Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Byť spotený nie je sexy

.michael Kasarda .časopis .lifestyle

Premočené vydanie .týždňa sa pod spotenými rukami rozpadáva. Na otvorenú dvojstranu dopadajú kvapky potu z čela. Tričko sa lepí na chrbát. Časopis radšej odkladáte a mľaskavou chôdzou si idete do chladničky po niečo studené. Naozaj to príroda nemohla zariadiť lepšie?

Autor článku patrí k tým, ktorých aj pri tom najmenšom podnete obleje pot. Fľak na chrbte po vybehnutí troch poschodí či orosené čelo po dojedení obedového menu mu na kráse veru nepridajú a v posilňovni na ňom vidieť, ako sa dajú vypotiť tie štyri litre za hodinu, ktoré sa uvádzajú ako maximálna hranica.

Potenie je spôsob, akým sa ľudské telo ochladzuje. Príčiny môžu byť rôzne – od bežného tepla cez zvýšenú fyzickú aktivitu a stres až po štipľavé jedlo. Keď potné žľazy vylúčia na kožu kropaje potu, prenesie sa na ne teplo z nášho tela a kvapky sa postupne odparujú. Ide vlastne o uplatnenie prvého zákona termodynamiky v praxi (zákona zachovania energie) – telo sa ochladilo tým, že energia v podobe tepla sa preniesla na kvapky potu, vylúčené z potných žliaz, ktoré sa následne odparujú. Poryv vetra vymení zohriaty a vlhký vzduch okolo tela za suchý, do ktorého sa môže odparovať ďalší pot.

.vegetariáni smrdia lepšie

Príroda však pozná rôzne spôsoby termoregulácie – psy dychčia, nosorožce a slony sa váľajú v blate, púštne líšky majú veľké uši, cez ktoré im uniká teplo. (Autor by svoje mokré fľaky pod pazuchami s radosťou vymenil za veľké uši a váľanie sa v blate.) Aj keď pot obsahuje okrem vody aj minerály (sodík, draslík, vápnik, horčík), kyselinu mliečnu a močovinu, potením sa telo nečistí a nevyplavujú sa škodlivé látky, ako sa občas dočítame.

Tieto látky vylúčené v pote majú za následok to, že spotený človek si so sebou často nesie charakteristický odor. Pot totiž rozkladajú baktérie, ktoré žijú v zákutiach na našom tele. Smrad závisí od toho, koľkým baktériám sme poskytli útočisko – na umytom tele s oholenými zákutiami ich bude menej. A tiež od toho, čím ich prostredníctvom potu kŕmime. Vedci z Karlovej univerzity v Prahe napríklad zistili, že vegetariáni majú atraktívnejší, príjemnejší, a nie taký výrazný pach v porovnaní s mäsožravcami. A to nehovoríme o koreninách – všimli ste si niekedy, ako kari putuje zo žalúdka rovno do jedákovho podpazušia?

.dezodorant vs. antiperspirant

Dva najtypickejšie produkty určené pre spotencov sú dezodorant a antiperspirant. Ako z ich názvu vyplýva, antiperspirant bráni samotnému poteniu (perspirácii), a to tak, že v mieste nanesenia s potom reaguje a upchajú sa kanáliky, cez ktoré z potných žliaz vychádza pot. Dezodorant bojuje proti zápachu – tým, že zabíja baktérie rozkladajúce pot a zápach prekrýva.

Prvý dezodorant patentovali v USA v roku 1888 a prvý antiperspirant v 1903. Vlastne až marketingová kampaň na tieto dva produkty presvedčila Američanov, že pot a telesný pach sú zlé veci. Pôvodne išlo o produkty pre ženy – spotený chlap bol predsa symbolom mužnosti – prvý dezodorant pre mužov bol uvedený na trh v roku 1935.

Nevýhodou dezodorantov je, že bývajú silno parfumované – etiketa hovorí, že ak dokážete jasne rozpoznať niečiu vôňu, použili ste jej priveľa. Antiperspiranty, naopak, podľa skeptikov predstavujú zdravotné riziko – pre účinnú látku chlorid hlinitý, ktorého môže byť v antiperspirante až 25 percent.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite