcú zákonom chrániť mládež pred alkoholom?
Možno to myslia dobre. Poznám však tieto deti a viem si predstaviť, že naschvál niečo vyvedú – len aby sankcionovali ich rodičov. Oveľa väčší problém ako pokuty je liknavosť justície. Deti do 18 rokov tu môžu byť len na základe rozhodnutí súdu. Je však šokujúce, ak sa čaká rok na uloženie výchovného opatrenia. Jedna mamička čakala dokonca osem rokov. Čím neskôr k nám dieťa príde, tým viac je „nasiaknuté“ zákonmi ulice. Mnohí rodičia preto upadnú do apatie a vzťahy sa rozbijú, často nenávratne.
.s čím sem tí mladí prichádzajú?
Mnohí sú prekvapení. Majú predstavu, že tu je psychiatrický ústav, kde budú ležať na posteliach, brať tabletky a pozerať televízor. Tu na nich však kladieme nároky, musia na sebe aktívne pracovať. Spočiatku, keď im poviem, že ak utečú a maria výkon úradného rozhodnutia, môžu ísť za to do basy, mi odvetia: super, v base mi bude dobre. Potom názor zmenia.
.z akých príčin siahne najčastejšie mládež po alkohole či iných drogách?
Prípad od prípadu. Je tam vplyv partie, aj vzdor voči rodičom. Prežívajú prázdno. Zlyháva najmä primárna prevencia, nevieme deťom zmysluplne vyplniť voľný čas. Máme tu 15-ročných chalanov, ktorí ukradli auto, za 500 korún kúpili „ešpézetku“, jazdia tri mesiace po Slovensku a nikomu to neprekáža. Čím sú viac opití, tým majú väčšiu zábavu.
.čo na to ich rodičia?
Nevedia o tom. Alebo vedia, hnevá ich to, no stiahnu sa, lebo si povedia, že majú dosť svojich starostí. Je omyl, keď si rodič myslí, že dieťa, ktoré sa zavrelo do izby k počítaču, je dobručké. Máme tu chalana, ktorý sa zavrel do okienka a strieľal po všetkých naokolo – myslel si, že to je playstation.
.ide teda najmä o zlyhanie rodičov?
To je príliš silné slovo. Skôr o chybu. Niektorí chcú byť príliš moderní, liberálni, dieťa im však „unikne“. Rodina sa zdá navonok funkčná, vnútri sa však čosi deje. Deti to cítia, nedokážu to však spracovať. Drogy im zaplnia svet, takže „na problémy vypnú“.
.čo má urobiť rodič, ak spozoruje na dieťati podozrivé správanie?
Podľa veku. U detí do 18 rokov treba spolupracovať so školským lekárom, najistejšia je kontrola moču. Nad 18 rokov je to problém, treba ich už väčšinou nútiť do liečby, aj cez obvodných psychiatrov. Tie deti to vedia, často však špekulujú a dohadujú sa: už je to naposledy, už sa polepším. Vedia pritom byť veľmi manipulatívne. Treba si však stáť za svojím.
.kedy k vám deti prichádzajú?
Vtedy, keď už rodina s nimi nevládze. Keď zažijú hlad a zimu. Vtedy klopú na dvere svojich rodičov a kričia: pustite ma. Tí stoja na opačnej strane dverí a sú neoblomní. Nevládzu ďalej. Vedia, že ak ustúpia, ak dieťa znovu osprchujú, oblečú a nakŕmia, tak zase vyrazí do ulíc. Sú to hrozné situácie. To je kritický bod, keď s nami rodičia začnú komunikovať.
.sú tu skôr deti z miest alebo z dedín?
Začínajú k nám prichádzať z menších miest a dedín. Napríklad Sielnica pri Zvolene je dnes zaplavená heroínom. Minule sme s deťmi išli na 30-kilometrovú túru na Počúvadlo. V Krupine na autobusovej stanici nám v priebehu troch minút ponúkali marihuanu. Krásne bolo, že tí naši mi to hneď oznámili. A dílerovi ešte povedali, že vedia, kde je polícia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.